Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 219/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ;

, ; , ;

, ; , ;

, ; ,

; , , a ,

, zastúpených obchodnou spoločnosťou M&M Legal s. r. o., Drieňová 27,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ing. Marián Borovský,

pre namietané porušenie ich základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného

súdu Trenčín sp. zn. zo 6. novembra 2013 a rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 15. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , , ,

, , , a

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2016

doručená sťažnosť , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

, a , (ďalej len

„sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva na súdnu

ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. novembra 2013 a rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. januára

2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu boli

vydané v konaní, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. , v ktorom sťažovatelia vystupovali

v procesnom postavení žalobcov v 1. až 9. rade. Sťažovatelia vyslovujúc nespokojnosť

s napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu uvádzajú, že ich dovolanie

proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) uznesením sp. zn. z 11. januára 2016 odmietol.

V petite sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ich základné

práva zaručené a a práva zaručené dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu, aby napadnuté rozsudky okresného súdu a krajského zrušil

a vec im vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,16 €.

Sťažovatelia k sťažnosti pripojili splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom advokátom Mgr. Ing. Mariánom Borovským datované 4. marca 2015.

Napadnuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu k sťažnosti pripojené neboli.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

K námietke porušenia základných práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu rozsudkom

okresného súdu sp. zn. zo 6. novembra 2013

Z a vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je podľa založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. V citovanom

článku je totiž zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže

konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy,

ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Vzhľadom na to, že na preskúmanie rozsudku okresného súdu bol v prvom rade

povolaný krajský (druhostupňový) súd, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného

súdu bezprostredne preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci, ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (podobne

, , , , ,

a iné).

K námietke porušenia základných práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 15. januára 2015

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde

prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri

zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,

a identite účastníkov konania.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že 16. marca 2015 sťažovatelia,

zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková,

Piaristická 6667, Trenčín, v mene ktorej koná konateľ a advokát Martin Bartko, doručili

ústavnému súdu sťažnosť vedenú pod sp. zn. , ktorou napádajú porušenie

a , ako aj svojich základných práv podľa a

ods. 1 a 4 a práv podľa a dohovoru postupom a rozsudkom

krajského súdu č. k. -330 z 15. januára 2015 a postupom a uznesením

najvyššieho súdu č. k. -360 z 11. januára 2016. K sťažnosti bolo pripojené

splnomocnenie sťažovateľov na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

menovaným advokátom datované 14. marca 2016.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd neskôr doručenú sťažnosť, ktorou sťažovatelia

namietali porušenie označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, vedenú pod

sp. zn. odmietol z dôvodu neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 v spojení

s (podobne napr. , ,

a iné).

Pokiaľ sťažovatelia namietali v sťažnosti aj porušenie svojho práva na ochranu

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd konštatuje, že nie je ani žiadna

vecná súvislosť medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a označeným právom podľa

čl. 1 dodatkového protokolu. Preto je sťažnosť v tomto rozsahu zjavne neopodstatnená

podľa .

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na

ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016