Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 127/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Harakályho, Mlynská 28, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“) .

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konania

o náhradu škody na zdraví a mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení

navrhovateľa.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem podrobného opisu skutkového stavu uvádza: „... je

potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že sťažovateľ podal žalobu dňa 11. 5. 2004, odkedy

uplynulo do dňa podania tejto sťažnosti viac ako jedenásť rokov. Sťažovateľ pritom utrpel

dňa 26. 12. 2002 závažnú škodu na zdraví a to v dôsledku prevádzky neznámeho

motorového vozidla, čo bolo jasne preukázané trestným stíhaním vedeným Okresným

úradom justičnej polície PZ pod ČS: OUJP-954/20-2002. Nakoľko sa

nemohol domôcť spravodlivého odškodnenia, podal návrh o náhradu škody na súd v

dôvere, že súd v súlade s účelom občianskeho súdneho konania vec v primeranej lehote

prejedná a že ochrana poskytnutá v tomto smere zo strany súdu bude rýchla a účinná v

súlade s .“

Podľa sťažovateľa jeho „Zotrvávanie... v právnej neistote znásobuje skutočnosť, že...

je ťažko zdravotne postihnutou osobou a po celú dobu súdneho konania musí znášať

zásadné zdravotné obmedzenia bez toho, aby bol za túto škodu zákonným spôsobom čo len

čiastočne odškodnený. Hmotné právo pritom toto právo sťažovateľovi na odškodnenie

nepochybne priznáva, pričom upravuje aj právne inštitúty, aby sa aj v takýchto prípadoch

dostalo poškodenej osobe včasné odškodnenie náležite zohľadňujúce jej zdravotnú ujmu.

V tomto smere máme na mysli najmä hmotnoprávne inštitúty zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle a nasl.

ako aj poskytnutie náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle “.

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €, čo odôvodňuje takto:

„Dosiahnutie uspokojenia oprávneného nároku v predmetnom konaní síce nemôže

sťažovateľovi vrátiť zdravie, ktoré predmetným úrazom utrpeným pri dopravnej stratil,

avšak finančná kompenzácia tejto straty významným spôsobom prispieva aspoň

k čiastočnému návratu sťažovateľa do reálneho každodenného života. Skutočnosť, že

sťažovateľ sa viac ako 11 rokov musí domáhať svojich oprávnených nárokov na súde, a to

bez toho, aby bolo po tak dlhú dobu meritórne rozhodnuté vo veci aspoň prvostupňovým

súdom spôsobuje, že sa znižuje reálny význam poskytnutého odškodnenia a navyše je

sťažovateľ po tak dlhú dobu vystavený zjavnej právnej neistote plynúcej z jeho

nedoriešených právnych vzťahov týkajúcich sa náhrady spôsobenej škody na zdraví.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa ... na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. bolo

porušené.

2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní sp. zn. prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,00

EUR, ktoré je jej povinný vyplatiť Okresný súd Košice-okolie do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice-okolie je povinný sťažovateľovi uhradiť trovy právneho

zastúpenia sume 355,73 EUR k rukám jej právneho zástupcu v lehote 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr z 28. januára 2016, v ktorom okrem iného

uvádza:

„Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. mám zo zisteného

priebehu konania za to, že tunajší súd konal v tomto konaní priebežne a bez prieťahov s

výnimkou obdobia nečinnosti súdu v období od 19. 5. 2006 (súdu doručené vyjadrenie

odporcu) do 17. 9. 2007 (doručenie vyjadrenia odporcu navrhovateľovi) v trvaní jedného

roka a štyroch mesiacov a obdobia od 25. 10. 2007 (súdu doručené vyjadrenie

navrhovateľa) do 27. 1. 2009 (výzva účastníkom na predloženie návrhu otázok súdnemu

znalcovi) v trvaní jedného roka a troch mesiacov.

K tvrdeniu sťažovateľa, že v priebehu konania došlo k neúmernému predĺženiu

súdneho konania vypracovaním znaleckých posudkov súdnymi znalcami po lehote určenej

súdu uvádzam, že súd zabezpečil efektívny postup znalcov v súdnom konaní. Ustanovenému

súdnemu znalcovi bola na jeho žiadosť lehota na vypracovanie

znaleckého posudku rozhodnutím súdu predĺžená, pričom nová lehota bola súdnym znalcom

dodržaná. Ustanovený súdny znalec ., ktorý vypracovaný

znalecký posudok súdu nedoručil v určenej lehote 30 dní, ale v lehote 60 dní, bol po

uplynutí určenej lehoty súdom urgovaný o urýchlené vrátenie spisu s vypracovaným

znaleckým posudkom. Znaleckému ústavu (Ústavu súdneho inžinierstva pri Žilinskej

univerzite) súd na jeho žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku

z dôvodu, že reálna lehota na vypracovanie znaleckého posudku je v dĺžke 12 mesiacov,

predĺžil lehotu z pôvodných 3 mesiacov o ďalších 9 mesiacov. Znalecký posudok bol

znaleckým podaný dva mesiace po predĺženej lehote z dôvodov obsiahnutých v

jeho podaní doručenom súdu dňa 18. 7. 2013, pričom o uvedených skutočnostiach súd

účastníkov konania bezodkladne upovedomil. Prekročenie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku znaleckým súd zohľadnil aj pri určovaní znalečného za

podaný znalecký posudok v rozhodnutí zo dňa 25. 9. 2013. Súd inak ako urgovaním znalcov,

nevie zabezpečiť rýchlejšie ukončenie znaleckého dokazovania. Uloženie poriadkových

opatrení tiež znalecké dokazovanie neurýchli. Predĺženie súdneho konania obdobím

znaleckého dokazovania, bez ktorého nie je možné objektívne zistiť skutkový stav, súd teda

nevie reálne ovplyvniť.

K tvrdeniu sťažovateľa, že v období od októbra 2013 nedošlo zo strany súdu

k vykonaniu žiadneho úkonu vo veci samej uvádzam, že v období od 19. 11. 2013 sa súd

zaoberal podaním znaleckého ústavu, ktorým znalecký ústav podal proti uzneseniu

o priznaní znalečného odvolanie a súčasne žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na

podanie odvolania z organizačných dôvodov na strane odvolateľa. Súd šetril

opodstatnenosť dôvodov zmeškania lehoty na podanie odvolania uvádzané odvolateľom,

rozhodoval o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania, spisový materiál bol

dvakrát predložený na odvolací súd za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní, pričom v

tomto období bol súd nečinný len v období po zmene zákonnej sudkyne od 6. 10. 2014 do

25. 5. 2015, čo bolo zapríčinené potrebou oboznámenia sa novej zákonnej sudkyne s už

rozsiahlym spisovým materiálom a prebratím ďalších spisov, ktoré jej boli pridelené na

konanie po odchádzajúcej sudkyni.“

V záverečnej časti svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla, že

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v konaní o sťažnosti, a dodala: „... mám za to,

že mimo vyššie uvedených období nečinností súdu boli procesné úkony súdu vykonávané

v časových intervaloch niekoľkých dní až troch mesiacov. Dĺžka konania nebola ovplyvnená

len činnosťou resp. nečinnosťou okresného súdu, ale aj potrebou dôsledného a rozsiahleho

zisťovania skutkového stavu veci, pričom z uvedených dôvodov bolo v konaní nariadených

6 znaleckých dokazovaní znalcami z viacerých vedných odborov, z toho jedno kontrolné

znalecké dokazovanie a jedno znalecké dokazovanie vykonávané znaleckým .

V priebehu konania došlo dva krát k zmene zákonného sudcu, ktorí sa oboznamovali s čoraz

rozsiahlejším spisovým materiálom a závermi vykonaných znaleckých dokazovaní.“

Uznesením č. k. -26 z 11. februára 2016 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr zo 4. marca 2016 oznámila, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie

k sťažnosti nedoplnila.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. 1 Spr z 28. januára 2016 a zo 4. marca 2016 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 22. marca 2016

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu

napadnutého konania:

- 12. máj 2004 – sťažovateľ sa žalobou domáha náhrady škody na zdraví,

mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

- 15. júl 2004 – okresný súd zasiela žalobu na vyjadrenie protistrane

- 24. november 2004 – vyjadrenie odporcu zasiela okresný súd navrhovateľovi

- 10. február 2005 – okresný súd žiada Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

Košice o vyšetrovací spis

- 10. október 2005 – vec prerokovaná na pojednávaní, odročená za účelom ďalšieho

dokazovania

- 12. január 2006 - vec prerokovaná na pojednávaní, odročená za účelom výsluchu

svedkov

- 10. marec 2006 - vec prerokovaná na pojednávaní, vypočutí svedkovia

- 11. október 2007 – okresný súd vyzýva účastníkov konania, aby navrhli dôkazy,

ktoré požadujú vykonať

- 13. január 2009 – vec pridelená novej zákonnej sudkyni

- 27. január 2009 - okresný súd vyzýva účastníkov konania, aby navrhli otázky, ktoré

chcú položiť znalcovi

- 25. február 2009 – uznesením ustanovený znalec (zdravotníctvo a farmácia),

nariadené znalecké dokazovanie

- 16. marec 2009 – spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku

- 15. máj 2009 – doručená žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie

posudku o 30 dní

- 8. júl 2009 – doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného

- 15. júl 2009 – uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovaný

účastníkom konania

- 8. september 2009 – vec prerokovaná na pojednávaní, odročená za účelom ďalšieho

dokazovania

- 2. október 2009 - uznesením ustanovený znalec (toxikológia), nariadené znalecké

dokazovanie

- 30. október 2009 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie

znalečného

- 13. november 2009 - uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovaný

účastníkom konania

- 19. február 2010 - uznesením ustanovený znalec (cestná doprava), nariadené

znalecké dokazovanie

- 15. marec 2010 – uznesením zmenená osoba znalca na námietku odporcu

- 7. apríl 2010 – spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku

- 28. máj 2010 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného

- 15. jún 2010 - uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovaný

účastníkom konania

- 29. jún 2010 – vec prerokovaná na pojednávaní

- 12. júl 2010 – uznesením nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcov

v odvetví cestná doprava

- 23. august 2010 - uznesením zmenená osoba znalca na vlastnú žiadosť znalca

- 4. október 2010 - spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku

- 5. november 2010 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie

znalečného

- 10. november 2010 - uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovaný

účastníkom konania

- 29. november 2010 - uznesením ustanovený znalec (psychiatria), nariadené

znalecké dokazovanie

- 8. február 2011 - spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku

- 29. apríl 2011 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného

- 12. máj 2011 - uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovaný

účastníkom konania

- 30. jún 2011 – vec prerokovaná na pojednávaní, odročená za účelom výsluchu

znalcov

- 28. júl 2011 – pojednávanie odročené bez prerokovania veci, ospravedlnil sa právny

zástupca sťažovateľa (navrhovateľa)

- 13. október 2011 - vec prerokovaná na pojednávaní, vypočutý jeden zo znalcov

- 3. november 2011 – pojednávanie odročené bez prerokovania veci pre mimoriadnu

udalosť na súde

- 2. december 2011 - vec prerokovaná na pojednávaní

- 30. január 2012 – okresný súd vyzýva účastníkov konania, aby oznámili otázky,

ktoré chcú položiť znaleckému ústavu, pretože je potrebné nariadiť ďalšie znalecké

dokazovanie za účelom odstránenia nejasnosti medzi posudkami dvoch znalcov

- 19. marec 2012 - uznesením ustanovený znalecký ústav (cestná doprava), nariadené

znalecké dokazovanie

- 18. apríl 2012 - uznesením priznaná odmena znalcovi za účasť na pojednávaní

- 4. máj 2012 – znalecký ústav žiada o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku

o 12 mesiacov

- 9. júl 2013 - znalecký ústav žiada o ďalšie predĺženie lehoty

- 19. september 2013 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie

znalečného

- 25. september 2013 - uznesením priznaná odmena znaleckému ústavu a posudok

doručovaný účastníkom konania

- 19. november 2013 – odvolanie znaleckého ústavu proti uzneseniu o priznaní

znalečného a žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania

- 24. február 2014 – odvolanie ústavu doručované účastníkom konania

- 28. marec 2014 – vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní

- 28. apríl 2014 – odvolací súd uznesením sp. zn. vec vrátil súdu

prvého stupňa ako predčasne predloženú

- 26. máj 2014 – uznesenie odvolacieho súdu doručované účastníkom konania

- 26. júl 2014 – okresný súd vyzýva znalecký ústav na poskytnutie informácii za

účelom rozhodnutia o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty

- 6. október 2014 – vec pridelená novej zákonnej sudkyni

- 27. máj 2015 – okresný súd urguje znalecký ústav o poskytnutie informácií

- 28. júl 2015 – uznesením okresný súd návrh znaleckého ústavu na odpustenie

zmeškania lehoty na podania odvolania zamieta

- 29. september 2015 – vec opätovne predložená odvolaciemu súdu

- 9. december 2015 – odvolací súd uznesením sp. zn. odmietol

odvolanie znaleckého ústavu a 29. decembra 2015 vec vrátil okresnému súdu

- 28. január 2016 – uznesenie odvolacieho súdu doručované účastníkom konania.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný

súd konštatuje, že konania o náhradu škody na zdraví, mimoriadne zvýšenie bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia tvoria bežnú časť civilnoprávnej agendy všeobecných

súdov, pričom k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra.

Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Zo skutkového hľadiska

ústavný súd zastáva názor, že ide o vec, ktorú možno považovať za fakticky zložitú (najmä

z dôvodu potreby vykonať znalecké dokazovanie znalcami z viacerých vedných odborov,

ako aj potreby zabezpečiť väčšie množstvo listinných dôkazov). Ústavný súd zároveň ale

konštatuje, že faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec ani po

uplynutí takmer dvanástich rokov od podania návrhu nie je dosiaľ právoplatne skončená.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,

ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa, ktorý je účastníkom konania,

v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania sa vyskytli obdobia krátkodobej i dlhodobej neodôvodnenej

nečinnosti (napr. od 10. marca 2006 do 11. októbra 2007, od 11. októbra 2007 do

27. januára 2009, od 26. júla 2014 do 27. mája 2015), ktoré uznáva vo svojom vyjadrení

k sťažnosti aj predsedníčka okresného súdu. Doterajší priebeh napadnutého konania je ale

poznamenaný aj neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Ako

nesústredený hodnotí ústavný súd postup okresného súdu napr. v súvislosti s predkladaním

spisu na rozhodnutie o odvolaní znalca proti uzneseniu o priznaní znalečného odvolaciemu

súdu bez toho, aby predtým rozhodol o žiadosti znalca o odpustenie lehoty na podanie

odvolania. V dôsledku tohto neefektívneho procesného postupu odvolací súd vrátil vec

okresnému súdu ako predčasne predloženú a následne rozhodoval o opätovne predloženom

odvolaní až po viac ako dvoch rokoch od jeho podania. Takýto postup nesmeruje efektívne

k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľný

so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (takmer dvanásť

rokov), predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľa, ale i skutočnosť, že ide o fakticky

zložitejšie konanie, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo

k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené tak neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj

neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd

rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri

napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahy

obdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti, doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania

a osobitne jeho predmet a význam pre sťažovateľa, dospel ústavný súd k záveru, že

v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom

JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní

o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo

predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Keďže právny zástupca sťažovateľa nepredložil potvrdenie, že je platcom dane

z pridanej hodnoty, ústavný súd odmenu a náhrady o predmetnú čiastku dane nezvýšil.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2016