Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 5/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. apríla 2016

predbežne prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie

konania podľa o súlade ustanovení

písm. b) a c) o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1,

a 2 a a 4 v spojení s

a , s Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva

zahraničných vecí č. ) v spojení s Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, s čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

(vyhláška ministra zahraničných vecí č. o Medzinárodnom pakte

o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych

a kultúrnych právach v znení neskorších predpisov) v spojení s čl. 2 ods. 1 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach, s čl. 29 Dohovoru o právach osôb

so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky č. ) v spojení s a 2 a a 2 Dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím a s čl. 39 ods. 1 a 2 Charty základných práv

Európskej únie (Ú. v. EÚ 2007/C 303/1, Ú. v. EÚ 2012/C 326/02) a takto

rozhodol:

1. Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie

konanie.

2. Návrh verejnej ochrankyne práv vedený pod sp. zn. a návrh

generálneho prokurátora Slovenskej republiky vedený pod sp. zn. s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. marca

2016 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovení § 4 písm. b) a c) zákona

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13

ods. 3 a 4 v spojení s a , s Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie

Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ) v spojení s Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 25 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (vyhláška ministra zahraničných vecí č.

o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v znení neskorších predpisov) v spojení

s čl. 2 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, s čl. 29 Dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí

Slovenskej republiky č. ) v spojení s a 2 a a 2

Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a s čl. 39 ods. 1 a 2 Charty

základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ 2007/C 303/1, Ú. v. EÚ 2012/C 326/02).

Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol:

«Zákonodarca sa... článkami a medzinárodných dohovorov o ľudských

právach neriadil pri schvaľovaní právnej úpravy a

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o podmienkach

výkonu volebného práva“).

Podľa § 4 zákona o podmienkach výkonu volebného práva:

„Prekážkou práva voliť je:

a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany

verejného zdravia,

b) výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného

zločinu,

c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.“.

Podľa je Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V tejto spojitosti

a v súvislosti so zákonodarnou činnosťou Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) vo veci sp. zn. konštatoval, že princíp právneho štátu

ustanovený v je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike.

Ak Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) uplatní svoju

zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením , zároveň tým poruší aj

základný princíp ústavnosti ustanovený v .

Koncept rovného a všeobecného volebného práva je jedným zo základných princípov

demokratického štátu. Právo voliť a byť volený je zárukou účasti občanov na politickom

a verejnom živote. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej stabilnej judikatúre zdôrazňuje,

že slobodné voľby a sloboda prejavu, najmä sloboda v politickej diskusii, tvoria základ

každej demokracie.

Namietaná právna úprava porušuje právo na prístup k voľbám niektorých skupín

občanov Slovenskej republiky, a to bez toho, aby spĺňala limity obmedzenia základných

práv a slobôd ustanovené v a 4 , čo je nesporným zásahom do ich

základného politického práva voliť. Zákonodarca má nespochybniteľné právo a povinnosť

formovať volebnú politiku štátu, toto jeho právo však nie je absolútne. V rámci svojej

normotvornej činnosti je významne limitovaný, a to práve obsahom základného politického

práva – práva voliť. Národná rada má povinnosť zaistiť súlad právnej úpravy s ľudskými

právami tak, ako sú vymedzené v záväzných vnútroštátnych a medzinárodných prameňoch

práva.

I. Prekážka práva voliť podľa – výkon trestu

odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu

Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej

republiky ( ), t. j. ide o ústavodarný orgán par excellance, ktorý okrem iného

prijíma zákony priamo záväzné v zásade pre všetky osoby nachádzajúce sa pod jurisdikciou

Slovenskej republiky, vrátane zákonov upravujúcich postavenie osôb vo výkone trestu

odňatia slobody, resp. majúce na ne bezprostredný dosah.

Otázkou prekážok volebného práva sa ústavný súd zaoberal v konaní vedenom pod

sp, zn. , pričom v náleze z 11. februára 2009 vyslovil nesúlad prekážky výkonu

aktívneho volebného práva osôb spočívajúcej vo výkone trestu odňatia slobody s .

Ústavný súd rozhodoval o viacerých (vtedy platných) zákonoch upravujúcich spôsob výkonu

volebného práva. Na základe časti nálezu týkajúcej sa výkonu aktívneho volebného práva

do národnej rady a do Európskeho parlamentu došlo k novelizácii napadnutých zákonov.

Neskôr pristúpil

Z. z. zaviedol jeden volebný zákon pre všetky typy volieb, čím došlo k zjednoteniu prekážok

volebného práva.

Skutočnosť, že parlament obmedzil prekážku volebného

práva len na osoby, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody za obzvlášť závažné zločiny

(a nie na všetky osoby vo výkone trestu odňatia slobody), nič nemení na tom, že táto právna

úprava paušálne znemožňuje realizovať volebné právo celej skupine voličov, bez toho, aby

bolo obmedzenie ich základného politického práva primerané a bez toho, aby bola táto

prekážka výkonu volebného práva súčasťou ich trestu uloženého súdom.

A. Medzinárodná právna úprava

A. 1. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Právo na slobodné voľby je upravené v čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 20. marca 1952, podľa ktorého sa vysoké

zmluvné strany zaväzujú konať v rozumných intervaloch slobodné voľby s tajným

hlasovaním za podmienok, ktoré zabezpečia slobodné vyjadrenie názorov ľudu pri voľbe

zákonodarného zboru.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva zameranej na právo na slobodné

voľby je možné extrahovať podstatu tohto základného politického práva týkajúcu sa vzťahu

aktívneho a pasívneho volebného práva. Európsky súd pre ľudské práva pravidelne

na svojom webovom sídle publikuje prehľad základných skutočností k jednotlivým právam

a slobodám. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje, že zmluvné štáty garantujú svojim

občanom slobodné a demokratické voľby. Právo na slobodné voľby označuje za základný

princíp skutočne demokratických politických režimov a ochrane slobodných volieb priznáva

veľkú dôležitosť, a to aj napriek tomu, že sa občanom nepriznáva nelimitované volebné

právo. Súd pripomína, že aktívne volebné právo užíva vyšší stupeň ochrany ako právo

pasívne.

Podľa rozsudku Veľkej komory v konaní Hirst je možnosť aktívne sa zúčastniť

volebného procesu právo a nie privilégium. Súd konštatoval, že britské štátne orgány

automaticky vylúčili všetky osoby vo výkone trestu odňatia slobody z volebného procesu bez

náležitého ohľadu na relevantné skutočnosti. Všeobecné, automatické a plošné obmedzenie

(výkonu) volebného práva pre každého, kto má určitý status (v tomto prípade osoby

vo výkone trestu odňatia slobody), súd uznal za skutočnosť ležiacu mimo priestor štátu

na uváženie a konštatoval porušenie čl. 3 Dodatkového protokolu. Podľa názoru súdu

nesmú uložené podmienky mariť slobodu prejavu ľudu pri výbere zákonodarného zboru,

inými slovami, nesmú ísť proti záujmu o zachovanie integrity a účinnosti volebného procesu

zameraného na zistenie vôle ľudu prostredníctvom všeobecného volebného práva.

Akýkoľvek odklon od princípu všeobecného volebného práva predstavuje riziko podkopania

demokratickej validity takto zvoleného zákonodarného zboru a zákonov, ktoré vyhlasuje.

Vyňatie akejkoľvek skupiny alebo kategórie všeobecnej populácie z volebného práva musí

byť v súlade so základnými cieľmi čl. 3 Dodatkového protokolu.

V rozsudku Frodl Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o porušení čl. 3

Dodatkového protokolu, pretože povaha alebo závažnosť trestného činu, ktorý sťažovateľ

spáchal, nebola preskúmavaná sudcom. Súd vyjadril názor, že „základným elementom“ pri

hodnotení proporcionality takéhoto opatrenia je, aby rozhodnutie o odňatí volebného práva

bolo prijaté sudcom a aby bolo podrobne odôvodnené. Odôvodnenie má podrobne

vysvetľovať, prečo bolo odňatie volebného práva nevyhnutné vzhľadom na okolnosti

určitého prípadu.

A. 2. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia)

Benátska komisia prijala na svojom 51. a 52. zasadnutí v Benátkach v dňoch 5.-6.

júla a 18.-19. októbra 2002 pod číslom CDL-AD (2002) 23 Volebný kódex, zverejnený

v Štrasburgu 30. októbra 2002 pod číslom 190/2002, ktorý obsahuje základné zásady

upravujúce voľby a dôvodovú správu (ďalej len „Volebný kódex“).

V bode 1.1. Volebného kódexu pod nadpisom „Pravidlo a výnimky všeobecného

volebného práva“ sa konštatuje, že všeobecné právo znamená v princípe, že každý človek

má právo voliť a byť volený. Predsa však môžu a musia byť stanovené niektoré podmienky,

a to:

a. Podmienka veku:

...

b. Podmienka štátnej príslušnosti:

...

c. Podmienka trvalého pobytu:

....

d. Vylúčenie z volebného práva a práva byť volený.

Z práva voliť a byť volená môže byť osoba vylúčená, predsa však musí takéto

vylúčenie podliehať nasledujúcim kumulatívnym podmienkam:

- zabránenie k týmto právam musí byť obsiahnuté v zákone,

- musí sa pritom dbať na zásadu primeranosti; vylúčenie z pasívneho volebného

práva môže byť dôvodné vo viacerých prípadoch ako vylúčenie z aktívneho volebného

práva,

- vylúčenie musí byť odôvodnené zbavením spôsobilosti v súvislosti s duševným

zdravím alebo trestným odsúdením za ťažký zločin,

- okrem toho musí byť vylúčenie z politických práv alebo zbavenie spôsobilosti

na základe duševnej choroby vyslovené priamo v osobitnom rozhodnutí súdu.

Dôvodová správa k bodu 1.1. Volebného kódexu uvádza, že všeobecné volebné právo

zahŕňa tak právo aktívne (právo voliť), ako aj pasívne (zvoliteľnosť). Právo voliť a byť

volený môže podliehať viacerým podmienkam, ako sú uvedené vyššie [písm. a) až c)], avšak

tieto nie sú vyčerpávajúce. Na rozdiel od uvedených podmienok, ktoré obmedzujú volebné

právo, sú v písmene d) podmienky na vylúčenie osôb z výkonu politických práv.

Benátska komisia teda konkrétne formulovala tri podmienky, ktorými možno

obmedziť volebné právo (aktívne i pasívne), a to minimálny vek, štátnu príslušnosť a trvalý

pobyt [bod 1.1. písm. a) až c) Volebného kódexu]. K bodu 1.1. písm. d) Volebného kódexu

Benátska komisia zdôrazňuje, že môže dôjsť k absolútnemu vylúčeniu z práva voliť alebo

byť volený aj na základe iných podmienok. Takéto vylúčenie však podlieha obvyklým

podmienkam pre obmedzenie základných práv, tzn. predovšetkým musí takéto vylúčenie:

- byť zakotvené v zákone,

- zohľadňovať princíp primeranosti,

- byť odôvodnené odsudzujúcim rozsudkom za ťažký zločin alebo zbavenie

spôsobilosti v súvislosti s duševným zdravím.

Absolútne vylúčenie politických práv musí byť vyslovené samostatným súdnym

rozhodnutím.

S poukazom na znenie Volebného kódexu mám za to, že by výrok súdu musel byť

minimálne súčasťou rozhodnutia v trestnej veci, ideálne by mal tvoriť samostatné

rozhodnutie. Prekážka výkonu volebného práva nástupu odsúdeného na výkon trestu

odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin nevzniká za súčasnej namietanej právnej úpravy

súdnym rozhodnutím. Je zákonným dôsledkom právnej úpravy, ktorá sa aplikuje na osoby,

ktoré boli za obzvlášť závažný zločin odsúdené, a to je rozdiel, ktorý okrem iných dôvodov

spôsobuje ústavnú nonkonformitu namietaného

Prípadné opätovné zavedenie trestu straty občianskych práv by bolo zrejme ústavne

konformnejším riešením.

B. Paralela s konaním sp. zn.

Ústavný súd v predmetnom náleze už vykonal test proporcionality obmedzenia

volebného práva. Pri posudzovaní (ne)ústavnosti dotknutých ustanovení napadnutých

volebných zákonov ústavný súd skúmal, či sa takéto paušálne odňatie aktívneho volebného

práva osobám, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, opiera o legitímny cieľ (ciele),

resp. či by jeho umožnením nebol ohrozený dôležitý verejný záujem, pričom prihliadal aj na

to, aký reálny význam, resp. dosah má či môže mať rozhodovacia činnosť jednotlivých

zastupiteľských zborov na osoby, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody. Ústavný súd

v tejto súvislosti zároveň vychádzal z toho, že prípadné odstránenie zákonnej prekážky

výkonu volebného práva pre osoby, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, z platného

právneho poriadku nemôže byť len formálne, ale je (bolo by) organicky spojené

s povinnosťou štátu prijať také organizačné opatrenia, ktoré zabezpečia reálnosť jeho

výkonu. V nadväznosti na to bolo potrebné skúmať, či umožnením výkonu volebného práva

nemôže byť ohrozený dôležitý verejný záujem, predovšetkým bezpečnosť, verejný poriadok,

ochrana práv iných osôb, ako aj pokojný a nerušený priebeh volieb, ale tiež aj to, či

organizačno-technické zabezpečenie výkonu aktívneho volebného práva osobám vo výkone

trestu odňatia slobody nepresahuje rámec, ktorý možno od štátu, resp. príslušných orgánov

verejnej moci spravodlivo požadovať v záujme zabezpečenia reálnosti výkonu volebného

práva.

Ústavný súd dôvodil, že obdobne ako voľby do národnej rady, aj voľby

do Európskeho parlamentu sa uskutočňujú v jednom volebnom obvode, ktorý tvorí celé

územie Slovenskej republiky, t. j. všetky osoby, ktorým je priznané volebné právo, volia

kandidátov, resp. kandidátne listiny, ktoré sú rovnaké na celom volebnom území. Ústavný

súd v cit. náleze dospel k jednoznačnému záveru, že prekážka výkonu aktívneho volebného

práva pre osoby, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, pri voľbách do národnej rady

a Európskeho parlamentu nie je z ústavného hľadiska akceptovateľná. V súvislosti

s návrhom generálneho prokurátora ústavný súd zdôraznil, že v demokratickom a právnom

štáte je neprípustné, aby bola akokoľvek veľká skupina občanov alebo čo i len jeden občan

bez závažného verejného záujmu vylúčená z volieb a zároveň, aby jej bolo odopreté

na určitú dobu vykonávať jedno z jej garantovaných práv, ak k takému opatreniu

neexistuje legitímny cieľ (ciele) a súčasne nie sú s jeho prípadným odstránením ohrozené

iné dôležité verejné záujmy. Keďže takéto skutočnosti ústavný súd v daných prípadoch

nezistil, vyslovil, že o voľbách do Národnej rady

Slovenskej republiky a ustanovenie o voľbách

do Európskeho parlamentu neboli v súlade s prvou vetou . Rovnako tak

ústavný súd vyslovil nesúlad označených ustanovení zákonov s čl. 30 ods. 1 prvou vetou,

prvou vetou, ako aj .

C. Problematický obsah pojmu „výkon“ trestu odňatia slobody

Prekážka volebného práva v súčasnosti existuje len počas výkonu trestu odňatia

slobody za obzvlášť závažný zločin, nie v období od odsúdenia zaň až po jeho vykonanie.

Volebné právo teda má napr. aj právoplatne odsúdená osoba pred nastúpením na výkon

trestu odňatia slobody. Tu dochádza k neodôvodneným rozdielom v prístupe k voľbám

medzi osobami, ktoré spáchali obzvlášť závažný zločin, pričom jediným rozdielom medzi ich

voľbou je technická realizovateľnosť prejavu voľby. Táto podľa môjho názoru nemôže byť

do takej miery rozhodujúca, aby znamenala na jednej strane prekážku výkonu volebného

práva, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že osoby vo výkone väzby (často v spoločnom

ústave) svoje volebné právo realizujú.

II. Prekážka pri výkone volebného práva podľa –

pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

A. Spôsobilosť na právne úkony versus právo voliť

Inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je občianskoprávnym inštitútom,

ktorý pripúšťa pozbavenie fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony súdom. V súvislosti

s prekážkou volebného práva spočívajúcou v pozbavení spôsobilosti na právne úkony si

treba v prvom rade uvedomiť, že akt voľby nie je právnym úkonom v zmysle občianskeho

práva. Spôsobilosť na právne úkony je teoreticky poňatá kontraktuálne, teda je viazaná

na právny úkon v súkromnoprávnom zmysle ako spôsobilosť na vykonanie prejavu vôle

smerujúcemu k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy

s takýmto prejavom spájajú.

Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ipso iure nepredstavuje pre pozbavenú

osobu prekážku výkonu volebného práva. Prekážka vzniká až pri aplikácii ustanovenia § 4

písm. c) Z uvedeného dôvodu nepovažujem na tomto mieste

za potrebné rozvíjať myšlienku o (ne)ústavnosti inštitútu pozbavovania spôsobilosti

na právne úkony vo svetle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; tento

návrh sa obmedzuje výlučne na prekážku výkonu volebného práva.

O prekážke volebného práva z dôvodu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony

rozhodovali už viaceré ústavné súdy v Európe. Český ústavný súd v náleze z 12. júla 2010

sp. zn. argumentoval, že môže nastať situácia, keď kontraktačná

nespôsobilosť navonok implikuje i nespôsobilosť porozumieť významu, účelu a účinku

volieb. Takýto paušalizujúci a jedinečné okolnosti každého prípadu opomínajúci pristúp je

v právnom štáte neprípustný.

Slovinský ústavný súd rozhodoval o identickej otázke, teda či je zákon o voľbách

do slovinského parlamentu, zákon o prezidentských voľbách a zákon o miestnych voľbách,

ktoré umožňovali voliť len osobám s plnou právnou spôsobilosťou, v súlade s

Slovinska. Slovinský ústavný súd prehlásil, že schopnosť vykonávať volebné právo nie je

možné porovnávať so spôsobilosťou na právne úkony. Ústavný súd podrobil namietanú

právnu úpravu testu proporcionality, ktorým neprešla z dôvodu, že podmienky pre

pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nesledujú špecifický cieľ, ktorý súvisí so založením

prekážky výkonu volebného práva. Ústavný súd v Slovinsku ďalej rozhodol, že s ohľadom

na ľudí s duševným postihnutím by mal zákon ustanoviť zvláštny postup, ktorý by určil, či je

konkrétna osoba schopná pochopiť význam volieb. Nález slovinského ústavného súdu je

z roku 2003, teda bol vydaný ešte pred prijatím Dohovoru o právach osôb so zdravotným

postihnutím. Závery tohto nálezu navzdory jeho nespornej pokrokovosti a predvídavosti

preto považujem len za riešenie „na pol cesty“, pričom už aktuálne nedosahujú vysoký

štandard ochrany ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím vyžadovaný spomenutým

dohovorom tým, že pripúšťajú samostatnú procedúru prieskumu spôsobilosti voliť.

O spôsobilosti na právne úkony už judikoval aj slovenský ústavný súd. V bode 32

nálezu z 28. novembra 2012, sp. zn. poukázal najmä na ústavný

a medzinárodný rozmer tejto otázky v spojení s a .

B. Medzinárodná právna úprava prekážok volebného práva

A. 1. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

V rozhodnutí Shtukaturov proti Rusku súd konštatoval, že pozbavenie spôsobilosti na

právne úkony je zriedkakedy proporcionálne. Vylúčenie celého spektra ľudí s postihnutím

z volebného procesu bez špecifického posúdenia duševných schopností voliť nemôže naplniť

požiadavky stanovené Európskym súdom pre ľudské práva. Tento názor korešponduje

s princípom zdôrazneným Európskym súdom pre ľudské práva v prípade Ždanoka proti

Litve, že štáty by nemali vytvárať skupiny ľudí, ktoré nemôžu uplatňovať volebné právo,

keďže toto právo by tým bolo priznané len určitej časti populácie.

Najznámejším rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti obmedzenia

spôsobilosti na právne úkony je konanie vo veci Kiss proti Maďarsku. Aj napriek

skutočnosti, že súd rozhodoval o osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, nie

o osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, vyslovil súd viacero záverov, ktoré

možno zovšeobecniť a aplikovať aj na v tomto návrhu namietaný nesúlad slovenskej právnej

úpravy s . V hlavnej argumentačnej časti rozhodnutia súd zdôraznil, že nemožno k

osobám s mentálnym postihnutím pristupovať plošne, pričom plošné odnímanie volebného

práva bez individualizovaného skúmania a odôvodnené len postihnutím, ... nemôže byť

považované za kompatibilné s legitímnymi dôvodmi obmedzenia volebného práva. Súd ďalej

poukázal aj na iné medzinárodné dokumenty, ktoré upravujú otázku volebného práva osôb

s postihnutím, osobitne aj na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, čím

zrejme naznačuje ďalšie smerovanie vývinu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

v prospech vyššej ochrany volebného práva osôb so zdravotným postihnutím.

A. 2. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím

Vláda Slovenskej republiky súhlasila uznesením č. 117 z 10. februára 2010

s návrhom na ratifikáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného

protokolu k tomuto dohovoru. Dňa 9. marca 2010 vyslovila národná rada súhlas s návrhom

vlády na ratifikáciu a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5

prednosť pred zákonmi. Dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť

25. júna 2010.

Tendencia medzinárodného práva je zrejmá. Osobám s postihnutím sa poskytuje čím

ďalej väčšia účasť na verejnom živote. Medzinárodné spoločenstvo upustilo od možnosti

pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ktoré je teda už len dožívajúcim prežitkom

národných právnych úprav. Rovnako sa medzinárodné dokumenty posunuli od možnosti

za istých podmienok vylúčiť zdravotne postihnuté osoby z voľby (Volebný kódex Benátskej

komisie) až k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý zákonné alebo

súdom judikované prekážky pri výkone volebného práva nepripúšťa.

Za pozornosť iste stojí aj skutočnosť, že Chorvátsko ako prvá európska krajina ešte

v roku 2012 zmenila svoj volebný zákon a odstránila prekážku volebného práva spočívajúcu

v pozbavení spôsobilosti na právne úkony, keďže mal parlament za to, že táto právna

úprava bola v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Som presvedčený o tom, že v oblasti základných ľudských práv a slobôd má

Slovenská republika povinnosť riadiť sa najvyšším štandardom, ktorý bezpochyby zaručuje

čl. 29 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Nie je právne relevantné, či

predchádzajúce medzinárodnoprávne dokumenty pripúšťali prekážku výkonu volebného

práva z dôvodu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony alebo či táto prekážka musela byť

samostatne judikovaná súdnym rozhodnutím. Je nepochybné, že aktuálne záväzky

Slovenskej republiky z medzinárodného dokumentu, ktorý má v zmysle

prednosť pred zákonmi, už takýto postup neumožňujú.

Čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zaručuje právnu

spôsobilosť ľuďom postihnutým vo všetkých oblastiach života na rovnoprávnom základe

s ostatnými. Postihnutie nesmie byť dôvodom pre odobratie spôsobilosti v akejkoľvek

oblasti, a teda stanovenie prekážok volebného práva z tohto dôvodu je v rozpore s týmto

dohovorom. Volebné právo sa zásadne líši od iných právnych úkonov, ktoré predpokladajú

existenciu druhého subjektu právneho vzťahu. Pretože v žiadnej inej skupine postihnutých

osôb nie je skúmaná spôsobilosť voliť, uplatňovanie tohto kritéria iba pre ľudí trpiacich

postihnutím by bolo v rozpore so znením čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným

postihnutím. Obdobne judikoval Európsky súd pre ľudské práva aj vo veci Aziz proti Cypru,

kedy uviedol, že politika štátu by nemala niektoré osoby alebo skupiny osôb vylučovať

z participácie na politickom živote krajiny.

A. 3. Charta základných práv Európskej únie

Keďže sa tento návrh týka aj volieb do Európskeho parlamentu, je vhodné poukázať

aj na európsky rozmer aplikácie čl. 29 Dohovoru o právach osôb so zdravotným

postihnutím. Európska únia podpísala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím

hneď v deň zahájenia jeho podpisovania. Keďže k nemu pristúpili všetky členské štáty, stala

sa Európska únia 23. decembra 2010 po prvýkrát v histórii svojej existencie zmluvnou

stranou medzinárodného dokumentu o ľudských právach a slobodách.

O Charte základných práv Európskej únie ako prameni práva rozhodoval už aj

ústavný súd napr. vo veci sp. zn. z 29. apríla 2015, keď v bode 69

odôvodnenia konštatuje, že Charte je potrebné v ústavnom poriadku Slovenskej republiky

priznať postavenie, aké majú podľa čl. 7 ods. 5 medzinárodné zmluvy o ľudských právach

a základných slobodách. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím je teda

v právne teoretickej rovine hneď dvakrát súčasťou nášho právneho poriadku.

A. 4. Rada Európy

Výbor ministrov Rady Európy prijal v roku 1999 Odporúčanie č. R(99)4 Princípy

právnej ochrany nespôsobilých dospelých, ktoré Európsky súd pre ľudské práva považuje

za právny nástroj, ktorý definuje spoločný európsky štandard v oblasti spôsobilosti na

právne úkony. Princíp č. 3 Odporúčania nesie názov „Maximálne zachovanie spôsobilosti“

a znie: „Ochranné opatrenie by dotknutú osobu nemalo najmä automaticky zbavovať práva

voliť, zaobstarať si závet alebo súhlasiť, príp. odmietnuť súhlasiť s akýmkoľvek zákrokom

v oblasti zdravia, rovnako ako uskutočniť rozhodnutie tam, kde to jej spôsobilosť

umožňuje.“.

Rada Európy ďalej prijala v roku 2006 tzv. Akčný plán pre osoby so zdravotným

postihnutím pre roky 2006-2015, ktorý zdôrazňoval, že žiadna osoba s postihnutím nesmie

byť vylúčená z práva voliť a byť volený iba na základe svojho postihnutia.

Aj komisár pre ľudské práva pri Rade Európy sa vyjadril, že osoby s duševným

a mentálnym postihnutím by mali mať právo voliť a byť volené. Napriek tomu, že toto právo

jednoznačne garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím v čl. 29,

vo viacerých európskych krajinách zdravotne postihnutým ľudom toto právo nie je priznané.

Pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony sú im tieto práva odopierané

taktiež, čo iba ďalej zhoršuje ich politickú neviditeľnosť.

Ďalším v rade právnych nástrojov Rady Európy je Odporúčanie R(2006)5, podľa

ktorého žiadna osoba s postihnutím nemôže byť vylúčená z práva voliť, pričom toto

odporúčanie nepripúšťa žiadne výnimky. Najnovším odporúčaním Výboru ministrov Rady

Európy je Odporúčanie zo 16. novembra 2011 CM/Rec(2011)14 o účasti osôb

so zdravotným postihnutím na politickom a verejnom živote, ktoré v bode 3 uvádza, že

všetky osoby so zdravotným postihnutím, a to bez ohľadu na to, či majú fyzické, zmyslové,

mentálne postihnutie alebo duševné problémy či chronické choroby, majú právo voliť

na rovnakom základe ako ostatní občania. Títo občania by nemali byť zbavovaní práva

voliť žiadnym právnym predpisom, ktorý upravuje ich spôsobilosť na právne úkony.

Rovnako ani rozhodnutím súdu, či opatrením, ktoré by bolo založené na ich zdravotnom

postihnutí, fungovaní kognitívnych schopností alebo vnímaných schopnostiach.

Mám za to, že vývoj odporúčaní Rady Európy jasne odzrkadľuje smerovanie

európskych krajín na ochranu zdravotne postihnutých osôb v súlade s Dohovorom

o právach osôb so zdravotným postihnutím pripraveným na pôde Organizácie spojených

národov. Je nesporné, že na podklade týchto dokumentov nezostáva žiaden priestor

na úvahy o prípustnosti prekážky volebného práva spočívajúcej v pozbavení spôsobilosti

na právne úkony.

So zreteľom na vyššie uvedené zastávam názor, že namietaná právna úprava

prekážok volebného práva je v rozpore s , Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodným paktom o občianskych

a politických právach, Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, Chartou

základných práv Európskej únie, doterajšou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej

republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, nerešpektuje základné princípy

demokratického a právneho štátu a ohrozuje základné práva a slobody, pretože porušuje

rovnosť subjektov práva a ich právo na účasť na verejnom živote prostredníctvom

realizácie práva voliť.

Na základe uvedeného namietam súlad ustanovenia § 4 písm. b) a c) zákona

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13

ods. 3 a 4 v spojení s a

Slovenskej republiky s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, s čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach v spojení s čl. 2

ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, s čl. 29 Dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s čl. 5 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 2

Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a s čl. 39 ods. 1 a 2 Charty

základných práv Európskej únie.»

Generálny prokurátor navrhol, aby ústavný súd o jeho návrhu rozhodol týmto

nálezom:

„I. Ustanovenie o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie

je v súlade s a v spojení s

a , s Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 25 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach,

II. ustanovenie o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie

je v súlade s , , a 2, a 4 Slovenskej

republiky v spojení s a , s

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 25 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach v spojení s čl. 2 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach, s čl. 29 Dohovoru o právach osôb so zdravotným

postihnutím v spojení s čl. 5 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach osôb

so zdravotným postihnutím a s čl. 39 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie.“

2. Ústavnému súdu bol 18. februára 2016 doručený návrh verejnej ochrankyne práv

na začatie konania o súlade o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

s ustanoveniami čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 1 prvou vetou

a prvou vetou , Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj s čl. 25 písm. a) a b) Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach.

Tento návrh ochrankyne verejných práv bol na zasadnutí pléna ústavného súdu

2. marca 2016 prijatý na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s .

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak osoby

uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily

nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa konštatoval, že

navrhovateľ je podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) v spojení s § 18 ods. 1 písm. a) zákona

o ústavnom súde aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov, pričom návrh obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom

o ústavnom súde. Na základe toho zistenia ústavný súd dospel k záveru, že nie sú dôvody

na jeho odmietnutie podľa (bod 1 výroku tohto

uznesenia).

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

III.

Podľa a ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá ustanovenie, ktoré umožňuje spojenie veci, a preto

v súlade s citovanými ustanoveniami je potrebné v konaní o súlade právnych predpisov

použiť na prípadné spojenie veci primerane ustanovenia .

Z predložených návrhov so zreteľom na petity, obsahovo rovnakú právnu

problematiku, ale aj právno-argumentačný základ vyplýva, že záujem hospodárnosti

konania pred ústavným súdom si vyžaduje ich spojenie na spoločné konanie. Ústavný súd

preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016