Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 235/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2

a a práv podľa a 3 písm. c) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn.

z 18. januára 2016 o nariadení hlavného pojednávania v konaní vedenom pod

sp. zn. a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1,

a (ďalej len „“) a práv podľa

čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozhodnutím Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 18. januára 2016 o nariadení hlavného pojednávania v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „rozhodnutie okresného súdu o nariadení hlavného

pojednávania“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol, že bol uznesením okresného

súdu sp. zn. zo 16. mája 2014 vzatý do väzby podľa a

z dôvodu , a , pričom väzba

mu začala plynúť dňom zadržania, t. j. od 13. mája 2014.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Levice (ďalej len „prokurátor“) podal 16. októbra

2015 okresnému súdu obžalobu proti sťažovateľovi (a ďalším spoluobžalovaným) pre

obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3 písm. c) a 5 písm. a)

s poukazom na a .

Uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

z 24. novembra 2015 bola vec sťažovateľa postúpená Špecializovanému trestnému súdu

v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“), pretože okresný súd dospel k záveru, že

na jej prerokovanie nie je vecne príslušný (spis bol postúpený 15. decembra 2015).

Špecializovaný trestný súd uznesením č. k. -11248 zo 17. decembra 2015

rozhodol o svojej nepríslušnosti na prerokovanie tejto veci. Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 11. januára 2016

rozhodol, že súdom príslušným na vykonanie konania v prvom stupni v predmetnej veci je

okresný súd, ktorý konanie v tejto veci vedie pod sp. zn. .

Zákonná sudkyňa v predmetnej veci 18. januára 2016 nariadila hlavné pojednávanie,

určila jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania a oznámila ho príslušným osobám. Okresný

súd postupom podľa rozhodol podľa

, a to napriek tomu, že vytýkané vady prípravného konania (neskončenie

vyšetrovania, neoboznámenie sa s výsledkami znaleckého dokazovania v prípravnom

konaní a vyjadriť sa k nim, návrh na doplnenie vyšetrovania atď.) podľa sťažovateľa

odôvodňovali a pripúšťali postup podľa § 243 ods. 3 a § 244 ods. 1 písm. h) Trestného

poriadku. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že proti rozhodnutiu podľa § 244 ods. 1 písm. k)

zákon neposkytuje žiaden opravný prostriedok a ide o rozhodnutie,

ktoré nemá formu uznesenia ani rozsudku.

Hlavné pojednávanie v predmetnej veci sa začalo 26. februára 2016. Okresný súd

na hlavnom pojednávaní konanom 7. marca 2016 doručil sťažovateľovi a ďalším

spoluobžalovaným „znalecké posudky znaleckej organizácie č. 98/2015

z 30. 9. 2015 v rozsahu 412 strán, a znalecký posudok rovnakej znaleckej organizácie

č. 14/2016 z 15. 02. 2016 v rozsahu 415 strán“, ktoré boli vyžiadané uznesením

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej

agentúrou, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Západ, Nitra o pribratí znaleckej

organizácie z 18. novembra 2014 (ďalej len „uznesenie z 18. novembra 2014“).

Sťažovateľ tvrdí, že pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania po jeho skončení

nebol znalecký posudok úplný. Znalec na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý napriek

neúplnosti podaného znaleckého posudku, a preto sťažovateľ nemohol v prípravnom konaní

využiť právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, čím došlo k závažnému porušeniu jeho

práva na obhajobu a zásahu do ním označených práv.

Z uvedeného je podľa sťažovateľa zrejmé, že znalecké dokazovanie nariadené

uznesením z 18. novembra 2014 „nebolo ku dňu preštudovania vyšetrovacieho spisu po

skončení vyšetrovania podľa ukončené, keďže v zmysle

uloženej úlohy bolo od znaleckej organizácie požadované vyhodnotenie celkovo 72 udalostí,

a znalecký posudok č. 78/2015 neobsahoval odpovede na všetky uložené úlohy“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že v návrhu na podanie obžaloby ČVS: PPZ-629/NKA-FP-

ZA-2013 z 11. septembra 2015 «na strane 66 je znalecký posudok č. 78/2015 uvedený

v zozname vykonaných dôkazov. Na strane 68 sa návrh na doplnenie znaleckého

dokazovania (znaleckého posudku 78/2015) zamieta s odôvodnením, že „znalecké skúmanie

je vykonávané“... Aj tento dokaz svedčí o procesne neprípustnom postupe, keď v čase, kedy

je „znalecké skúmanie vykonávanie“, považuje sa vyšetrovanie za skončené.».

Podľa názoru sťažovateľa, keďže znalecké dokazovanie nariadené v prípravnom

konaní nebolo ukončené podaním úplného (v zmysle kompletného, vyhovujúceho úlohám

uloženým v uznesení z 18. novembra 2014) znaleckého posudku, a ani znalecká organizácia

nebola požiadaná o jeho doplnenie podľa , nie je možné

vyšetrovanie v predmetnej veci hodnotiť ako skončené a výsledky prípravného konania ako

postačujúce na podanie obžaloby a taktiež postup orgánov činných v trestnom konaní

v rámci prípravného konania nie je možné označiť za formálne správny, plne rešpektujúci

práva sťažovateľa ako obvineného. Sťažovateľ poukázal na to, že znalecký posudok nebol

v uloženom rozsahu podaný, resp. predložený ani do dňa podania obžaloby v predmetnej

veci. Navyše, v predmetnom konaní došlo i k porušeniu ,

podľa ktorého od výsluchu znalca možno upustiť v prípravnom konaní len v prípade, ak nie

sú pochybnosti o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku.

Uvedené sťažovateľom namietané procesné vady podľa neho odôvodňovali

vo svojom súhrne postup podľa pre porušenie

základného práva na obhajobu, pričom ako relevantný a na vec

aplikovateľný právny predpis v § 243 ods. 3 pred bodkočiarkou umožňuje súdu rozhodnúť

na verejnom zasadnutí, a tomuto oprávneniu korešponduje právo sťažovateľa zúčastniť sa

na verejnom zasadnutí a využiť svoje zákonné práva.

Uvedeným postupom okresného súdu v predmetnej veci podľa sťažovateľa došlo

k porušeniu jeho základných práv podľa , a ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru.

Sťažovateľ následne poukázal na závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu

týkajúce sa definovania závažných procesných pochybení prípravného konania, ďalej na

znenie , ako aj na judikatúru ústavného súdu vo veciach

sp. zn. a sp. zn. v súvislosti s nevyhnutnosťou založiť

rozhodnutie vo veci samej na dôkazoch vykonaných zákonným spôsobom, ako aj na závery

ústavného súdu vo veci sp. zn. , v ktorej došlo k preskúmaniu rozhodnutia

všeobecného súdu podľa .

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal

nález, v ktorom vysloví, že rozhodnutím okresného súdu o nariadení hlavného pojednávania

a jemu predchádzajúcim postupom došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1, a , ako aj jeho práv podľa a 3 písm. c)

dohovoru, zruší uvedené rozhodnutie okresného súdu a prikáže mu v konaní vedenom pod

sp. zn. obnoviť stav pred porušením označených práv, a to opätovným

preskúmaním a následným predbežným prerokovaním obžaloby, zakáže okresnému súdu

pokračovať v porušovaní jeho práv a prizná mu náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2

a , ako aj práv podľa a 3 písm. c) dohovoru rozhodnutím

okresného súdu o nariadení hlavného pojednávania a jemu predchádzajúcim postupom.

K porušeniu označených práv malo dôjsť v dôsledku vád prípravného konania

spočívajúcich v tom, že pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania v predmetnej veci

podľa po jeho skončení v spise v tejto veci nebol

obsiahnutý úplný znalecký posudok, t. j. vyšetrovanie v predmetnej veci nebolo riadne

ukončené, a napriek tomu okresný súd v predmetnej veci nariadil na 18. január 2016

predbežné prerokovanie obžaloby. Okresný súd z uvedených dôvodov podľa sťažovateľa v

predmetnej veci nemal nariadiť pojednávanie podľa § 244 ods. 1 písm. k) Trestného

poriadku, ale mal obžalobu proti nemu odmietnuť a vrátiť veci prokurátorovi z dôvodu

zistenia závažných procesných chýb v predmetnom konaní podľa § 244 ods. 1 písm. h)

.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

V súvislosti s uplatňovaním princípu subsidiarity ústavný súd pri posudzovaní

namietaného porušenia označených práv sťažovateľa v prebiehajúcom trestnom konaní

vo svojej judikatúre vychádza z právneho názoru, že trestné konanie je od svojho začiatku

až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov

a realizácie garancií ochrany základných práv a slobôd môžu zo strany orgánov

uplatňujúcich svoje kompetencie v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. , , ). Právomoc

ústavného súdu zasahovať do rozhodovania v štádiu prípravného konania je daná len

výnimočne, a to vtedy, ak rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo iným

zásahom došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré už nepodlieha prieskumu

iným orgánom verejnej moci alebo ho nemožno napraviť v ďalšom konaní pred

všeobecným súdom (napr. rozhodnutie o väzbe).

Ústavný súd stabilne zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako nezávislého

súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci

ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj

všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Zákonné predpoklady na ochranu základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy v priebehu

trestného konania vytvárajú príslušné ustanovenia .

Podľa môže obvinený od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky.

Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu

vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý

rozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku

predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť

objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Predmetná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala

v štádiu po podaní obžaloby pred prvostupňovým súdom rozhodujúcim vo veci – pred

okresným súdom. Z toho vyplýva, že podaním obžaloby sa začalo konanie pred súdom.

Za takejto situácie okresný súd, ktorému bola podaná obžaloba, je povinný skúmať

ústavnosť a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom

na dodržanie základných práv a slobôd v prípravnom konaní. Okresný súd má podľa

aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných

nástrojov, ako zabezpečiť nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôd

v prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené. Sťažovateľ má navyše proti

rozhodnutiu prvostupňového súdu – okresného súdu k dispozícii ďalší opravný prostriedok,

ktorým je odvolanie.

Sťažovateľ teda uplatnením svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

základných práv a slobôd pred všeobecnými súdmi ().

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej

veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ si môže uplatniť v rámci

práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia ním označených práv priamo pred

okresným súdom v rámci konania o merite veci (o vine) a následne zákonom dovoleným

spôsobom aj prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Ústavný súd ešte vo vzťahu k poukazu sťažovateľa na právne závery ústavného súdu

vyslovené v jeho rozhodnutí vo veci vedenej pod sp. zn. považuje za

potrebné uviesť, že toto rozhodnutie bolo ojedinelým v inak konštantnej judikatúre

ústavného súdu plne akceptujúcej princíp subsidiarity.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016