Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 268/2016
PDF · 85.68 KB
No categories available
I. ÚS 268/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. v Ústave na výkon väzby,
, zastúpeného advokátom ,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 41748/2015-61/D/233 a jeho listom z 24. novembra
2015, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Tpo 69/2015 z 22. septembra 2015
a uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 0 Tp 101/2015 z 11. septembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
1. februára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
sa domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv citovaných v záhlaví tam
uvedenými rozhodnutiami orgánov verejnej moci.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Trnava
(ďalej len „okresný súd“), ktorým bola sťažovateľovi predĺžená väzba do 9. januára 2016,
bolo sťažovateľovi doručené 11. septembra 2015. Uznesenie Krajského súdu v Trnave
(ďalej len „krajský súd“) o zamietnutí sťažnosti bolo sťažovateľovi doručené 22. septembra
2015 a list Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
ktorým bol podnet sťažovateľa na podanie dovolania odložený, bol sťažovateľovi doručený
30. októbra 2015.
Podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť možno
podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
3. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
4. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ v prvom rade namieta postup
ministerstva v konaní vedenom pod sp. zn. 41748/2015-61/D/233 a jeho upovedomenie
z 24. novembra 2015, ktorým mu bol oznámený konečný záver o tom, že jeho podnet
na podanie dovolania sa odkladá.
5. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré
sťažovateľ nemôže uplatniť osobne (takým je nepochybne aj dovolanie podľa § 368 a nasl.
Trestného poriadku), nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú
mu priamo dostupné (napr. II. ÚS 357/06, IV. ÚS 323/07). Podnet na podanie dovolania
podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného
práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako
oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne
dôsledky. Ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá povinnosť (nevzniká
právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť
a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu
podá alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné
podmienky na podanie dovolania sú splnené). Podanie podnetu na podanie dovolania
nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana
(m. m. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).
6. Z tohto dôvodu ministerstvo nemohlo odložením takéhoto podania, t. j. jeho
neakceptovaním, spôsobiť namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo len na to, aby sa
minister spravodlivosti jeho podnetom zaoberal, náležite sa s ním vysporiadal a o spôsobe
jeho vybavenia ho vyrozumel, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý nemožno označiť
za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľným (napr. III. ÚS 214/2010).
V dôsledku uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
7. V nadväznosti na druhú časť sťažnosti sťažovateľa, a to napadnutý postup
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 101/2015 a jeho uznesenia
z 11. septembra 2015 a naň nadväzujúce uznesenie krajského súdu z 22. septembra 2015
ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom súde v tejto časti
zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol
ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
8. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2016