Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 272/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátom ,

advokátska kancelária, , vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a 2, a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. zo 14. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. marca 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a 2 (ďalej len „“),

rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom

podľa a práva na spravodlivé podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti po podrobnom opísaní priebehu uvedeného exekučného

konania o vymoženie pohľadávky, v ktorom vystupovala ako oprávnená, okrem iného

uviedla, že z dôvodov uvedených súdnou exekútorkou v oznámení z 8. novembra 2011,

v ktorom poukázala na nemajetnosť povinného, a navyše, keď bol na majetok dlžníka

vyhlásený konkurz, exekúcia mala byť zastavená bez navyšovania trov konania.

3. Okresný súd uznesením z 11. marca 2015 vydaným vyšším súdnym úradníkom

rozhodol tak, že sťažovateľka je povinná uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

vo výške 371,39 €. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom

žiadala, aby okresný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 33,19 €

s DPH, a nie aj cestovné náklady.

4. Okresný súd následne napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu

z 11. marca 2015, pričom v odôvodnení tiež uviedol, že „voľba exekútora je výlučne

v dispozícii oprávneného a pokiaľ si oprávnený zvolí súdneho exekútora, ktorého sídlo je

mimo trvalého bydliska alebo sídla povinného, musí si byť vedomý rizika, že ak dôjde

k zastaveniu exekúcie z dôvodu, na základe ktorého uhrádza trovy oprávnený, ako je tomu

v tejto veci, bude tieto trovy znášať on sám“.

5. Sťažovateľka tiež poukazuje v sťažnosti na to, že okresný súd rozhodol vo veci

bez náležitého zistenia skutkového stavu, bez zákonného vyhodnotenia dôkazov, a v tejto

súvislosti nemala žiadnu možnosť vyjadriť sa k uplatneným trovám exekúcie a k listinám

predložených súdnemu exekútorovi, čo následne viedlo k odňatiu jej možnosti konať pred

súdom. Okresný súd jej vec nesprávne právne posúdil, keď zle interpretoval príslušné

ustanovenia „Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách exekútorov“. Považuje napadnuté

uznesenie aj za arbitrárne a nepreskúmateľné, porušujúce jej označené základné práva podľa

a dohovoru.

6. Sťažovateľka na základe uvedeného v petite navrhla, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol, že jej základné práva podľa a dohovoru označené v bode 1

napadnutým uznesením okresného súdu porušené boli. Súčasne sa domáha zrušenia

napadnutého uznesenia a toho, aby ústavný súd vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie, a tiež rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, čo v danom prípade ústavným súdom zistené nebolo (pozri

odôvodnenie napadnutého uznesenia na strane 2 až 4). Iba nesúhlas sťažovateľky s právnym

posúdením veci podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku a dokonca príslušnej

vyhlášky ako podústavnej normy, ktorých zlú interpretáciu sťažovateľka namieta,

resp. nemožnosť vyjadriť sa k uplatneným trovám exekúcie, ešte neznamená, že boli

porušené jej základné práva podľa a dohovoru.

11. Z judikatúry ústavného súdu (, ) vyplýva, že

rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len

v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo

dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle, čo však jednoznačne nie je prípad sťažovateľky.

12. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla

sám osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek

sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky

nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými

súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a ku zrušeniu napádaného výroku

o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva

na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj

iné základné právo.

13. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že aj v tejto veci námietky

sťažovateľky vyjadrujú iba odlišný právny názor na preukázaný skutkový stav, avšak bez

toho, aby indikovali relevantný ústavnoprávny rozmer, t. j. vecnú súvislosť týchto námietok

s namietaným porušením označených práv podľa a dohovoru. V tejto veci nie sú

podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, keďže

sa svojou sťažnosťou domáha ochrany svojich práv v konaní o takú sumu, ktorá je podľa

ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov zjavne bagateľná

(pozri m. m. , , , ,

a tam uvedenú judikatúru). Preto jej sťažnosť ústavný súd odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016