Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 256/2016
PDF · 181.92 KB
No categories available
I. ÚS 256/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK,
Majerová 302/15, Hažlín, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Majerníkom,
Floriánska 1378/16, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 47
ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T 73/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK, o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. apríla 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva podľa čl. 47 ods. 2
Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu
Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 73/2014.
2. V úvode podanej sťažnosti sťažovateľka, v právnom postavení poškodenej
v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 73/2014, poukazujúc na podanie
obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bardejov 9. mája 2014 v zmysle ustanovenia
§ 234 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
na obvineného pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, krátkou cestou sumarizuje
priebeh konania okresného súdu v predmetnej trestnej veci.
Uvádza, že „... hlavné pojednávanie... nariadené na deň 07.07.2014... bolo
po vypočutí obžalovaného, poškodeného a predvolaných svedkov odročené na neurčito
za účelom vykonania ďalšieho dokazovania a predvolania navrhnutého svedka.
Termín druhého hlavného pojednávania bol nariadený na deň 15.12.2014. Toto
pojednávanie bolo následne zrušené a odročené na deň 05.02.2015...
Termín hlavného pojednávania nariadeného na deň 05.02.2015 bol zrušený z dôvodu
práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Miroslava Rybčáka a nový termín hlavného
pojednávania bol nariadený na deň 31.03.2015.
Hlavné pojednávanie nariadené na deň 31.03.2015 bolo po vypočutí obžalovaného
a troch svedkov odročené na deň 29.06.2015, kvôli opätovnému predvolaniu ostatných
svedkov. Títo svoju neúčasť pred hlavným pojednávaním písomne ospravedlnili zväčša
z pracovných dôvodov.
Dňa 26.06.2015 bola súdu doručená žiadosť obhajcu obžalovaného o odročenie
hlavného pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti obžalovaného spolu
s návrhom na odročenie hlavného pojednávania na iný termín. Tejto žiadosti obhajcu
obžalovaného bolo zo strany súdu vyhovené a hlavné pojednávanie nariadené na deň
29.06.2015 bolo opätovne zrušené a odročené na deň 13.10.2015...
Hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo 13.10.2015 bolo po vypočutí obžalovaného
a svedkyne odročené na neurčito.“.
3. Sťažovateľka následne pozornosť ústavného súdu upriamuje i na podanie dvoch
sťažností na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 1 T 73/2014
(26. augusta 2015 a 31. decembra 2015, pozn.) s tým, že obe jej sťažnosti boli zo strany
vedenia okresného súdu vyhodnotené ako nedôvodné.
4. Následne, poukazujúc na judikatúru tak ústavného súdu, ako i Európskeho súdu
pre ľudské práva, sťažovateľka konštatuje, že „... predmetné konanie sa nevyznačuje ani
skutkovou a tobôž nie právnou zložitosťou. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ako
účastníka konania, tento vo veci riadne postupoval, na výzvu súdu vždy reagoval
bezodkladne a ani inak nespôsoboval prieťahy v konaní. Pokiaľ však ide o postup
samotného súdu, tu je potrebné upozorniť na niekoľko pochybení:
1. Medzi prvým a druhým pojednávaním uplynulo viac ako 8 mesiacov.
2. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až o ďalších 7 mesiacov.
3. Spolu súd vytýčil 7 termínov pojednávania, z toho bol schopný realizovať iba 3.
Dva termíny boli zrušené kvôli neúčasti obhajcu a obžalovaného, dva termíny boli zrušené
z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.
4. Nakoľko sa nejedná o skutkovo ani právne zložitú vec, súd mohol o veci rozhodnúť
na jednom, event. na druhom pojednávaní, súd si však nedokázal zabezpečiť účasť svedkov
na nariadených termínoch hlavného pojednávania, a to výlučne z dôvodu, že nevyužil
zákonné možnosti, dané mu Trestným poriadkom.
5. Napriek tomu, že obvinený bol spolu s doručením obžaloby vyzvaný, aby
do termínu prvého hlavného pojednávania oznámil súdu dôkazy, ktoré vo veci ešte navrhuje
vykonať, tieto dôkazy oznámil až po prvom pojednávaní, a to označením šiestich svedkov,
u ktorých ani len neuviedol, čo by k veci vedeli uviesť. Už zo samotného návrhu
na doplnenie dokazovania vypočutím týchto svedkov je viac ako zrejmé, že jediným
dôvodom ich navrhnutia bolo spôsobenie prieťahu v konaní. Títo svedkovia neboli
v prípravnom konaní ani len navrhnutí na vypočutie. Napriek tomu si súd účasť týchto
svedkov na pojednávaní nedokázal zabezpečiť a pojednávanie opakovane odročil.“.
S ohľadom na uvedené sťažovateľka v závere podanej sťažnosti ústavnému súdu
navrhuje, aby ten nálezom vyslovil porušenie označených práv zaručených ústavou,
dohovorom, listinou a chartou (bod 1) postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T 73/2014, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov
a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur, ako i úhradu
trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na spravodlivé a verejné pojednávanie
v primeranom čase pred nezávislým a nestranným súdom, ktorý bol predtým ustanovený
zákonom.
9. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok
sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T 73/2014, ktorým malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. listiny a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 ods. 2 charty.
10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom
na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu
nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti
sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného
základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03,
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04,
III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné
poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05,
12. Podľa zistení ústavného súdu okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
19 P 109/2015 potom, ako bola 9. mája 2014 podaná na osobu obvineného zo strany
prokurátorky Okresnej prokuratúry Bardejov obžaloba, v predmetnej veci v priebehu temer
dvoch rokov konal priebežne bez zbytočných prieťahov a nariadil viacero hlavných
pojednávaní:
- 7. júla 2014 (hlavné pojednávanie bolo po vypočutí obžalovaného, poškodenej
a predvolaných svedkov odročené na vykonanie ďalšieho dokazovania),
- 15. decembra 2014 (termín hlavného pojednávania bol zrušený z dôvodu
ospravedlnenia sa jedného z predvolaných svedkov z 26. novembra 2014 kvôli jeho ceste
do zahraničia, ospravedlnenia sa obhajcu obžalovaného z 11. decembra 2014 kvôli kolízii
pri obhajobe jeho klienta v inej trestnej veci, ospravedlnenia sa obžalovaného
prostredníctvom jeho obhajcu dňa 11. decembra 2014 kvôli jeho pracovným záležitostiam
v zahraničí a z dôvodu ospravedlnenia sa sťažovateľkou navrhnutej svedkyne
z 11. decembra 2014 zo zdravotných dôvodov),
- 5. februára 2015 (termín hlavného pojednávania bol zrušený z dôvodu
práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Rybčáka),
- 31. marca 2015 (hlavné pojednávanie bolo po vypočutí obžalovaného a troch
predvolaných svedkov odročené na vykonanie ďalšieho dokazovania, okrem iného
i sťažovateľkou navrhnutej svedkyne , ktorá svoju neprítomnosť
na hlavnom pojednávaní ospravedlnila zo zdravotných dôvodov),
- 29. júna 2015 (termín hlavného pojednávania bol zrušený na žiadosť obhajcu
obžalovaného z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného),
- 13. októbra 2015 (hlavné pojednávanie bolo po vypočutí obžalovaného
a sťažovateľkou navrhnutej svedkyne odročené na neurčito) a
- 3. decembra 2015 (termín hlavného pojednávania bol zrušený z dôvodu
práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Rybčáka).
13. Ústavný súd lustráciou zistil, že ostatné hlavné pojednávanie sa uskutočnilo
4. apríla 2016 a bolo odročené na 12. máj 2016 na účely opätovného predvolania účastníkov
konania, keďže obhajca obžalovaného sa na hlavné pojednávanie 4. apríla 2016 nedostavil
a svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil.
Podľa zistení ústavného súdu s účinnosťou od 1. januára 2016 mal zákonný sudca
JUDr. Miroslav Rybčák prerušený výkon funkcie sudcu z dôvodu jeho nástupu
na predčasný starobný dôchodok a vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie
sudkyni JUDr. Zdenke Tomaškovej.
14. V nadväznosti na sťažovateľkou dvakrát využité oprávnenie podať v zmysle
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní (bod 3) ústavný súd poznamenáva, že
hoci predsedníčka okresného súdu JUDr. Dubivská listom z 22. septembra 2015 (vedeným
pod sp. zn. Spr 97/2015) a listom z 28. januára 2016 (vedeným pod sp. zn. Spr 167/2015)
obe sťažovateľkou podané sťažnosti vyhodnotila ako nedôvodné, je potrebné v prípade
sťažovateľkou tvrdených prieťahov v konaní dať okresnému súdu „príležitosť“
na poskytnutie nápravy, t. j. poskytnúť mu primeraný čas na odstránenie sťažovateľkou
tvrdeného protiprávneho stavu, ktorým malo podľa jej názoru dôjsť k porušeniu ňou
označené práva (bod 1).
V ostatnom liste predsedníčky okresného súdu z 28. januára 2016 tá okrem iného
v závere sťažovateľke oznámila, že „... vybavovanie trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Bardejov po spisovou značkou 1 T/73/2014 budem pravidelne sledovať, aby pri jej
ďalšom vybavovaní nedošlo k porušeniu práva strán trestného konania na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov“.
15. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnosti
efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu – podľa názoru
ústavného súdu bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia
porušenia sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38
ods. 2 listiny a čl. 47 ods. 2 charty, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu – v pre sťažovateľku významnej veci – by
eventuálne mohla spôsobiť porušenie označených práv sťažovateľky, čo však ústavný súd
v súčasnom období nemôže posúdiť.
16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 73/2014 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva
sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2
listiny a čl. 47 ods. 2 charty, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného pod sp. zn.
1 T 73/2014 (necelé 2 roky) ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
17. Ústavný súd taktiež v závere poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2
zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení
sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd
v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom
inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom
splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,
v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.
Splnomocnenie doručené sťažovateľkou spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo
i vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným
súdom) týka, a teda bol tu daný dôvod i na prípadné odmietnutie sťažnosti sťažovateľky
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
19. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania
na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom,
predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2016