Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 256/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK,

Majerová 302/15, Hažlín, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Majerníkom,

Floriánska 1378/16, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 48

ods. 2 , Listiny základných práv a slobôd a

ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. apríla 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SOZEF, s. r. o. SK (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva podľa čl. 47 ods. 2

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. V úvode podanej sťažnosti sťažovateľka, v právnom postavení poškodenej

v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , poukazujúc na podanie

obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bardejov 9. mája 2014 v zmysle ustanovenia

v znení neskorších predpisov

na obvineného pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov, krátkou cestou sumarizuje

priebeh konania okresného súdu v predmetnej trestnej veci.

Uvádza, že „... hlavné pojednávanie... nariadené na deň 07.07.2014... bolo

po vypočutí obžalovaného, poškodeného a predvolaných svedkov odročené na neurčito

za účelom vykonania ďalšieho dokazovania a predvolania navrhnutého svedka.

Termín druhého hlavného pojednávania bol nariadený na deň 15.12.2014. Toto

pojednávanie bolo následne zrušené a odročené na deň 05.02.2015...

Termín hlavného pojednávania nariadeného na deň 05.02.2015 bol zrušený z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Miroslava Rybčáka a nový termín hlavného

pojednávania bol nariadený na deň 31.03.2015.

Hlavné pojednávanie nariadené na deň 31.03.2015 bolo po vypočutí obžalovaného

a troch svedkov odročené na deň 29.06.2015, kvôli opätovnému predvolaniu ostatných

svedkov. Títo svoju neúčasť pred hlavným pojednávaním písomne ospravedlnili zväčša

z pracovných dôvodov.

Dňa 26.06.2015 bola súdu doručená žiadosť obhajcu obžalovaného o odročenie

hlavného pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti obžalovaného spolu

s návrhom na odročenie hlavného pojednávania na iný termín. Tejto žiadosti obhajcu

obžalovaného bolo zo strany súdu vyhovené a hlavné pojednávanie nariadené na deň

29.06.2015 bolo opätovne zrušené a odročené na deň 13.10.2015...

Hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo 13.10.2015 bolo po vypočutí obžalovaného

a svedkyne odročené na neurčito.“.

3. Sťažovateľka následne pozornosť ústavného súdu upriamuje i na podanie dvoch

sťažností na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.

(26. augusta 2015 a 31. decembra 2015, pozn.) s tým, že obe jej sťažnosti boli zo strany

vedenia okresného súdu vyhodnotené ako nedôvodné.

4. Následne, poukazujúc na judikatúru tak ústavného súdu, ako i Európskeho súdu

pre ľudské práva, sťažovateľka konštatuje, že „... predmetné konanie sa nevyznačuje ani

skutkovou a tobôž nie právnou zložitosťou. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ako

účastníka konania, tento vo veci riadne postupoval, na výzvu súdu vždy reagoval

bezodkladne a ani inak nespôsoboval prieťahy v konaní. Pokiaľ však ide o postup

samotného súdu, tu je potrebné upozorniť na niekoľko pochybení:

1. Medzi prvým a druhým pojednávaním uplynulo viac ako 8 mesiacov.

2. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až o ďalších 7 mesiacov.

3. Spolu súd vytýčil 7 termínov pojednávania, z toho bol schopný realizovať iba 3.

Dva termíny boli zrušené kvôli neúčasti obhajcu a obžalovaného, dva termíny boli zrušené

z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.

4. Nakoľko sa nejedná o skutkovo ani právne zložitú vec, súd mohol o veci rozhodnúť

na jednom, event. na druhom pojednávaní, súd si však nedokázal zabezpečiť účasť svedkov

na nariadených termínoch hlavného pojednávania, a to výlučne z dôvodu, že nevyužil

zákonné možnosti, dané mu .

5. Napriek tomu, že obvinený bol spolu s doručením obžaloby vyzvaný, aby

do termínu prvého hlavného pojednávania oznámil súdu dôkazy, ktoré vo veci ešte navrhuje

vykonať, tieto dôkazy oznámil až po prvom pojednávaní, a to označením šiestich svedkov,

u ktorých ani len neuviedol, čo by k veci vedeli uviesť. Už zo samotného návrhu

na doplnenie dokazovania vypočutím týchto svedkov je viac ako zrejmé, že jediným

dôvodom ich navrhnutia bolo spôsobenie prieťahu v konaní. Títo svedkovia neboli

v prípravnom konaní ani len navrhnutí na vypočutie. Napriek tomu si súd účasť týchto

svedkov na pojednávaní nedokázal zabezpečiť a pojednávanie opakovane odročil.“.

S ohľadom na uvedené sťažovateľka v závere podanej sťažnosti ústavnému súdu

navrhuje, aby ten nálezom vyslovil porušenie označených práv zaručených ,

dohovorom, listinou a chartou (bod 1) postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur, ako i úhradu

trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na spravodlivé a verejné pojednávanie

v primeranom čase pred nezávislým a nestranným súdom, ktorý bol predtým ustanovený

zákonom.

9. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktorým malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a ods. listiny a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 ods. 2 charty.

10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom

na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu

nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného

práva podľa “ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného

základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, , ).

11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

).

12. Podľa zistení ústavného súdu okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

potom, ako bola 9. mája 2014 podaná na osobu obvineného zo strany

prokurátorky Okresnej prokuratúry Bardejov obžaloba, v predmetnej veci v priebehu temer

dvoch rokov konal priebežne bez zbytočných prieťahov a nariadil viacero hlavných

pojednávaní:

- 7. júla 2014 (hlavné pojednávanie bolo po vypočutí obžalovaného, poškodenej

a predvolaných svedkov odročené na vykonanie ďalšieho dokazovania),

- 15. decembra 2014 (termín hlavného pojednávania bol zrušený z dôvodu

ospravedlnenia sa jedného z predvolaných svedkov z 26. novembra 2014 kvôli jeho ceste

do zahraničia, ospravedlnenia sa obhajcu obžalovaného z 11. decembra 2014 kvôli kolízii

pri obhajobe jeho klienta v inej trestnej veci, ospravedlnenia sa obžalovaného

prostredníctvom jeho obhajcu dňa 11. decembra 2014 kvôli jeho pracovným záležitostiam

v zahraničí a z dôvodu ospravedlnenia sa sťažovateľkou navrhnutej svedkyne

z 11. decembra 2014 zo zdravotných dôvodov),

- 5. februára 2015 (termín hlavného pojednávania bol zrušený z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Rybčáka),

- 31. marca 2015 (hlavné pojednávanie bolo po vypočutí obžalovaného a troch

predvolaných svedkov odročené na vykonanie ďalšieho dokazovania, okrem iného

i sťažovateľkou navrhnutej svedkyne , ktorá svoju neprítomnosť

na hlavnom pojednávaní ospravedlnila zo zdravotných dôvodov),

- 29. júna 2015 (termín hlavného pojednávania bol zrušený na žiadosť obhajcu

obžalovaného z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného),

- 13. októbra 2015 (hlavné pojednávanie bolo po vypočutí obžalovaného

a sťažovateľkou navrhnutej svedkyne odročené na neurčito) a

- 3. decembra 2015 (termín hlavného pojednávania bol zrušený z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Rybčáka).

13. Ústavný súd lustráciou zistil, že ostatné hlavné pojednávanie sa uskutočnilo

4. apríla 2016 a bolo odročené na 12. máj 2016 na účely opätovného predvolania účastníkov

konania, keďže obhajca obžalovaného sa na hlavné pojednávanie 4. apríla 2016 nedostavil

a svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil.

Podľa zistení ústavného súdu s účinnosťou od 1. januára 2016 mal zákonný sudca

JUDr. Miroslav Rybčák prerušený výkon funkcie sudcu z dôvodu jeho nástupu

na predčasný starobný dôchodok a vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie

sudkyni JUDr. Zdenke Tomaškovej.

14. V nadväznosti na sťažovateľkou dvakrát využité oprávnenie podať v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní (bod 3) ústavný súd poznamenáva, že

hoci predsedníčka okresného súdu JUDr. Dubivská listom z 22. septembra 2015 (vedeným

pod sp. zn. Spr 97/2015) a listom z 28. januára 2016 (vedeným pod sp. zn. Spr 167/2015)

obe sťažovateľkou podané sťažnosti vyhodnotila ako nedôvodné, je potrebné v prípade

sťažovateľkou tvrdených prieťahov v konaní dať okresnému súdu „príležitosť“

na poskytnutie nápravy, t. j. poskytnúť mu primeraný čas na odstránenie sťažovateľkou

tvrdeného protiprávneho stavu, ktorým malo podľa jej názoru dôjsť k porušeniu ňou

označené práva (bod 1).

V ostatnom liste predsedníčky okresného súdu z 28. januára 2016 tá okrem iného

v závere sťažovateľke oznámila, že „... vybavovanie trestnej veci vedenej na Okresnom

súde Bardejov po spisovou značkou budem pravidelne sledovať, aby pri jej

ďalšom vybavovaní nedošlo k porušeniu práva strán trestného konania na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov“.

15. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnosti

efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu – podľa názoru

ústavného súdu bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia

porušenia sťažovateľkou označeného základného práva podľa ,

ods. 2 listiny a čl. 47 ods. 2 charty, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu – v pre sťažovateľku významnej veci – by

eventuálne mohla spôsobiť porušenie označených práv sťažovateľky, čo však ústavný súd

v súčasnom období nemôže posúdiť.

16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva

sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

listiny a čl. 47 ods. 2 charty, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného pod sp. zn.

(necelé 2 roky) ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

17. Ústavný súd taktiež v závere poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2

sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení

sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd

v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom

inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

Splnomocnenie doručené sťažovateľkou spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo

i vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným

súdom) týka, a teda bol tu daný dôvod i na prípadné odmietnutie sťažnosti sťažovateľky

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

19. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania

na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom,

predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016