Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 179/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

, zastúpeného advokátkou JUDr. Timeou Schwarcovou, Pražská 4, Košice, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Košice II, a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

k o n a l bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Timey Schwarcovej, Pražská 4, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. Timeou Schwarcovou, Pražská 4, Košice, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konania

o priznanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vedeného okresným súdom

pod sp. zn. v procesnom postavení žalobcu. Návrh na začatie konania bol

okresnému súdu doručený 21. júna 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Navrhovateľ bol pred 14 rokmi na základe odborného vyšetrenia operovaný

na očnej klinike. Pre zhoršenie videnia na základe vyšetrenia u odporcu mu bolo

odporúčané, aby podstúpil operáciu oboch očí u odporcu. Prvý operačný zákrok bol

vykonaný 21. 9. 2007.

Na základe neuspokojivého výsledku boli vykonané ďalšie dve operácie a zrak sa mu

výrazne zhoršil. Navrhovateľ bol si vedomý, že reálne existujú dôvody na náhradu

bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia a obrátil sa so svojim návrhom na Okresný

súd Košice II s dôverou, že tento prípad súd vyrieši v blízkom čase, keďže boli predložené

lekárske správy, zdravotná dokumentácia...

Uvedené konanie sa začalo podaním návrhu na začatie konania zo dňa 21. 06. 2010.

V priebehu rokov 2010 až 2016 sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, avšak vo veci nebolo

rozhodnuté. Znalecký posudok na vyžiadanie súdu bol vypracovaný v roku 2012 a znalec

bol vypočutý na poslednom pojednávaní dňa 25. 11. 2013.

S ohľadom na skutočnosť, že konanie na okresnom súde už opäť trvá druhý rok

navrhovateľ využil aj svoje právo... a dňa 18. 11. 2015 podal... sťažnosť na prieťahy

v konaní. “

Podľa názoru sťažovateľa „Takéto konanie, resp. nekonanie súdu... znamená

zreteľné časové odsunutie súdnej ochrany navrhovateľa vo veci a tým odstránenie jeho

právnej neistoty.

Je možné predpokladať, že po dlhšom čase priznané právo v súdnom konaní nie je

možné efektívne vymáhať výkonom rozhodnutia, a tak zavŕšiť nastolenie spravodlivosti

z dôvodu, že nastali také zmeny, ktoré bránia nútenému uplatneniu práva, najčastejšia

nemajetnosť povinného subjektu, resp. jeho neexistencia. Navrhovateľovi tieto prieťahy

v konaní zapríčinené dlhodobým rozhodovaním a konaním súdu vo veci samej tiež bránia

v spravodlivom odškodnení na zdraví, ktoré bolo navrhovateľovi poškodené v dôsledku

nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu.

Z uvedeného dôvodu navrhovateľ uplatňuje nárok na primerané odškodnenie

vo výške 5 000,- € a to z titulu spôsobenej morálnej, psychickej a finančnej ujmy, ktorá mu

vznikla v dôsledku nečinnosti súdu.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu Košice II. v právnej veci

o náhrade bolestného a sťažení spoločenského uplatnenia došlo k porušeniu ústavného

práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.

2 .

Ústavný súd preto prikazuje Okresnému súdu Košice II, aby vo veci bez zbytočného

odkladu ďalej konal.

Zároveň Ústavný súd priznáva navrhovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške

5 000. - € z dôvodu morálnej, psychickej a finančnej ujmy spôsobenej nekonaním

Okresného súdu Košice II“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu

v prípise sp. zn. zo 16. februára 2016, v ktorom uvádza „chronológiu

vo veci vykonaných úkonov:

- žalobu o finančné plnenie z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

podal sťažovateľ na tunajšom súde dňa 21. 6. 2010. S podaním žaloby požiadal

o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v predmetnom spore.

- dožiadaniami zo dňa 6. 7. 2010 boli zisťované majetkové pomery sťažovateľa.

Odpovede a doklady boli súdu predložené v mesiaci júl 2010.

- uznesením zo dňa 2. 9. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. 9. 2010, bolo

sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v spore.

- dňa 16. 11. 2010 bola žaloba zaslaná na vyjadrenie žalovanému, ktorý svoje

stanovisko doručil súdu 21. 12. 2010. Zároveň podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka

do konania.

- dňa 11. 1. 2011 dal konajúci sudca pokyn pre doručenie stanoviska žalovaného

právnemu zástupcovi žalobcu a zároveň ho vyzval k oznámeniu, či súhlasí so vstupom

vedľajšieho účastníka do konania. Výzvu zaslal tiež poisťovni, ktorá mala v konaní ako

vedľajší účastník vystupovať.

- žiadané vyjadrenia boli doručené v dňoch 2. 2. a 3. 2. 2011.

- dňa 24. 2. 2011 bol určený termín pojednávania na deň 11. 4. 2011.

- pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania.

- dňa 6. 5. 2011 doručila právna zástupkyňa žalobcu otázky, ktoré mali byť

predmetom znaleckého dokazovania.

- uznesením zo dňa 25. 5. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. 6. 2011, bolo

vo veci nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru Zdravotníctvo, odvetvie

Oftamológia.

- znalecký posudok spolu s vyúčtovaním znaleckej odmeny bol súdu doručený dňa

23. 3. 2012.

- dňa 4. 4. 2012 bol daný pokyn pre doručenie znaleckého posudku účastníkom

konania.

- uznesením zo dňa 20. 4. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. 5. 2012, bolo

rozhodnuté o znalečnom.

- vyjadrenia účastníkov konania a vedľajšieho účastníka boli súdu doručené v dňoch

11. 5., 15. 5. a 21. 5. 2012.

- dňa 21. 3. 2013 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 13. 5. 2013.

- dňa 10. 5. 2013 bolo právnym zástupcom účastníkov konania oznámené zrušenie

pojednávania, určeného na 13. 5. 2013, z dôvodu ospravedlnenia znalca, ktorý bol na toto

pojednávanie predvolaný.

- dňa 21. 8. 2013 bol určený nový termín pojednávania na deň 30. 9. 2013.

- z dôvodu neprevzatia si predvolania na pojednávanie ustanoveným znalcom bolo

pojednávanie odročené na 25. 11. 2013.

- pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom predloženia

listinných dokladov zo strany žalovaného.

- doklady boli predložené 9. 12. 2013.

- uznesením zo dňa 11. 2. 2014 súd pripustil, aby z konania vystúpil vedľajší

účastník.

- dňa 7. 3. 2014 sa žalovaný proti uzneseniu odvolal.

- dňa 13. 3. 2014 bolo odvolanie zasielané právnemu zástupcovi žalobcu

a vedľajšiemu účastníkovi.

- dňa 5. 5. 2014 bol spis zaslaný na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu

v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 10. 10. 2014, kedy bol vrátený so zrušujúcim

uznesením.

- uznesením zo dňa 12. 2. 2015 bolo rozhodnuté o znalečnom.

- dňa 23. 12. 2015 bol vykonaný telefonický pokus o skontaktovanie sa so znalcom

v odbore Oftalmológia.

Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné konštatovať, ako som

to uviedol aj v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa, adresovanú predsedovi súdu, že v konaní

došlo zo strany súdu k prieťahom, a to v období od 21. 5. 2012 do 21. 3. 2013

a od 12. 2. 2015.

Je však tiež potrebné uviesť, že dĺžka predmetného konania bola ovplyvnená aj jeho

skutkovou obtiažnosťou, keď vo veci bolo nutné vykonať znalecké dokazovanie znalcom

z odboru, ktorých je v zozname znalcov zapísaných minimálne (podľa zistenia z 23. 12.

2015 dokonca len jediný), čo výrazným spôsobom ovplyvňuje dĺžku vykonania znaleckého

posudku (spis sa u súdneho znalca nachádzal od júna 2011 do marca 2012). V dôsledku

podaného odvolania sa spis tiež od 5. 5. 2014 do 10. 10. 2014 nachádzal na odvolacom

Krajskom súde v Košiciach. Za toto obdobie podľa môjho názoru nemôže niesť

zodpovednosť tunajší súd.“.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že

popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedu okresného súdu

zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľa vychádzal. Navyše bolo zistené, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 37 C

97/2010 z 11. februára 2014, ktorým okresný súd povolil, aby vedľajší účastník vystúpil z

konania, bolo uznesením odvolacieho súdu sp. zn. z 10. septembra 2014

zrušené z dôvodov podľa a (ďalej

len „OSP“).

Uznesením č. k. -14 z 24. februára 2016 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveň

oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu

v prípise sp. zn. z 9. marca 2016 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný

súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti doplnil,

pričom v označenom prípise okrem iného uviedol:

„... dňa 1. 3. 2016 prebehla e-mailová komunikácia so súdnym znalcom, ktorého súd

chcel poveriť v danej veci vypracovaním znaleckého posudku. Keďže oslovený znalec

oznámil, že znaleckú činnosť už nevykonáva, bol dňa 4. 3. 2016 oslovený odborník

v uvedenom odbore, ktorému bolo oznámené, že tunajší súd potrebuje odborné posúdenie

v jeho odbore, avšak v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR

momentálne nie je registrovaná žiadna fyzická osoba ani znalecká organizácia či znalecký

ústav v odvetví Oftalmológia. Na základe uvedeného bol vyzvaný, či by bol ochotný súdu

zodpovedať sporné otázky vypracovaním písomného znaleckého posudku.

Oslovený odborník ešte v uvedený deň súdu odpovedal, že vzhľadom k svojej

pracovnej zaneprázdnenosti nemôže žiadosti vyhovieť a súdu odporučil obrátiť sa

na znalcov v Českej republike.

Uvedená skutočnosť teda zdôrazňuje skutkovú obtiažnosť danej veci, na ktorú som

poukazoval už vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 2. 2016.“

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu

sp. zn. zo 16. februára 2016 a sp. zn. z 9. marca 2016

na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 30. marca 2016

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k vyjadreniam predsedu

okresného súdu uviedla:

„... chceme poukázať na skutočnosť, že znalecký posudok vo veci bol súdu doručený

už dňa 23. 3. 2012, pričom aj žalobca k svojmu návrhu predložil stanovisko od odborníkov

k jeho zdravotnému stavu. Vzhľadom na to, že ide o poškodenie zdravia žalobcu,

považujeme konanie za neprimerane zdĺhavé.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konania o priznanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia tvoria

bežnú časť civilnoprávnej agendy všeobecných súdov, pričom k tejto problematike existuje

rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec

za právne zložitú. Zo skutkového hľadiska ústavný súd zastáva názor, že ide o vec, ktorú

možno považovať za fakticky zložitejšiu (najmä z dôvodu potreby vykonať znalecké

dokazovanie znalcom z vedného odboru, pre ktorý je v zozname znalcov vedenom

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zapísaný jeden znalec). Ústavný súd

zároveň ale konštatuje, že faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec

ani po uplynutí takmer šiestich rokov od podania návrhu nie je dosiaľ právoplatne skončená.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné

pripísať na ťarchu sťažovateľa, ktorý je účastníkom konania, v súvislosti s prieťahmi

v tomto konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania sa vyskytli obdobia neodôvodnenej nečinnosti (napr. od 20. apríla

2012 do 21. marca 2013, od 12. februára 2015 až dosiaľ, keď okresný súd nevykonal žiadny

procesne relevantný úkon), ako i neefektívna, resp. nesústredená činnosť okresného súdu.

Nesústredenosť postupu okresného súdu možno vidieť aj v tom, že okresný súd predložil

odvolaciemu súdu odvolanie žalovaného proti uzneseniu sp. zn. z 11. februára

2014, ktorým povolil, aby vedľajší účastník vystúpil z konania, a ktoré odvolací súd

uznesením sp. zn. z 10. septembra 2014 zrušil z dôvodov podľa § 221 ods. 1

písm. f) a h) . Takýto postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty

účastníka konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania (takmer šesť

rokov), predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľa, ale i skutočnosť, že ide o fakticky

zložitejšie konanie, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo

k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené tak neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj

neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd

rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane základných práv

a slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahy

obdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti, doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého

konania, jeho predmet a význam pre sťažovateľa, dospel ústavný súd k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. Timeou Schwarcovou, Pražská 4, Košice. Ústavný súd vychádzal

pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 € (za 2 úkony urobené

v roku 2016).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi priznal za každý úkon vykonaný v roku 2016 sumu 143 €,

čo predstavuje sumu 286 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

v roku 2015 po 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 303,16 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016