Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 355/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa , práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a princípu

právnej istoty podľa rozsudkom Krajského súdu

v Žiline sp. zn. zo 17. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj princípu právnej istoty

podľa rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 17. októbra 2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zvýšení

sťažovateľovho výživného a ukončené konanie, pričom vo veci sťažovateľovej sestry

krajský súd napadnutý rozsudok zrušil, čím sa vytvoril v jej úplne totožnej veci priestor na

priaznivejšie rozhodnutie.

2. Sťažovateľ žaloval v roku 2011 svojho otca o zvýšenie výživného na 1 300 €.

Rovnako žalovala otca sťažovateľova o dva roky staršia sestra . Bezprostredne po

rozvode manželstva Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) rozhodol o výživnom pre

obidve deti rozsudkom sp. zn. z 18. novembra 1997. Okresný súd rozsudkom

č. k. -478 z 22. mája 2013 rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu

sťažovateľa výživným vo výške 500 € mesačne s účinnosťou od 21. októbra 2011

a vo výške 400 € mesačne s účinnosťou od 1. januára 2013 a zmenil tým pôvodný rozsudok

sp. zn. . Okresný súd rozsudkom č. k. -434 z toho istého dňa,

a to 22. mája 2013, rozhodol rovnako o žalobe sťažovateľovej sestry. Sťažovateľ aj jeho

sestra podali proti rozsudkom odvolanie. Krajský súd v senáte „9CoP“ napadnutým

rozsudkom sp. zn. zo 17. októbra 2013 rozhodnutie okresného súdu týkajúce

sa sťažovateľa potvrdil. Krajský súd v senáte „11CoP“ rozsudkom sp. zn.

zo 16. septembra 2013 rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa sťažovateľovej sestry zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ tvrdí, že jeho aj sestrina vec boli skutkovo aj právne totožné. Obaja

súrodenci sa z totožných dôvodov domáhali voči spoločnému otcovi zvýšenia výživného,

obaja študujú na vysokej škole v zahraničí, majú minimálny vekový rozdiel a majú totožné

materiálne potreby, čo konštatovali aj obidva rozsudky okresného súdu rozhodnuté

rovnakým samosudcom. Rozsudky okresného súdu boli totožné vo výrokoch

i odôvodneniach.

4. Krajský súd však postupoval rozdielne. V sestrinej veci bol rozsudok zrušený pre

nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie. Krajskému súdu

v rozhodnutiach chýbalo zohľadnenie cudzojazyčných dokumentov, výsluch navrhovateľky,

zohľadnenie možností matky a komplexnejšie zhodnotenie majetkových pomerov otca.

Rozsudok okresného súdu týkajúci sa sťažovateľa krajský súd potvrdil. Sťažovateľ tvrdí, že

krajský súd postupoval svojvoľne, bez relevantného dôvodu sa odchýlil od rozhodnutia

senátu „11Cop“. Sťažovateľ odkazuje na judikatúru ústavného súdu chrániacu princíp

právnej istoty a predvídateľnosť práva.

5. Z uvedeného dôvodu bolo podľa tvrdenia sťažovateľa porušené jeho právo na

súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces v spojení s princípom právnej istoty ako

komponentom právneho štátu.

6. Na základe týchto argumentov sťažovateľ žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa (...) na súdnu a inú právnu ochranu

zaručené podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces

zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a princíp právnej istoty zaručený podľa rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 17.10.2013 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 17.10.2013 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi (...) do

tridsať dní od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 340,89 EUR (slovom

tristoštyridsať eur osemdesiatdeväť centov) na účet advokáta JUDr. Martina Olosa(...)“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25

ods. 2 návrhy môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podstatou sťažnosti je posúdenie ústavnosti potvrdzujúceho rozsudku krajského

súdu, ktorým sa krajský súd odchýlil od kasačného rozhodnutia iného senátu toho istého

súdu, z ktorého vyplývala nádej na určenie vyššieho výživného.

9. Sťažovateľova argumentácia sa na prvý a izolovaný pohľad zdá presvedčivá.

Ústavnej sťažnosti však nemožno vyhovieť.

10. Ústavný súd opakovane judikoval, že odchýlenie sa od iného rozhodnutia

v obdobnej veci nesmie byť svojvoľné. Svojvoľné odchýlenie považoval za porušenie

procesného komponentu hmotného základného práva () alebo za súčasť práva

na súdnu ochranu (, ). Predmetná vec je však špecifická tým,

že v nej v podstate niet ani skutkového, ani právneho sporu. Spor môže byť vnímaný len

v rovine aplikácie súdnej diskrécie.

11. Ústavný súd z rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu týkajúcich sa

sťažovateľovej sestry, ktoré si vyžiadal, zistil, že po kasácii krajským súdom okresný súd

rozsudkom č. k. -728 z 12. novembra 2014 rozhodol, že otec je povinný

prispievať na výživu výživným vo výške 500 € mesačne s účinnosťou

od 21. októbra 2011 a vo výške 250 € mesačne s účinnosťou od 1. júna 2014, a zmenil tým

pôvodný rozsudok sp. zn. (O výživnom sa rozhoduje zmenou pôvodného

rozhodnutia. pozn.). Proti tomuto rozsudku bolo právnym zástupcom sťažovateľa podané

odvolanie, ale už len v časti určenia splátok. Krajský súd rozsudkom č. k. 11 CoP 7/2015-

767 rozsudok potvrdil. V uvedenom druhom rozsudku okresného súdu týkajúcom sa sestry

sa uvádza, že sťažovateľ ukončil v júli 2014 štúdium a otcovi sa skončila vyživovacia

povinnosť.

12. Z porovnania rozhodnutí súrodencov vyplýva, že sťažovateľ mal určené výživné

500 € od 21. októbra 2011 a 400 € od 1. januára 2013 do júla 2014. Sestra mala určené

výživné 500 € od 21. októbra 2011 do 1. júna 2014. Sestra tak mala síce takmer rok a pol

o 100 € vyššie výživné, ale to sa neskôr značne znížilo na 250 €, takže sťažovateľ nebol

voči nej výrazne zvýhodnený, ba možno v celkovom množstve prijatých prostriedkov to

bude naopak. Z tohto dôvodu nemožno v širšom kontexte hovoriť o horšej pozícii

sťažovateľa, ktorá mala vzniknúť tým, že sestre dalo nádej na vyššie výživné uvedené

kasačné uznesenie.

13. Akokoľvek, ústavný súd sa musí vyjadriť k argumentu odchýlenia sa od iného

rozhodnutia. V predmetnej veci nejde o odchýlenie sa od takpovediac strešnej, právny názor

zjednocujúcej judikatúry, ale od rozhodnutia iného senátu prijatého mesiac skôr, kde je

otázne, či ho senát „9CoP“ mohol poznať a či to sťažovateľ v odvolacom konaní

prízvukoval. Čo je však dôležitejšie, je skutočnosť, že pri určovaní výživného ide

o skutkovo veľmi podmienené a tak diskrečne značne otvorené prípady, kde by, povedané

s Dworkinom, aj dvaja sudcovia „herkulovia“ mohli mať rozdielne názory na presnú

konečnú sumu výživného (možno tu spomenúť neúspešný, ale veľavravný kybernetický

projekt „Výživné“ akad. Knappa In: Cvrček, F. Právní informatika. Praha: Ústav státu a

práva, 2010, ISBN 978-80-87439-00-5, s. 30; Hodás, M. Elektronická publikácia,

legismatika a poznateľnosť práva; In: Justičná revue, 66, 2014, č. 12, s. 1463). V Českej

republike dlhodobo prebieha diskusia o vhodnosti tabuliek na určenie výživného, ktoré sú

pomôckou v Nemecku a Rakúsku (porov. Kontrady, P. Pohled soudní praxe na některé

otázky týkající se stanovení výše výživného In: Bulletin advokacie 7/2015, s. 48 a nasl.).

Je však potrebné uviesť, že neakceptovateľná miera rozdielnosti výšky určenia výživného

by mohla mať ústavnú relevanciu.

14. Možno napokon konštatovať, že obidve série rozhodnutí solídne prekročili

základný prah racionality, spôsob aplikácie sudcovskej diskrécie v sériách má významný

prienik, rozhodnutia sú korektne procesne aj hmotnoprávne odôvodnené a nemožno v nich

nájsť lakonický prístup k citlivej otázke vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na to, že

napadnuté rozhodnutie a ani druhé rozhodnutie sa neodchýlili zásadne od pomyselného

referenčného štandardu v predmetnej konkrétnej veci zvýšenia výživného, nedošlo k zásahu

do práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces vrátane princípu právnej istoty, a tak je

nutné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

15. Pretože rozhodnutie krajského súdu je podľa prieskumu ústavného súdu už

v režime konania o prijatí ústavne akceptovateľné, bez potreby ďalšieho procesného

postupu ústavný súd sťažnosť odmieta podľa ako

zjavne neopodstatnenú, tak ako to je uvedené vo výroku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016