Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/82/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: T. G., nar. XX. X. XXXX, bytom R., G. G. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom R., M.R. S. XX proti odporcovi: Ing. A. G., PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X, U B. XXXX/X, Česká republika, zastúpenému JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou so sídlom R., A. F. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -478 zo dňa 22. 5. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, ostáva rozsudok prvostupňového súdu n e d o t k n u t ý .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi na sumu 500,- Eur mesačne s účinnosťou od 21. 10. 2011 a na sumu 400,- Eur mesačne s účinnosťou od 1. 1. 2013 s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného súdom (OS Žilina ), resp. mimosúdnej dohody účastníkov, došlo v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine k zmene pomerov, či už na strane navrhovateľa alebo odporcu. Pri určení výšky zvýšeného výživného prihliadol súd na odôvodnené potreby navrhovateľa, ako aj na možnosti a schopnosti odporcu. Súd zároveň vyčíslil nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 21. 10. 2011 do 31. 5. 2013 vo výške 6 603,24 Eur a povolil odporcovi tento splácať v mesačných splátkach po 250,- Eur spolu s bežným výživným. Vo zvyšnej časti návrh, ktorým žiadal navrhovateľ určiť výživné vo výške 1 300,- Eur mesačne zamietol. O trovách konania rozhodol podľa vzhľadom na pomer úspechu vo veci tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal prostredníctvom zástupcu odvolanie navrhovateľ. Zdôvodnil ho s poukazom na ust. , tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu trpí tiež vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňovému súdu vytkol, že v rámci dokazovania sa nadmerne venoval skúmaniu medziľudských vzťahov medzi účastníkmi, pričom mal prioritne skúmať majetkové možnosti a schopnosti odporcu, ktoré sa v podmienkach trhovej ekonomiky rapídne zlepšili. Podľa jeho názoru odporca má rozdielny prístup k svojim deťom, nakoľko potreby maloletých detí, s ktorými žije aktuálne, financuje v zreteľne vyššom rozsahu, než potreby navrhovateľa ako plnoletého

študenta. Okresný súd tiež neuvažoval, vzhľadom na príjmy odporcu, o tom, že dieťa má nárok aj na tvorbu úspor, pričom výška výživného 400,- Eur mesačne nedosahuje ani vykrytie základných a nevyhnutných nákladov vynaložených pri jeho zahraničnom štúdiu. Prvostupňový súd riadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo za určité obdobie stanovil výživné sumou 500,- Eur mesačne a následne od 1. 1. 2013 toto znížil na sumu 400,- Eur mesačne. Uviedol tiež, že výška splátok zameškaného výživného je zjavne nízka, pričom odporca je schopný platiť zreteľne vyššie splátky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil, návrhu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal odporcu k plateniu zameškaného výživného v splátkach po 500,- Eur mesačne. Zároveň žiadal priznať trovy konania.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ je dospelý človek, ktorý by mal niesť zodpovednosť za svoje skutky. Okrem zvýšenia výživného, ktorého sa dožaduje navrhovateľ, takisto o zvýšenie výživného žiada dcéra odporcu G. G.. Navrhovateľ požaduje výživné v astronomickej výške 1 300,- Eur, napriek tomu, že bezprostredne pred podaním žaloby v septembri 2011 požadoval 500,- Eur. S takýmto návrhom odporca súhlasil, nakoniec však k dohode nedošlo. Navrhovateľ nekomunikuje s otcom, neodpovedá na maily, nie je schopný splniť ani minimálne požiadavky, aby informoval otca o štúdiu a jeho výsledkoch. Odporca opakovane poukázal na to, že navrhovateľ študoval na porovnateľnej škole vo Francúzsku, kde štúdium bezdôvodne ukončil a prihlásil sa na obdobné, avšak platené štúdium v Londýne. Výživné je priznané aj na čas prázdnin, keď nie je navrhovateľ v škole a ním deklarované náklady mu nevznikajú. Odporca poukazoval ďalej na skutočnosť, že navrhovateľovi od roku 2004 v sume 28 000,- Kč ročne platí životné poistenie s cieľovou sumou 250 000,- Kč, ktorá bude vyplatená v roku 2014. Obdobne hradí navrhovateľovi poistenie Student invest, ktoré tiež bude v roku 2014 vyplatené poistenému, t.j. navrhovateľovi (rovnako aj sestre navrhovateľa G.). Odporca odmieta tvrdenie navrhovateľa, že má rozdielny prístup ku svojim deťom a že preferuje potreby maloletej dcéry, s ktorou žije v Českej republike. Na toto tvrdenie neexistuje jediný dôkaz, naopak navrhovateľ je plnoletý a má možnosť vlastnou prácou si uspokojovať svoje neprimerané nároky. Irelevantná je aj argumentácia navrhovateľa, týkajúca sa tvorby úspor z výživného, nakoľko toto je možné len u maloletého dieťaťa. Podľa odporcu určené výživné zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, ako aj majetkovým pomerom, pričom je potrebné zohľadniť, že má ďalšie 4 vyživovacie povinnosti a opodstatnené výdavky súvisiace s prácou odporcu, cestovaním a jeho existenciou.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol zvyšný nárok navrhovateľa zamietnutý, postupom bez nariadenia pojednávania podľa v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil. V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej, ostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že predmetom konania bolo rozhodovanie o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi, o ktorej v minulosti bolo rozhodované či už súdne (rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. ), alebo bolo poskytované na základe dohody. Súdom bolo určené výživné vo výške 2 000,- Sk (66,39 Eur), avšak do času podania návrhu na zvýšenie výživného prispieval odporca navrhovateľovi výživné sumou 133,- Eur mesačne. Navrhovateľ študuje formou denného štúdia na vysokej škole University College London od 27. 9. 2010. Jedná sa o štúdium platené a okrem toho má navrhovateľ výdavky so zabezpečením bývania, výživy, cestovania a uspokojovaním kultúrnych a športových potrieb. Súd mal ďalej preukázané, že príjem matky navrhovateľa predstavuje v priemere 687,- Eur mesačne, príjem otca v roku 2012 predstavoval 8 302,- Eur mesačne, v roku 2013 7 013,- Eur mesačne. Navrhovateľ v čase rozhodovania súdu je na študijnom pobyte v Kanade, na ktorý z univerzity dostal grant vo výške 500 GBP. Matka navrhovateľa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére a odporca má ďalšie vyživovacie povinnosti k dcére z predchádzajúceho manželstva (sestre navrhovateľa) a dvom deťom z terajšieho manželstva. Manželka odporcu je na materskej dovolenke.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav rozhodný pre posúdenie prejednávaného prípadu. Z vykonaného dokazovania následne správne ustálil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, pričom odvolací súd si závery prvostupňového súdu osvojuje a v podrobnostiach na tieto

poukazuje. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. .

Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými v priebehu konania navrhovateľom, pričom tieto tvoria aj obsah podaného odvolania. Je nepochybné, že navrhovateľ má možnosť štúdium absolvovať aj na škole na Slovensku, prípadne v Českej republike. Napriek tomu navrhovateľ započal štúdium vo Francúzsku, avšak bez vážnejších dôvodov toto štúdium ukončil. V dovtedajšom štúdiu ho odporca ako rodič podporoval a hradil primerané výdavky spojené so štúdiom. Odporca sa nevyhýba plneniu vyživovacej povinnosti, naopak od poslednej súdnej úpravy výživného dobrovoľne pristúpil k plneniu zvýšeného výživného. O zvýšení výživného diskutoval s navrhovateľom aj v roku 2011 pred podaním návrhu na súd. Je nepochybné, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, teda vyživovaciu povinnosť má aj matka navrhovateľa. Súd prihliadal aj na to, že odporca má ďalšie vyživovacie povinnosti. Správny bol záver prvostupňového súdu aj v tom, keď po znížení príjmu odporcu, znížil vyživovaciu povinnosť od 1. 1. 2013 na sumu 400,- Eur. Tieto závery prvostupňový súd dostatočným spôsobom v rozsudku ozrejmil. S prihliadnutím na vyššie uvedený zistený skutkový stav, možnosti a schopnosti účastníkov, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že výživné určené prvostupňovým súdom je určené správne a správne súd postupoval aj pri určení splátok zameškaného výživného. Z uvedeného dôvodu potom výrok prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh na výživné požadované sumou 1 300,- Eur mesačne ako vecne správny potvrdil.

Výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli (určujúce výživné), ostali nedotknuté.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , keď navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol a súd mu trovy nepriznal, odporcovi by vzhľadom na úspech v odvolacom konaní prináležala náhrada trov v zmysle , avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a skutočnosť, že navrhovateľ je odkázaný aj na výživné od odporcu, vzhľadom aj na skutočnosť, že sa jedná o účastníkov v príbuzenskom pomere, mal odvolací súd za to, že je možné aplikovať ust. , keď pre tieto dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania priznať, preto ani odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.