Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 253/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

Rakúska republika, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o.,

Kadnárova 83, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ivan Syrový, PhD.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 26. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. februára 2016 doručená sťažnosť , ,

Rakúska republika (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 26. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca bol účastníkom

konania v právnej veci o náhradu škody v sume 2 222,97 € vedenej na Okresnom súdu

Bratislava IV pod sp. zn. . Okresný súd Senica v predmetnej veci rozhodol

rozsudkom z 19. novembra 2013 tak, že žalobu zamietol. Na základe podaného odvolania

sťažovateľa rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý svojím rozsudkom

sp. zn. zo 16. septembra 2014 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

potvrdil. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom odvolacieho konania podal dovolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením.

Sťažovateľ sa v sťažnosti nestotožňuje s právnym názorom dovolacieho súdu,

predostiera vlastné právne posúdenie veci a je toho názoru, že najvyšší súd nesprávne

posúdil prípustnosť jeho dovolania založenú na dôvode podľa § 237 písm. f) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)

teda na tvrdení, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa názoru sťažovateľa

nepreskúmateľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu napĺňa už

uvedený dôvod prípustnosti jeho dovolania. Záver najvyššieho súdu o nezistení existencie

dôvodov prípustnosti jeho dovolania považuje sťažovateľ za formalistický, povrchný

a arbitrárny.

Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie v sťažnosti žiadal, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a podľa čl. 46

ods. 1. uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 26.11.2015 so sp. zn. porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dna 26.11.2015 so sp. zn.

a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

2

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť navrhovateľom trovy

konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

3

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia

domáhajú v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili

za porušovateľa svojich práv. Ústavný súd preto námietky vo vzťahu k meritórnemu

rozhodnutiu okresného súdu a krajského súdu považoval len za súčasť sťažovateľovej

právnej argumentácie.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s napadnutým uznesením

najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, ktorým najvyšší súd dovolanie odmietol.

Sťažovateľ v ňom vidí porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd úvodom považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ,

, ).

4

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Sťažovateľ odôvodňoval porušenie svojich označených práv napadnutým uznesením

najvyššieho súdu jeho arbitrárnosťou, pretože podľa jeho názoru odôvodnenie napadnutého

uznesenia je nedostatočné, nesprávne, a tým aj ústavne neudržateľné.

Ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

vyplýva, že dôvodom odmietnutia dovolania bola skutočnosť, že najvyšší súd sa nestotožnil

s názorom sťažovateľa týkajúcim sa prípustnosti jeho dovolania z dôvodu podľa § 237

písm. f) , čo aj primeraným spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na to, že sťažovateľ

v dovolaní okrem uvedeného namietaného dôvodu prípustnosti dovolania uvádzal ďalej len

dôvody dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c), ktoré samy osebe nezakladajú

prípustnosť dovolania, najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po preskúmaní veci

konštatoval nemožnosť vyvodiť prípustnosť dovolania zo žiadneho ustanovenia

, preto dovolanie odmietol.

Ústavný súd opakovane judikoval, že pokiaľ preskúmanie postupu alebo rozhodnutia

orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

), je možné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

5

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu dospel

k záveru, že ho možno považovať za ústavne akceptovateľné. Ústavný súd konštatuje, že

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu nemožno považovať za arbitrárne

ani za svojvoľné alebo za nepreskúmateľné. Toto odôvodnenie poskytuje dostatočný základ

pre jeho výrok. Úvahy najvyššieho súdu sú zrozumiteľné a dostatočne logické,

vychádzajúce z namietaných vád uvedených v dovolaní a relevantných noriem procesného

práva, ktorých účel a význam nepopierajú. Ústavný súd tiež nezistil, že by relevancia

námietok sťažovateľa smerujúcich proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu

z hľadiska posúdenia možného porušenia jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru umožnila dospieť k záveru, ktorý by odôvodňoval

vyslovenie porušenia uvedených práv. Z uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa pre zjavnú neopodstatnenosť.

V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľa nerozhodoval.

Nad rámec už uvedených dôvodov ústavný súd dodáva, že sťažovateľ sám stanovil

rozsah a predmet svojej sťažnosti, pričom za porušovateľa svojich práv označil len najvyšší

súd. Sťažovateľ konkrétne svojou sťažnosťou napádal len napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu ako výsledok dovolacieho konania. Rozsah prieskumu v rámci dovolacieho konania je

však striktne limitovaný a viazaný na existenciu dôvodov zakladajúcich prípustnosť

dovolania. Pokiaľ dôvody prípustnosti dovolania neexistujú, čo v konkrétnom prípade

konštatoval aj najvyšší súd, nemožno dovolaciemu súdu vyčítať to a vidieť v tom porušenie

základných práv alebo slobôd, že najvyšší súd sa meritórne nezaoberal ďalšími

namietanými skutočnosťami, ktorými možno odôvodniť dovolanie, ale ktoré prípustnosť

dovolania samy nezakladajú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2016

6