Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 285/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,

Košice, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21,

Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Daniel Blyšťan, vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva

na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. z 30. októbra 2012

a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 15. decembra 2015 a takto

rozhodol:

1. Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,

z a s t a v u j e .

2. Návrhu obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., na priznanie

náhrady trov konania n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2,

Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a Listiny základných práv a slobôd,

základného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 30. októbra 2012 a postupom a uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. decembra 2015.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka je právnickou

osobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva. Na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi

sťažovateľkou a fyzickou osobou – povinnou 23. novembra 2008 sa táto zaviazala platiť

dohodnuté poistné. Keďže povinná v rozpore s poistnou zmluvou dohodnuté poistné

za riadne sťažovateľkou poskytnutú službu nezaplatila, sťažovateľka sa „v súlade

s individuálne uzavretou rozhodcovskou doložkou, ktorú povinný mal možnosť ovplyvniť“,

obrátila na Arbitrážny súd Košice (ďalej len „rozhodcovský súd“), ktorý rozhodcovským

rozsudkom zaviazal povinnú na zaplatenie dlžného poistného s príslušenstvom. Povinná

dlžné poistné v lehote vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku nezaplatila, preto

sťažovateľka na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu podala súdnemu

exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorý následne požiadal okresný súd o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho

exekútora zamietol, čo po podaní odvolania sťažovateľkou krajský súd napadnutým

uznesením potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania

a že vykonaním kontroly postupu rozhodcovského súdu dospel k úplne opačným právnym

záverom ako rozhodcovský súd. Takýmto postupom podľa názoru sťažovateľky okresný

súd nanovo konštruoval skutkový stav bez toho, aby aj jej umožnil vyjadriť sa k správnosti,

pravosti a úplnosti okresným súdom nazhromaždených listinných dôkazov, čím zároveň

porušil právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , listiny a . dohovoru. Keďže ani krajský súd

v odvolacom konaní nevykonal dokazovanie, takýmto „ne/konaním len potvrdil porušenia

práv sťažovateľky, ku ktorým v konaní už došlo na prvom stupni“. Z dôvodu, že „zákonný

nárok sťažovateľky na úhradu dlžného poistného..., ako aj ďalšie nároky sťažovateľky

voči povinnému sú na základe tohto rozhodnutia okresného súdu už súdne nevymožiteľné“,

boli podľa názoru sťažovateľky porušené aj jej práva majetkového charakteru zaručené

a dodatkového protokolu.

Sťažovateľka v závere sťažnosti vyjadrila presvedčenie, že uvedený postup

a rozhodnutia všeobecných súdov sú v rozpore nielen s relevantnými právnymi

normami vnútroštátneho právneho poriadku, ale aj judikatúrou ústavného

súdu (, ) a Súdneho dvora Európskej únie (C-472/11,

C-342/13), ktorého výklad smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách je záväzný pre všetkých sudcov členských štátov, pričom ich

zaväzuje zohľadniť to, či doložka znemožňuje po jednoinštančnom rozhodnutí

rozhodcovského súdu podať proti tomuto rozsudku žalobu alebo iný opravný prostriedok

na všeobecný súd.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka v petite žiadala, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že napadnutým postupom a uznesením okresného súdu a napadnutým

postupom a uznesením krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1,

a a listiny a práva podľa dohovoru

a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, aby napadnuté uznesenie okresného súdu a napadnuté

uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby

sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Dňa 26. apríla 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie, v ktorom mu

sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že sťažnosť berie

v celom rozsahu späť z dôvodu, že po jej podaní jej bolo doručené opravné uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 20. apríla 2016, ktorým opravil výrok

napadnutého uznesenia tak, že správne znie: „Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota

č. k. -17 zo dňa 30. októbra 2012 zrušuje a vec vracia okresnému súdu

na ďalšie konanie“, čím sa jej sťažnosť stala bezpredmetnou. Z uvedeného dôvodu žiada

konanie o sťažnosti zastaviť a priznať jej náhradu trov konania pozostávajúcu z trov

právneho zastúpenia v sume 363,79 €.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) ak sťažovateľ vezme svoju

sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne,

že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému

rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom

porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka podaním z 26. apríla 2016 vzala svoju sťažnosť

späť a ústavný súd z tejto sťažnosti nezistil existenciu skutočností, ktoré by mohli viesť

k záveru o neprípustnosti zastavenia konania, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia (obdobne napr. , , ,

, a iné).

Sťažovateľka v podaní z 26. apríla 2016 požiadala, aby jej ústavný súd „vzhľadom

na okolnosti prípadu a obsah pôvodných rozhodnutí Okresného a Krajského súdu... priznal

náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 363,79 €“.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že priznanie náhrady trov v konaní

o sťažnosti podľa je v zásade podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody orgánom verejnej moci.

V danom prípade k takémuto vysloveniu označených práv sťažovateľky nedošlo.

V súvislosti s uvedenou požiadavkou ústavný súd upriamuje pozornosť právneho

zástupcu sťažovateľky na to, že podľa o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie dôsledne

využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.

Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,

ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať

nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady ().

Ak právny zástupca sťažovateľky poukazuje na okolnosti daného prípadu, mal sa ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu oboznámiť s celým obsahom napadnutého

rozsudku krajského súdu, z ktorého by ako osoba znalá práva musel zistiť, že pri jeho

vyhotovovaní došlo k chybe v písaní, pretože jeho výrok nekorešponduje s odôvodnením.

Zrejme to však neurobil, pretože aj odôvodnenie ním koncipovanej sťažnosti, ktoré

je v zmysle jednou zo všeobecných náležitostí návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom, nasvedčuje tomu, že si uvedený rozpor sám

nevšimol.

Vzniknutej situácii sa dalo predísť, ak by právny zástupca sťažovateľky, ktorý

v jej mene opakovane podáva obsahovo identické sťažnosti, rešpektoval skutočnosť,

že pre účely posúdenia dodržania lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu vyplývajúcej

z nestačí v sťažnosti uviesť dátum, kedy sťažovateľ,

resp. právny zástupca sťažovateľa, to-ktoré rozhodnutie všeobecného súdu prevzal.

Rozhodnutie všeobecného súdu, na ktorom nie je riadne vyznačený dátum nadobudnutia

jeho právoplatnosti, nemožno považovať za zodpovedajúce zákonnej požiadavke

vyplývajúcej z (m. m. ).

Na základe uvedeného ústavný súd návrhu sťažovateľky na priznanie náhrady trov

konania nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2016