Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-403-2015.pdf
PDF · 80.1 KB
No categories available
41CoE/403/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, proti povinnému G. C., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX Z. Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 36,25 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Š. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 611/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Er 1365/2012-17 zo dňa 30. októbra 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Er 1365/2012-17 zo dňa 30. októbra 2012 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 3Er 1365/2012-17 zo dňa 30. októbra 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, Š. Moyzesa 50, Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 04.03.2011, doručenú okresnému súdu dňa 30.05.2012.
Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/1415/2009 zo dňa 08.03.2010. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že v XV. časti ods. 2 Všeobecných poistných podmienok si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.
Okresný súd hmotnoprávny vzťah účastníkov konania považoval za vzťah vyplýajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, preto na predmetný vzťah aplikoval právne predpisy zabezpečujúce ochranu spotrebiteľa, najmä ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 a smernicu č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).
Okresný súd vyslovil názor, že klauzula o rozhodcovskej doložke dojednaná v XV. časti, ods. 2 Všeobecných poistných podmienok nebola dojednaná individuálne. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinný vymieňoval rozhodcovské konanie.
Konštatoval, že predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru okresného súdu oprávnený od počiatku takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto
situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania nemá právo relevantne sa proti návrhu o strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy neplatnou. Rozhodcovské konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom pre vykonanie exekúcie. Preto okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu jeho viazanosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Z uvedených dôvodov okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná bez nariadenia pojednávania a bez riadneho vykonaného dokazovania. Záver okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná považoval za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia a z nedostatočne zisteného skutkového stavu a že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, pretože okresný súd nepreskúmal skutočnosti, ktorú sú v danom prípade podstatné pre rozhodnutie. Uviedol, že zo znenia Všeobecných poistných podmienok, osobitných zmluvných dojednaní, ktorých súčasťou bola rozhodcovská doložka šlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by povinný rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok Všeobecných poistných podmienok, a teda na poistný vzťah. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, nemôže sa jednať o neprijateľnú podmienku a nemôže byť preto neplatná. Uviedol, že predmetný rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky podmienky materiálnej vykonateľnosti, ktorý môže byť zrušený výlučne postupom podľa ust. § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“). Rozhodcovský rozsudok, pokiaľ nebol zrušený v súlade s ust. § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní je riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ale je najmä záväzný pre všetky orgány, vrátane exekučného súdu. Ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa ust. § 135 ods. 2 O.s.p. a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku litispendencie, resp. res iudicatae. Zdôraznil, že exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda nemá ani oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v ust. § 40 a nasl. Zákona rozhodcovskom konaní.
Oprávnený ďalej namietal, že mu bolo upreté jeho právo na vyjadrenie sa k správnosti, pravosti a úplnosti listinných dôkazov, ako aj k ich obsahu. Uviedol, že ak exekučný súd vykonal vlastné dokazovanie, požiadavka umožniť účastníkom exekučného konania uplatniť ich procesné oprávnenia podľa ust. 122 a nasl. O.s.p. je plne v súlade s právom na spravodlivý proces. Jeho vylúčenie zo súdneho exekučného konania v tom zmysle, že nebol prizvaný ku dokazovaniu malo zásadný vplyv na jeho právo na výkon exekučného titulu, ktoré je súčasťou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Súčasne s odvolaním oprávnený predložil listinný dôkaz, a to napr. záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý preukazuje, že povinný bol navyše osobitne tretím subjektom upovedomený o rozhodcovskom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ust. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 23.05.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom v Košiciah sp. zn. 3C/1415/2009 zo dňa 08.03.2010. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 36,25 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 23.11.2008. Rozhodcovský súd si svoju právomoc predmetný spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky uzavretej medzi zmluvnými stranami v časti XV., ods. 2 poistných podmienok oprávneného. Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou.
Podľa čl. 48 ods. 2, prvej vety Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa ust. § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Obsahom čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú dve relatívne samostatné práva (súčasti), a to právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka a právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Formulácia uvedeného odseku naznačuje, že tieto práva nie sú navzájom nevyhnutne previazané - právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v prítomnosti účastníka zaručuje uvedené ustanovenie i v takých veciach, kde nedochádza k žiadnemu dokazovaniu, a naopak, právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom má účastník aj tam, kde sa formálne pojednávanie nevykonáva. Ustanovenie § 122 ods. 1 O.s.p. v tomto zmysle ustanovuje, že dokazovanie sa vykonáva aj vtedy, keď sú splnené podmienky na rozhodnutie bez pojednávania, čím je zároveň vyjadrené, že aj vtedy, ak sú splnené podmienky na rozhodnutie bez pojednávania, súd zisťuje skutkový stav dokazovaním, a nie iným procesným úkonom. Preto treba i čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vykladať tak, že právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je nezávislé od práva na konanie (verejného) pojednávania.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd skúmal neprijateľnosť rozhodcovskej doložky len z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom, pričom v spise sa rozhodcovská doložka, ani poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nenachádza. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom vyplýva, že rozhodcovský súd si svoju právomoc odvodil od uzavretej rozhodcovskej doložky v časti XV., ods. 2 poistných podmienok oprávneného. Okresný súd však nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia, či medzi účastníkmi bola uzavretá poistná zmluva a tiež, či rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi dohodnutá, alebo nie. Preto nebolo možné spoľahlivo zistiť všetky dôležité skutočnosti pre záver o súlade exekučného titulu so zákonom, a to či exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, alebo či obsahuje neprijateľnú podmienku.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie predložením poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, od ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor a následne preskúma, či rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi platne dohodnutá a či neobsahuje neprijateľné podmienky.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.