Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 267/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom

, , pre namietané porušenie jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa a Listiny

základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 8 ods. 2 Listiny základných

práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 9. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. novembra 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listiny“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 8 ods. 2 listiny

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 9. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany

sp. zn. zo 16. októbra 2011 odsúdený pre obzvlášť závažný zločin podľa

, a a na trest odňatia slobody

v trvaní 120 mesiacov nepodmienečne. Toto rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 19. decembra 2013 potvrdené, keď odvolanie sťažovateľa

bolo zamietnuté.

Dovolaním najvyššieho súdu sp. zn. z 9. septembra 2015 bola

sťažnosť sťažovateľa odmietnutá.

Sťažovateľ namietal, že už z vyšetrovacieho spisu vyplýval nedostatočne popísaný

a zistený skutkový stav, poukázal v tejto súvislosti na výpovede

a predovšetkým namietal, že použitím agenta došlo k nezákonnému konaniu, čo

v konečnom dôsledku malo vplyv na jeho obvinenie a odsúdenie. Tvrdil tiež, že vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že by sa dopustil trestného činu v uvedenom rozsahu

obžaloby. Okrem toho aj určená hodnota zaistených drog nezodpovedala skutočnému stavu

a vlastne nebola preukázaná jej hodnota.

Na základe toho žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že uznesením najvyššieho súdu

v konaní pod sp. zn. , jeho uznesením z 9. septembra 2015 došlo k porušeniu

jeho ústavných práv podľa , porušeniu práv na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto žiadal

napadnuté rozhodnutie zrušiť.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia už označených práv sťažovateľa

z dôvodu absencie popisu konania sťažovateľa v uznesení Prezídia Policajného zboru,

Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, oddelenia vyšetrovania

sp. zn. ČVS: PPZ-49/Bok-Z-2011 z 19. apríla 2011, ktorým bolo sťažovateľovi vznesené

obvinenie. Sťažovateľ ďalej namieta neprípustné iniciatívne konanie agentky polície,

nezákonnosť použitia agenta Rakúskej republiky, ako aj nesprávne zistenie hodnoty

zaistených drog.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Vychádzajúc zo svojho ústavného postavenia ústavný súd v zásade nie je

oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové závery a právne názory všeobecného súdu

vyjadrené v jeho rozhodnutiach. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany

ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom

rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len

v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia jeho relevantných ustanovení, že by

zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , , ).

V odôvodnení namietaného uznesenia najvyšší súd okrem iného uviedol:

«V súvislosti s namietaným dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného

poriadku (nezákonné použitie rakúskeho agenta) najvyšší súd považuje za potrebné uviesť,

že uvedenými námietkami, obsiahnutými v dovolaní, sa v priebehu konania podrobne

zaoberal tak prvostupňový) ako aj odvolací súd, ktorí legitímnosť použitia rakúskych

príslušníkov Policajného zboru podrobne odôvodnili. V tejto súvislosti dovolací súd

poukazuje predovšetkým na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 16. októbra

2013, sp. zn. , s ktorým sa v plno1n rozsahu stotožňuje a v ďalšom naň

odkazuje.

Použitie agenta na odhaľovanie trestnej činnosti je upravené v ustanovení § 117

ods. 1 , podľa ktorého agenta možno použiť na odhaľovanie, zisťovanie

a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestných činov extrémizmu, trestného činu

zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej

činnosti, pričom jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie

a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne

sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, alebo má

byť spáchaný taký trestný čin.

V zmysle príkaz na použitie agenta vydáva predseda

senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné

konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byt' odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že použitie agenta sa realizovalo

na základe žiadosti vyšetrovateľa policajného zboru, a to z dôvodu, že polícia disponovala

poznatkami zo strany rakúskej polície o dodávke omamných a psychotropných látok

zo Slovenskej do Rakúskej republiky, pričom tieto dodávky mala zabezpečovať osoba

vystupujúca pod menom . Z dôvodu preukázania vyššej dôveryhodnosti agenta odbor

špecializovaných trestných služieb Prezídia Policajného zboru využil možnosť použiť

na tento účel príslušníka polície iného štátu v súlade s ustanovením § 10 ods. 20 Trestného

poriadku. Následne prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany požiadala o vydanie

príkazu na použitie agenta rakúskej polície, pričom tento príkaz bol sudcom pre prípravné

konanie Okresného súdu Trnava daný.

Možnosť použitia príslušníka policajného zboru iného štátu ako agenta upravuje

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci

podpísaná vo Viedni 13. februára 2004, uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

pod č. 252/2005.

Uvedená zmluva v článku 10 umožňuje použitie agenta na objasnenie trestných

činov, pričom v odsekoch 1 až 6 je upravené použitie agenta jednou zmluvnou stranou

(napríklad Rakúskou republikou) na výsostnom území druhej zmluvnej strany (na území

Slovenskej republiky), pričom základným predpokladom na takéto použitie agenta je žiadosť

zo strany rakúskych justičných orgánov. Tieto ustanovenia sa teda použijú v prípade, ak

žiadajúca strana (Rakúska republika) vedie vlastné vyšetrovanie na vlastnom území a je

nutné, aby v záujme objasnenia veci pôsobil agent aj na území požiadanej strany (na území

Slovenskej republiky), pretože je to nevyhnutné na dôsledné objasnenie veci. Podobne by sa

uvedené ustanovenia aplikovali aj v prípadoch, ak by vyšetrovanie viedla Slovenská

republika na svojom území... Na tieto prípady potom nadväzuje aj ustanovenie § 117 ods.

14 , podľa ktorého agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu.

O jeho vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu...

V predmetnom prípade však nebolo možné použiť tieto ustanovenia, nakoľko

v uvedenej trestnej veci išlo o činnosť slovenskej polície, ktorá vyšetrovala trestnú činnosť

páchanú slovenskými občanmi, na území Slovenskej republiky a za účelom objasňovania

tejto trestnej činnosti len použila príslušníkov polície Rakúskej republiky ako agentov.

V posudzovanej veci aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo možné aplikovať ustanovenie

článku 10 ods. 7 vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany sú

oprávnené navzájom si poskytovať agentov, ktorí konajú z poverenia a pod vedením

príslušných orgánov druhej zmluvnej strany. Tento postup je zároveň v súlade aj

s ustanovením , podľa ktorého agent je príslušník

Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu

prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov

zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného

zákona (ďalej len „korupcia“), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa

a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

S poukazom na vyššie uvedené možno podľa názoru dovolacieho súdu konštatovať,

že použitie príslušníkov polície Rakúskej republiky ako agentov bolo vykonané v súlade

s ustanoveniami medzinárodnej zmluvy a ...

Podľa konanie agenta musí byť v súlade s účelom

tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo

usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie

trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného

verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin

aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.

Je potrebné rozlišovať, či konanie agenta pri objasňovaní trestnej činnosti spadá pod

tzv. skrytú aktivitu polície, alebo ide už o neprípustnú policajnú provokáciu...

Za kľúčovú odlišnosť skrytej aktivity polície od policajnej provokácie sa považuje

skutočnosť, že polícia neiniciuje. t.j. nevytvára u kontaktovanej osoby vôľu spáchať trestný

čin, ale vytvára pre spáchanie trestného činu vhodné podmienky. Tieto podmienky však

nesmú byť mimoriadne, ale objektívne možné v danej situácii obvyklé a musia nastať až

s časovým odstupom potom, čo páchateľ si osvojil úmysel spáchať trestný čin

a preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu.

Je potrebné uviesť, že činnosť agentky vystupujúcej pod menom bola

od počiatku usmerňovaná prostredníctvom policajných orgánov Slovenskej republiky,

pričom k jej použitiu došlo až po tom, čo polícia disponovala informáciami súvisiacimi

s osobou vystupujúcou pod menom , ktorá mala distribuovať drogy.

Dovolací súd má za to, že v posudzovanom prípade orgány činné v trestnom konaní

za účelom odhalenia páchateľa trestnej činnosti a zabezpečenia dôkazov o ich

trestnoprávne postihnuteľnom správaní len vytvorili podmienky, ktoré boli v danom prípade

obvyklé, pričom tieto nastali až po tom, čo si obvinený preukázateľne osvojil úmysel trestný

čin spáchať.

Agent nemôže byť osoba, ktorá len pasívne čaká v prostredí, v ktorom sa má

pohybovať. Podstatné pre použitie agenta je, že konanie agenta musí byť v súlade s účelom

a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní,

alebo usvedčovaní, ktorého sa zúčastňuje. Skutočnosť, že agent prejavuje záujem o kúpu

drogy, že sa s obvineným viackrát stretne, pýta určité množstvo drogy, zisťuje predajnú

cenu drogy, nie je navádzaním na spáchanie trestnej činnosti ani nezákonnou a aktívnou

provokáciou...

Uznesenie vyšetrovateľa..., ktorým bolo vznesené obvinenie pre

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/,

písm. d/, ods. 2 písm. e/ obsahuje všetky náležitosti vyžadované

ustanovením . Z opisu skutku vyplýva, že obvinený

si zadovážil od obvineného psychotropnú látku, ktorú následne

prechovával do uskutočnenia predaja v pričom zo znenia je zrejmé, že obvinený

mu túto psychotropnú látku zabezpečil.

Podstata skutku je určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti popísanej

v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel škodlivý následok. Totožnosť skutku je zachovaná, ak

je zachovaná totožnosť konania alebo následku aspoň čiastočne.

Totožnosť skutku neznamená, že musí ísť od začiatku trestného stíhania až do jeho

skončenia o úplnú zhodu udalostí, o ktorých sa rozhoduje. Vykonávaním dôkazov sa získané

poznatky o skutočnostiach môžu meniť, niektoré údaje môžu odpadnúť a naopak niektoré

pristúpiť, nesmie sa však zmeniť podstata skutku. Podstata skutku bude zachovaná, ak bude

zachovaná totožnosť konania alebo následku, prípadne aj ich čiastková zhoda.

Pre zachovanie totožnosti skutku nemajú vplyv zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré

skutok individualizujú (čas, miesto, spôsob vykonania, spolupáchatelia...), ak inak totožnosť

konania zostala zachovaná.

V posudzovanej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania prokurátor

v rámci obžaloby len spresnil konanie vo vzťahu k obvinenému , avšak

za súčasného zachovania totožnosti skutku...

Ak súd dospel k záveru, že hodnota drogy je spoľahlivo dokázaná použitím určitého

dôkazného prostriedku a nepovažoval za potrebné v uvedenom smere vykonať ďalšie

dokazovanie, takáto úvaha súdu nemôže byť skúmaná v jej dôkazno-hodnotiacej podstate.

Odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou skutkového zistenia

v zmysle .

V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky

pod č. 120/2014 pri trestnoprávnom postihu výroby, prechovávania a obchodovania

s omamnými látkam, psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi, okrem neoprávneného

prechovávania pre vlastnú potrebu. je zohľadnený účel tejto nelegálnej činnosti, resp.

súboru na seba nadväzujúcich činností. Tým je majetkový prospech, v konečnom dôsledku

nedosiahnuteľný bez fyzickej aplikácie dotknutej látky jej koncovými užívateľmi. Rozsah

činu pri trestnom čine podľa nie je závislý na postavení páchateľa

ako výrobcu, predajcu, alebo na jeho zaradení v reťazci predaja omamnej látky,

psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora (ďalej len droga). Kvantifikácia rozsahu činu

zodpovedá hodnote drogy pri predaji koncovým užívateľom (konzumentom).

Okresný súd, ako aj krajský súd teda správne vyhodnotili konanie obvineného

ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

v zmysle , , . Záver o spáchaní

trestného činu vo väčšom rozsahu možno vyvodiť z ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného

zákona, podľa ktorého škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok

malej škody (pričom malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca 266 Eur). Nakoľko

v predmetnej veci hodnota zaistenej drogy bola minimálne 9 317 Eur, táto škoda presahuje

dolnú hranicu škody väčšieho rozsahu, čím obvinený naplnil kvalifikovanú skutkovú

podstatu trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi v zmysle § 172 ods. 2 písm. e/ Trestného

zákona.»

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietali, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , ,

).

Ústavný súd nevyhodnotil argumentáciu sťažovateľa ako spôsobilú spochybniť

ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu, tiež nezistil, že by aplikácia a výklad

citovaných ustanovení , ako aj zmluvy medzi Slovenskou republikou

a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísanej vo Viedni 13. februára 2004

uverejnenej v Zbierke a s tým súvisiace

právne závery najvyššieho súdu mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu

do namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2

. Rovnako nezistil, že by posudzované uznesenie bolo svojvoľné alebo v zjavnom

vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou

či nedostatočne odôvodnené.

Ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd vo svojom uznesení veľmi podrobne

a precízne vyhodnotil všetky námietky sťažovateľa obsiahnuté aj v ústavnej sťažnosti,

a preto je podľa názoru ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu z ústavného hľadiska

akceptovateľné a udržateľné. Na základe uvedených skutočností ústavný súd nezistil medzi

napadnutým uznesením takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením označených

základných práv sťažovateľa, ktorá by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie umožnila

vysloviť ich porušenie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2016