Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 143/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. mája 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Helenou Čerešňovou, Advokátska kancelária,

Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Nové

Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 700 €

(slovom sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne

advokátky JUDr. Heleny Čerešňovej, Advokátska kancelária, Horné predmestie 216/16,

Svätý Jur.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 9. marca 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“) podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 14. septembra 2011 na okresnom súde

žalobu, ktorou sa domáhal voči odporcovi náhrady škody v sume 37 800 českých korún

s prísl. spôsobenú v jeho byte v . V septembri a októbri 2012 sa konali dve

pojednávania, ale odvtedy podľa sťažovateľa okresný súd neurčil žiadne pojednávanie, len

nariadil po troch rokoch znalecké dokazovanie napriek skutočnosti, že sťažovateľ

okresnému súdu predložil odborný posudok vypracovaný autorizovaným stavebným

inžinierom ešte v apríli 2012, ktorý nikto z účastníkov konania nespochybnil. Vec tak nie je

ešte právoplatne skončená, hoci konanie začalo v roku 2011.

3. Prieťahy v konaní sú podľa sťažovateľa spôsobené „nehospodárnym postupom

súdu, pričom je zrejmé aj to, že znalecké dokazovanie vzhľadom na dlhý časový odstup

od samotnej škodovej udalosti zrejme nebude spôsobilé objektívne určiť škodu“, čo zakladá

podľa neho z pohľadu celkovej dĺžky konania porušenie jeho označeného práva podľa

. Svoju žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňuje najmä celkovou

dĺžkou konania bez rozhodnutia a právnou neistotou spôsobenou dlhotrvajúcim sporom,

ktorá ho psychicky zaťažuje, pretože je prvýkrát účastníkom súdneho konania. Sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu nepodal, v priebehu konania však viackrát

telefonicky zisťoval stav tohto konania.

4. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. porušené bolo. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania

finančného zadosťučinenia v sume 1 800 € a úhrady trov konania v sume 296,44 €.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania

podaním sp. zn. Spr 300/16 zo 6. apríla 2016. Vo vyjadrení okresného súdu doručenom

ústavnému súdu 12. apríla 2016 sa uvádza:

„Chronológiu všetkých úkonov, ktoré boli v predmetnej veci od podania návrhu

vykonané boli zo strany tunajšieho súdu rozpísané v písomnom podaní zo dňa 17.2.2016,

ktoré v prílohe pripájam. Po uvedenom čase konajúca sudkyňa vypracovala žiadosť

o vykonanie dôkazu dňa 16.3.2016, ktorý vrátane prípisu z toho istého dňa bola zo súdu

odoslaná dňa 16.3.2016 na dožiadaný Obvodný súd Praha 6. Podľa vyjadrenia konajúcej

sudkyne bez toho, aby bol vypracovaný znalecký posudok nie je možné posúdiť dôvodnosť

výšky uplatneného nároku.

Aj keď od nápadu veci doposiaľ nebolo vo veci meritórne rozhodnuté, celé

dokazovanie vo veci je sťažené tým, že byt, v ktorom malo dôjsť k spôsobeniu škody

zo strany odporcu sa nachádza v Českej republike, vzhľadom na túto okolnosť vo veci boli

cestou dožiadaného Obvodného súdu pre Prahu 6 vypočúvaní aj svedkovia.

Nakoľko policajný spis, v ktorom sa mala nachádzať aj fotodokumentácia predmetného bytu

č. ORI-25033-1/ČJ-2010-001117 sa pri sťahovaní súdu stratil tak, ako tunajšiemu súdu

Obvodný súd pre Prahu 6 oznámil dňa 27.3.2014 (v spise na čl. 100) bez vykonania

znaleckého dokazovania nie je možné rozhodnúť o uplatnenom nároku. Mám za to, že

zo strany konajúcej sudkyne boli jednotlivé úkony vykonané v primeraných lehotách

s prihliadnutím na jej zaťaženosť, preto mám za to, že v predmetnej veci neboli spôsobené

prieťahy v konaní...“

6. K vyjadreniu okresného súdu bola pripojená chronológia úkonov okresného súdu,

v ktorej sa okrem iného uvádza: „Návrh na začatie konania navrhovateľ

(občan SR) proti odporcovi (občan SR) doručil na tunajší súd 14.09.2011...

Uplatnený nárok pozostáva z náhrady škody za bezpečnostné dvere, vytrhanie starej

a položenie novej podlahy, vymaľovanie a omietka v celkovej sume spolu 1.254,73 eur.

Úpravou konajúcej sudkyne zo dňa 02.11.2011 bol vyrubený súdny poplatok za návrh, ktorý

bol zaplatený 24.11.2011. Následne uznesením zo dňa 17.01.2012 bol vyzvaný odporca

na predloženie písomného vyjadrenia, ktoré súdu doručil 09.02.2012. Úpravou zo dňa

15.02.2012 bol určený vo veci termín pojednávania na deň 12.04.2012, ktoré pojednávanie

sa neuskutočnilo, resp. bolo odročené na neurčito s tým, že bude urobený dotaz na MS SR

za účelom vyriešenia otázky či je daná právomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie veci.

Po zaslaní odpovede na položenú otázku zo strany MS SR Bratislava dňa 13.04.2012, dňom

30.04.2012 bol určený termín pojednávania na deň 04.06.2012. Uvedené pojednávanie sa

neuskutočnilo z dôvodu ochorenia konajúcej sudkyne, bol určený nový termín na deň

06.09.2012, kedy boli účastníci vypočutí, ďalšie meritórne pojednávanie, na ktoré mali

účastníci predložiť doklady v súlade s uznesením zápisnice sa uskutočnilo 18.10.2012, ktoré

bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania cestou dožiadaného súdu

v Prahe. Dňa 19.12.2012 bola vypracovaná žiadosť o výsluch svedkyne a to správkyne

bytového domu v Prahe. Svedkyňa bola vypočutá na Obvodnom súde pre Prahu 6 dňa

09.04.2013, pričom vykonané dôkazy boli tunajšiemu súdu doručené 06.06.2013.

Vychádzajúc z výpovede svedkyne dňa 19.09.2013 bola vypracovaná žiadosť o doplnenie

dožiadania a to zadovážením kópie spisu z príslušného OR PZ v Prahe, ďalej oznámenie

od Stavebného bytového družstva. Vybavené dožiadanie bolo súdu doručené 27.03.2014

v rámci ktorého Obvodný súd Praha 6 oznámil, že policajný spis nie je možné predložiť,

nakoľko sa pri sťahovaní súdu stratil. Následne dňa 26.08.2014 bola vypracovaná žiadosť

o vykonanie dôkazu - vypracovanie znaleckého posudku s konkrétne uvedenými otázkami

na znalca. Predmetné dožiadanie uvedený súd v Prahe prevzal dňa 30.06.2015. Úpravou

zo dňa 1.10.2015 bol Obvodný súd pre Prahu 6 žiadaný o zaslanie znaleckého posudku

s tým, že ak nebol vypracovaný, aké prekážky bránia jeho vypracovaniu. Obvodný súd

pre Prahu 6 dňa 23.10.2015 oznámil, že k vypracovaniu znaleckého posudku je potrebné

zloženie zálohy na očakávané náklady vo výške 10.000,- Kč s uvedením čísla účtu. na ktorý

majú byť peniaze poukázané. Uznesením zo dňa 15.12.2015 bolo vydané rozhodnutie

o poskytnutí preddavku. Účtami tunajšieho súdu bolo uznesenie doručené 7.1.2016 s tým, že

dňa 29.1.2016 bola suma 370,- eur poukázaná na účet Obvodného súdu Praha 6. Následne

dňa 02.02.2016 Obvodný súd pre Prahu 6 vrátil tunajšiemu súdu žiadosť na vykonanie

dôkazu z dôvodu neuhradenia požadovanej zálohy. V krátkom čase t. j. bezodkladne bude

opätovne vypracované dožiadanie na vypracovanie znaleckého posudku, bude odsledované,

aby toto dožiadanie bolo bezodkladne odoslané zo súdu a po žiadosti o zaplatenie zálohy,

pokiaľ nebude možné zo strany Obvodného súdu pre Prahu 6 použiť tú zálohu, ktorá už

bola poukázaná, tak bude nová záloha taktiež bez meškania poukázaná. Podľa vyjadrenia

konajúcej sudkyne, bez toho aby bol vypracovaný znalecký posudok nie je možné posúdiť

dôvodnosť výšky uplatneného nároku, pričom v celej veci dokazovanie a rozhodnutie vo

veci sťažila tá skutočnosť, že predmetný byt sa nachádza v Českej republike.

Podľa lustrácie registra Spr za rok 2015 sťažovateľ nepodával

na tunajší súd sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. V predchádzajúcom období, pokiaľ

sťažnosť podával, nevieme to v súčasnosti zistiť, pretože register Spr, kde sa sťažnosti

zapisujú sa vedie len ručne, pričom v dôsledku prebiehajúcej revízie na tunajšom súde

zo strany KS Nitra sa registre za roky 2014, 2013, 2012 nachádzajú na odvolacom súde.“

7. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu

a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol

predložený 12. apríla 2016.

8. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

25. apríla 2016 nepovažovala za potrebné vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Článok 48 ods. 2 ustanovuje základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu. Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby

sa toto ústavné právo objektívne realizovalo. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach

namietajúcich porušenie základného práva podľa vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

12. Sudca je podľa (ďalej len „OSP“)

povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky,

či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1),

správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

13.1 V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že

predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na náhradu škody.

Ústavný súd nepovažuje po preštudovaní spisu vec za právne a ani skutkovo zložitú, hoci

okresný súd dôkazy zabezpečoval prevažne prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej

republike a napokon nariadil aj znalecké dokazovanie na posúdenie opodstatnenosti

a rozsahu uplatneného nároku, keďže toto dokazovanie je stále na začiatku.

13.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho

základného práva podľa . V predmetnom prípade sťažovateľ síce

neprispel podstatne k predĺženiu súdneho konania, ale možno mu vytknúť, že nepodal

sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu a tiež je potrebné

uviesť, že právna zástupkyňa sťažovateľa nereagovala na závery z pojednávania konaného

18. októbra 2012 (č. l. 66), ktorým okresný súd uložil právnej zástupkyni žalobcu, aby

v lehote 5 dní predložila dokumentáciu „o nahlásení škodovej udalosti príslušnej poisťovni

v ČR – Allianz“, keďže v spise sa jej vyjadrenie k tejto požiadavke súdu nenachádza [otec

sťažovateľa na tomto pojednávaní uviedol, že mali poistenie v tejto poisťovni

(pozri č. l. 66), avšak dôkazy alebo dôvody uhradenia im nejakej škody poisťovňou

(či neuhradenia) zo spisu okresného súdu nevyplývajú, pozn.].

13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti daného prípadu. Ústavný súd z prehľadu úkonov konštatuje, že okresný súd

o návrhu sťažovateľa počas doterajšieho trvania súdneho konania na začiatku priebežne

konal, a to najmä v roku 2012, pretože vypočul účastníkov konania až na dvoch

pojednávaniach  6. septembra 2012 a následne aj 18. októbra 2012. Potom však jeho

činnosť veľmi stagnovala (v roku 2013 vypracoval iba jednu jednoduchú výzvu

z 19. septembra 2013, ktorou žiadal dožiadaný súd o vykonanie dôkazov a vypočutie

svedkov, a následne v roku 2014 iba jednu žiadosť z 26. augusta 2014 týkajúcu sa otázok

pre znalca), avšak túto žiadosť okresný súd odoslal až 26. júna 2015 (doručenka pripojená

na č. l. 103), teda takmer o 10 mesiacov neskôr ako ju vyhotovil, čo ústavný súd nemohol

akceptovať najmä pre to, že znalecké dokazovanie je stále na začiatku, ako to vyplýva

z bodu 5 tohto nálezu, a toto konanie trvá už viac ako päť rokov bez rozhodnutia vo veci

samej.

14. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

15. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

16. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľa podľa prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

17. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

18. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 800 €

z dôvodov uvedených v bode 3.

19. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na žiadosť sťažovateľa a tiež hodnotenie

postupu okresného súdu (pozri bod 13.3) považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu,

predmet sporu a opísanie správania sťažovateľa v bode 13.2 tohto nálezu, ústavný súd

rozhodol, že sumu 700 € možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa

. Súčasne ústavný súd tiež zdôrazňuje, že finančné

zadosťučinenie nie je náhradou škody uplatňovanej sťažovateľom v konaní pred

všeobecným súdom. Vo zvyšnej časti žiadosti sťažovateľa preto ústavný súd nevyhovel

(bod 5 výroku).

20. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd

pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.

Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaného porušenia práv úspešný, vznikli trovy

konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3

a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Advokátka vykonala 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie

a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti v roku 2015. Odmena za jeden právny

úkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 € predstavuje

sumu 148,22 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom

(za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 296,44 €.

21. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ) tak, ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

22. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok; to

neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 4. mája 2016