Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 392/2016
PDF · 306.5 KB
No categories available
II. ÚS 392/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpenej advokátom
Mgr. Richardom Karkóom, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 CoKR 1/2014 z 25. júna 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra
2014 faxom a 23. septembra 2014 poštou doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 13 CoKR 1/2014 z 25. júna 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok
krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je správkyňou
konkurznej podstaty úpadcu – obchodnej spoločnosti
(ďalej len „úpadca“).
Sťažovateľka sa návrhom podaným Okresnému súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
24. mája 2012 domáhala určenia neúčinnosti dodatku č. 1 a dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve
z 30. marca 2009 uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a
ako kupujúcou (ďalej len „kupujúca“ alebo „odporkyňa“). Sťažovateľka podala návrh
z dôvodu, že uvedenými dodatkami malo dôjsť k zníženiu pôvodne dohodnutej kúpnej ceny
bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o konkurze“), a zároveň malo ísť o ukracujúce právne úkony v zmysle
§ 60 ods. 1 zákona o konkurze. Sťažovateľka zároveň žiadala, aby odporkyňa bola
zaviazaná zaplatiť sumu 15 375,31 € ako rozdiel medzi pôvodne dohodnutou kúpnou cenou
a cenou v zmysle odporovaných dodatkov.
V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že odporkyňa je dcérou konateľa úpadcu
, a teda ide o osobu spriaznenú s úpadcom podľa § 9 ods. 1 písm. d)
zákona o konkurze.
Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj špecifikovaných nehnuteľností v celkovej
2
výmere 556 mza kúpnu cenu 29 529,31 €. Súčasťou kúpnej zmluvy bol aj záväzok
kupujúcej ako objednávateľky uzavrieť s úpadcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo,
predmetom ktorej mala byť výstavba rodinného domu. Úpadca a kupujúca sa zároveň
dohodli, že ak zhotoviteľ (úpadca) nepredloží do 10. apríla 2009 záväzné stanovisko mesta
o realizovateľnosti investičného plánu, objednávateľka je oprávnená dstúpiť od
zmluvy o dielo a od kúpnej zmluvy, ak strany neuzavrú zmluvu o spätnom odkúpení
2
pozemkov alebo dohodu o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny, alebo dohodu o vyrovnaní
straty.
Sťažovateľka ďalej uvádza:
„Dňa 10. 04. 2009 uzatvoril úpadca s odporkyňou Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve,
ktorým došlo k zmene Článku I. zmluvy − predmetom predaja je novovytvorená parcela
2
č. 1417/182 orná pôda o výmere 533 m. Ďalej došlo k zmene Článku IV. zmluvy, podľa
ktorého je celková kúpna cena stanovená dohodou vo výške 12.384,65 Eur.
Dňa 14. 04. 2009 uzatvoril úpadca s odporkyňou Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve,
ktorým došlo k zmene Článku IV. zmluvy tak, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške
14.154,- Eur.
Okresný súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu uznesením, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 224/2011 s dátumom vydania 23. 11. 2011.
Z konečného zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi
bolo zistené, že existuje viacero pohľadávok, ktoré do konkurzného konania riadne
prihlásili veritelia , a , pričom
všetky tieto pohľadávky boli splatné pred tým, ako došlo k uzatvoreniu napadnutých
dodatkov. V čase uzatvorenia týchto dodatkov tak mal úpadca voči svojim veriteľom
neuhradené pohľadávky, ktoré zostali neuhradené až do konkurzného konania, pričom títo
veritelia v konkurznom konaní predloženými prihláškami tieto pohľadávky riadne prihlásili
a správkyňou boli označené za zistené.“
O návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 11 Cbi 28/2012
z 9. augusta 2013 tak, že ho zamietol.
Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol
krajský súd napadnutým rozsudkom z 25. júna 2014 tak, že rozsudok okresného súdu
potvrdil.
Sťažovateľka namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny, keďže
podľa nej boli splnené všetky zákonné podmienky na určenie neúčinnosti predmetného
právneho úkonu. Sťažovateľka považuje za arbitrárny právny záver konajúcich súdov,
podľa ktorého nebolo možné konštatovať, že predmetné dodatky sú úkonmi bez
primeraného protiplnenia a že sťažovateľka nepreukázala zmenšenie majetku úpadcu.
Sťažovateľka v prvom rade argumentuje tým, že dodatky ku kúpnej zmluve sú
samostatné právne úkony, ktoré teda možno aj samostatne odporovať. Z uvedeného dôvodu
„nie je možné súhlasiť s názorom KS Žilina, podľa ktorého nie je možné uvedené Dodatky
posudzovať ako úplne samostatne stojace dvojstranné úkony, keďže ich základom bola
zmena práv a povinností účastníkov pôvodnej zmluvy. Síce obsahom Dodatkov bola zmena
práv a povinností účastníkov Kúpnej zmluvy, avšak neznamená to, že by tieto Dodatky
nebolo možné posúdiť izolovane od Kúpnej zmluvy, nakoľko uvedené Dodatky nie sú
neoddeliteľnou súčasťou Kúpnej zmluvy a zároveň predmetom konania nebolo určenie
neúčinnosti Kúpnej zmluvy, ale iba uvedených Dodatkov. Nevyhnutnosť posudzovať právny
úkon, ktorým sa mení iný právny úkon výlučne ako súčasť pôvodného právneho úkonu
nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona ani právnej teórie. Vzhľadom k tomu, pri
posúdení primeranosti protiplnenia, či došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a ukráteniu
veriteľov bolo preto potrebné vychádzať z uzatvorených Dodatkov. V zmysle Dodatku
. 1 síce došlo okrem zmeny kúpnej ceny aj k zmene v časti jej predmetu, kde sa novým
spôsobom vymedzil predmet predaja − uvedením nového čísla prevádzanej parcely a tiež
2 2
novej výmery 533 mnamiesto pôvodnej 556 m, avšak pôvodne dohodnutá kúpna cena bola
znížená na 12.384,65 Eur, z čoho je zrejmé, že sa jedná o právny úkon bez primeraného
2
protiplnenia, nakoľko výmera pozemku mala byť menšia o 23 ma kúpna cena nižšia
o 17.144,66 Eur, v zmysle Dodatku č. 2 nižšia o 15.375,31 Eur. Uzatvorenými Dodatkami
došlo k zmenšeniu rozsahu protiplnenia, na ktoré by mal úpadca od odporkyne nárok.“.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že v konaní bolo preukázané, že v dôsledku dodatkov
došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Podľa sťažovateľky ak by neboli uzavreté predmetné
dodatky, súčasťou majetku úpadcu by bol nárok na zaplatenie pôvodne dojednanej kúpnej
ceny. Ak by odporkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy pre nepredloženie záväzného
stanoviska mesta súčasťou majetku úpadcu by bola predmetná nehnuteľnosť, ktorú
my mohla sťažovateľka speňažiť. Ak by neboli uzavreté dodatky, miera uspokojenia
veriteľov by bola väčšia. Ukrátenie veriteľa takto „spočíva práve v tom, že sa hodnota
4
majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný úkon neurobil. Hodnota
majetku dlžníka sa zmenšila o 15.375,31 Eur, t. j. o rozdiel sumy, ktorú žiadala
sťažovateľka zaplatiť práve z dôvodu, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do
stavu, v akom by bol, ak by sa uvedené dodatky neuzavreli.
Uvedené zníženie kúpnej ceny bolo vykonané v prospech odporkyne, ktorá je
spriaznenou osobou úpadcu, pričom v zmysle ust. § 60 ods. 2 z. č. 7/2005 Z. z... úmysel
ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť o tomto úmysle sa predpokladá. V konaní
odporkyňa nepreukázala, že pri uzatváraní Dodatkov nebol daný úmysel úpadcu ako
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a rovnako nepreukazovala a ani netvrdila, že nemala
vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Je zjavné, že zníženie kúpnej ceny nebolo primerané a
ak by nešlo o spriaznenú osobu, dlžník by kúpnu cenu v takom rozsahu neznižoval.
Podľa názoru sťažovateľky nemohlo dôjsť k zmene štruktúry majetku, nakoľko
znížená kúpna cena, ktorú zaplatila odporkyňa, nemohla by finančným ekvivalentom
predmetného nehnuteľného majetku. Finančným ekvivalentom by bola práve kúpna cena
v zmysle uzatvorenej Kúpnej zmluvy.
Zároveň sťažovateľka považuje za nesprávny názor súdu, že pre vytvorenie záveru
o tom, či došlo k ukráteniu veriteľov Dodatkami, je potrebné preukázať, aká bola hodnota
protiplnenia, ktoré poskytol dlžník odporkyni za prijatú kúpnu cenu. Hodnotu protiplnenia
nebolo potrebné zisťovať, nakoľko kúpna cena v zmysle Kúpnej zmluvy vychádzala
zo zásady zmluvnej voľnosti, ktorú uzavrela odporkyňa na základe slobodnej vôle, avšak
Dodatkami bola kúpna cena znížená v neprimeranej výške, čim sa zmenšil majetok
úpadcu...
Sťažovateľka jednoznačne v konaní preukázala zmenšenie majetku úpadcu, a teda
ukrátenie veriteľov v zmysle ust. § 57 ods. 4 z. č. 7/2005 Z. z...
V zmysle ust. § 57, 58 a § 60 z. č. 7/2005... boli splnené všetky predpoklady
odporovateľnosti v konkurznom konaní, pričom súd napriek tomu žalobu zamietol.“.
Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„... Základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 25. 06. 2014,
č. kon. 13 CoKR/1/2014 porušené bolo.
... Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa
25. 06. 2014, č. kon. 13 CoKR/1/2014 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Žilina na ďalšie
konanie.
... Krajský súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho
zastúpenia na účet advokáta (vo výške 340,90 €, pozn.)... do 2 mesiacov od právoplatnosti
vydaného rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
6
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu
štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého
ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam
(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
Krajský súd ako odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku z 25. júna 2014,
ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, poukázal na odvolaciu argumentáciu
sťažovateľky a na vyjadrenie odporkyne k odvolaniu. Poukázal na § 219 ods. 1 a 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a tiež na predmet odvolacieho konania
vymedzený obsahom odvolania a ustanoveniami § 120 ods. 4 a § 118a ods. 1, 2 a 3 OSP.
Krajský súd v odôvodnení zdôraznil relevantné skutkové zistenia a následne uviedol tieto
právne úvahy a závery:
«V prvom, rade je potrebné uviesť, že predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom
konaní je:
1/ vyhlásený konkurz, 2/ úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, 3/ týka
sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, 4/ je platný, účinný, 5/ ukracuje uspokojenie
pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku, 6/ odporovacia žaloba je podaná
v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. ...
Krajský súd uvádza, že podľa zákona č. 7/2005 Z. z. možno odporovať len tým
právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov dlžníka. Nemusí teda dôjsť k ukráteniu všetkých veriteľov prihlásených
pohľadávok, ale stačí, keď v dôsledku právneho úkonu nastane ukrátenie len niektorého z
veriteľov prihlásených pohľadávok. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej
z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej
podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu
nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým
podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom
jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Konkrétny právny úkon
úpadcu − dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade
vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka − úpadcu zmenší jeho majetok.
... citovaným zákonným ustanovením (§ 58 ods. 1 zákona o konkurze, pozn.) je
vymedzená skutková podstata právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, ktorým sa
rozumie bezodplatný právny úkon alebo právny úkon na základe ktorého dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako cena
plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. ...
Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia
podmienok uvedených v § 60 zákona č. 7/2005 Z. z. vrátane, resp. súčasne za splnenia
podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka
−úpadcu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z. z.
Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca
skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka −
8
úpadcu. Vždy treba v prvom rade skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom
odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či
týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania
v každom konaní.
Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok
dlžníka − úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane
na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Samotný predaj za ekvivalentnú cenu
nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník − úpadca
namiesto hmotného majetku získa majetok finančný. Odporovateľnosť predpokladá,
že právnym úkonom dlžníka − úpadcu sa skráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky
veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka − úpadcu nebude
pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď
právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka − úpadcu, nie je možné domáhať
sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie
prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka − úpadcu nedošlo
k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa.
Ak teda v danom prípade boli ako právny úkon napadnuté Dodatok č. 1 ku kúpnej
zmluve zo dňa 10. 4. 2009, ktorým došlo k zmene Článku 1 a Článku IV. kúpnej zmluvy
a Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve zo dňa 14. 4. 2009, tak súhlasí odvolací súd so záverom
prvostupňového súdu, že žalobkyňa nepreukázala, že týmito napadnutými právnymi úkonmi
došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka, a tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov.
Tieto právne úkony za neúčinné považovať nemožno, ako aj, že ide o úkony bez
primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ods. 1 ZKR.
K odvolacej námietke žalobkyne, že predmetom konania nie je určenie neúčinnosti
kúpnej zmluvy, ale určenie neúčinnosti Dodatku č. 1 a č. 2 ako samostatných právnych
úkonov (§ 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré je možné napadnúť odporovateľnosťou,
keďže ich uzatvorením došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok,
existencia ktorých bola v konaní preukázaná, sa krajský súd stotožňuje so záverom
vysloveným prvostupňovým súdom na str. 9, 10 odôvodnenia rozsudku, že nebolo možné
posudzovať dodatky č. 1 a 2 ako úplne samostatne stojace dvojstranné právne úkony, i keď
spĺňajú náležitosti dvojstranného právneho úkonu, keďže ich základom bola zmena práv
a povinností účastníkov pôvodnej kúpnej zmluvy, čo vyplýva podľa odvolacieho súdu
z označenia dodatku č. 1 (č. l. 23, 24 spisu) a dodatku č. 2 (č. l. 26 spisu), ako „dodatok
ku kúpnej zmluve“, textu prvej vety nachádzajúcej sa pod identifikačnými údajmi zmluvných
strán „ Týmto dodatkom sa v kúpnej zmluve mení a doplna nasledovné“ a poslednej vety
týchto dodatkov v znení: „Ostatné dojednania zmluvy zostávajú nezmenené“. Predsa pre
zodpovedanie otázky, či v dôsledku týchto právnych úkonov (ne) došlo k zmenšeniu majetku
úpadcu, ukráteniu veriteľov, ako aj či išlo o úkon bez primeraného, protiplnenia, nebolo
možné posudzovať izolovane dodatky bez ohľadu na dojednania práv a povinností
v pôvodne uzavretej kúpnej zmluve. Odvolací súd súhlasí s postupom okresného súdu,
ktorý v rámci vykonaného dokazovania zhodnocoval previazanosť Kúpnej zmluvy zo dňa
30. 3. 2009 uzavretej medzi úpadcom a žalovanou (čl. III. bod 3. kúpnej zmluvy) so zmluvu
o dielo uzavretou medzi úpadcom a žalovanou (čl. 2. bod 2.3. čl. 4. bod 4.3., čl. 7 bod 7.1.,
7.2. v spojení s čl. 11 bod 11.2., 11.3., 11.4. zmluvy o dielo). Pokiaľ vykonaným
dokazovaním bolo preukázané nesplnenie povinností úpadcu podľa zmluvy o dielo, a tým
dôvodné uzatvorenie dodatkov č. 1 a č. 2 ku kúpnej zmluve, ako realizácie prejavenej vôle
účastníkov, bol správny záver prvostupňového súdu, že v konaní nebolo preukázané, že by
v dôsledku napadnutých právnych úkonov, a to dodatku č. 1 a 2 došlo k zmenšeniu majetku,
ale len k zmene jeho štruktúry (nehnuteľný majetok sa nahradil finančným ekvivalentom),
keď len samotné zníženie pôvodne dohodnutej kúpnej ceny uzatvorenými dodatkami, nie je
možné bez ďalšieho, považovať za úkon bez primeraného plnenia. Úprava ceny predsa mala
svoj pôvod (základ) v zmenených podmienkach, pričom žalobkyňou nebolo tvrdené a ani
dokazované, že by táto upravená výška im nekorešpondovala.
Okresný súd správne ustálil, že žalobkyňa, ktorá mala dôkaznú povinnosť, resp.
povinnosť preukázať, že dotknutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia
prihlásených pohľadávok veriteľov, túto povinnosť nesplnila. V danom prípade ani nebolo
možné konštatovať, že samotné dodatky č. 1 a č. 2 sú úkonmi bez primeraného protiplnenia,
tieto bolo potrebné zhodnocovať v kontexte s pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou. Naviac
žalobkyňa v rámci konania pred prvostupňovým súdom neoznačila, ani nenavrhla
vykonanie takého dôkazu, z ktorého by bolo možné dospieť k relevantnému zisteniu, že
majetok úpadcu sa zmenšil. Preukázanie zmenšenia majetku bolo základným, resp.
všeobecným predpokladom odporovania právnemu úkonu, čo sa vyžaduje pri každej
10
skutkovej podstate. Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu, že v danom prípade
nebolo preukázané zmenšenie majetku (§ 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.) a ani že išlo
o úkony bez primeraného protiplnenia (§ 58 zákona č. 7/2005 Z. z.), a preto nebolo možné
rozhodnúť o neúčinnosti dotknutých právnych úkonov.»
Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal
zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,
ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania
Ústavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu č. k. 11 Cbi 28/2012-104
z 9. augusta 2013, ktorým tento zamietol návrh sťažovateľky. Okresný súd v odôvodnení
poukázal na relevantné skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, následne
poukázal na relevantné ustanovenia zákona o konkurze [§ 57 ods. 1, 2 a 4, § 58 ods. 1 až 3,
§ 60 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 písm. d)] a dospel k záveru,
že sťažovateľka dodržala zákonné lehoty na podanie návrhu podľa § 57 ods. 2 a podľa § 60
ods. 3 zákona o konkurze, rovnako tak poukázal na zákonné podmienky podľa § 57 ods. 4
a § 58 ods. 2 a § 60 ods. 2 zákona o konkurze. Následne okresný súd uviedol:
„Spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého úkonu ako úkonu
odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, je preukázanie, že týmto
právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie
uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena navrhovateľa a vykonaného
dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho
právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na
uspokojenie prihlásených pohľadávok. V prípade právneho úkonu bez primeraného
protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým pri právnych úkonoch, kde osoba,
s ktorou dlžník uzatvorí napadnutý právny úkon, neposkytuje dlžníkovi žiadne protiplnenie
alebo poskytuje plnenie neprimerane nízke. Pri ukracujúcom právnom úkone je podmienkou
len preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol
urobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť. O ukracujúci právny úkon sa tak môže
v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou
odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka. V prípade, ak za plnenie dlžníka bola poskytnutá
ekvivalentná protihodnota, dochádza síce k zmene štruktúry majetku, keďže dlžník namiesto
napr. odpredaného hmotného majetku získal finančný majetok, nedochádza však
k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka, a teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľov.
O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym
úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by
postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.
Podľa názoru súdu v tomto prípade navrhovateľka nepreukázala, že napadnutými
právnymi úkonmi − Dodatkami č. 1 a 2 k uzatvorenej kúpnej zmluve došlo k zmenšeniu
rozsahu majetku dlžníka a tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Rovnako tak
navrhovateľka nepreukázala a ani netvrdila, že zostávajúci majetok úpadcu nepostačuje na
uspokojenie prihlásených pohľadávok jeho veriteľov.
Navrhovateľka sa obmedzila na konštatovanie, že samotné Dodatky č. 1 a 2,
neobsahujú žiadne protiplnenie odporkyne, a teda bez ďalšieho sú odporovateľnými
právnymi úkonmi, keďže došlo týmito dodatkami k zníženiu plnenia, na ktoré mal úpadca
nárok podľa pôvodnej kúpnej zmluvy. Súd je však toho názoru, že tieto Dodatky č. 1 a 2
nemožno posudzovať izolovane od pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Samotné Dodatky
č. 1 a 2 sú dvojstrannými právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádzalo k zmene resp.
nahradeniu niektorých článkov, pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Pri posudzovaní
otázky primeranosti, či neprimeranosti vzájomných plnení tak nie je možné vychádzať len
zo samotných dodatkov, nakoľko v prípade Dodatku č. 2 by takúto primeranosť,
či neprimeranosť, resp. ukrátenie vôbec nebolo možné posúdiť, keďže v tomto dodatku
sa vôbec neuvádza plnenie, ku ktorému sa viaže povinnosť protiplnenia odporkyne
v dohodnutej výške kúpnej ceny 14.154,- Eur. Na druhej strane Dodatok č. 1 je dodatkom,
ktorý okrem zmeny kúpnej ceny zmenil kúpnu zmluvu aj v časti jej predmetu, kde novým
spôsobom vymedzil predmet predaja - prevádzanú parcelu uvedením jej nového čísla a tiež
uvedením novej výmery 533 m2. V prípade tohto Dodatku č. 1 by tak nepochybne bolo
12
nevyhnutné na preukázanie, že sa jedná o úkon ukracujúci, resp. úkon bez primeraného
protiplnenia, v konaní tvrdiť a preukázať skutočnú hodnotu predmetu zmluvy vymedzenej
v tomto dodatku v zmenenom Článku 1 pôvodnej kúpnej zmluvy, teda v konaní určiť
hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a túto cenu následne porovnať s dohodnutou kúpnou
cenou. Ohľadom Dodatku č. 1 neobstojí tvrdenie navrhovateľky v tom smere, že by sa týmto
dodatkom mala len znížiť kúpna cena bez vymedzenia protiplnenia úpadcu. V tomto dodatku
je totižto plnenie úpadcu jednoznačne stanovené a je iné, ako bolo pôvodne dohodnuté
plnenie v kúpnej zmluve. Pri Dodatku č. 2 platí vyššie uvedený názor súdu, že ohľadom
tohto dodatku nie je možné dospieť k záveru, či sa jedná o ukracujúci úkon alebo úkon bez
primeraného protiplnenia bez toho, aby bol tento úkon posudzovaný v kontexte celého
zmluvného vzťahu účastníkov, teda spolu s pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou v znení
Dodatku č. 1, ktorým bol vymedzený predmet plnenia úpadcu. Ak by dodatok mal byť
posudzovaný samostatne, tak by bez ďalšieho bol odporovateľným právnym úkonom
akýkoľvek dodatok k akejkoľvek zmluve, na základe ktorého by došlo k zmenšeniu rozsahu
protiplnenia, na ktoré by mal úpadca od osoby, s ktorou tento zmluvný vzťah dojednal,
nárok.
Súd sa teda nestotožňuje s právnym názorom navrhovateľky, že Dodatky č. 1 a 2
je potrebné posudzovať ako úplne samostatné dvojstranné právne úkony. Je síce pravdou,
že tieto dodatky spĺňajú náležitosti dvojstranného právneho úkonu, keďže na základe týchto
dodatkov došlo k zmene práv a povinností účastníkov pôvodnej kúpnej zmluvy, tieto dodatky
však nie je možné posudzovať izolovane od kúpnej zmluvy, nakoľko samotné dodatky
neobsahujú všetky obsahovo nevyhnutné náležitosti pre kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku. Pri posudzovaní týchto dodatkov izolovane bez
ohľadu na pôvodne uzatvorenú kúpnu zmluvu vôbec nie je možné posúdiť otázku, či plnenie,
ktoré na základe týchto dodatkov mala poskytnúť odporkyňa úpadcovi, je alebo nie je
primerané plneniu, ktoré na základe tohto vzťahu poskytoval úpadca odporkyni. Tak isto pri
takomto izolovanom posudzovaní by vôbec nebolo možné ustáliť otázku, či v dôsledku
týchto právnych úkonov došlo alebo nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a teda k
prípadnému ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov.
Okrem toho v tomto prípade z vykonaného dokazovania súd zistil aj ďalšie
skutočnosti. Kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a odporkyňou bola uzatvorená
za účelom výstavby rodinného domu na prevádzanej nehnuteľnosti. Zároveň s touto kúpnou
zmluvou v ten istý deň dňa 30. 03. 2009 bola uzatvorená ďalšia zmluva a síce zmluva
o dielo, na základe ktorej bol úpadca okrem iného povinný, zabezpečiť záväzné stanovisko
Mesta o tom, že na daných pozemkoch bude možné, takúto výstavbu rodinného domu
realizovať. Pre prípad nesplnenia tejto povinnosti úpadcom účastníci tejto zmluvy dohodli
možnosť od zmluvy odstúpiť; prípadne uzatvoriť dohodu o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny.
Z ďalších vykonaných dôkazov, a síce z predloženého územného plánu a z vyjadrenia
svedka vyplýva, že úpadca povinnosti podľa tejto zmluvy o dielo nesplnil
a nezabezpečil, aby sa na týchto pozemkoch dal postaviť rodinný dom, ktorý mal úpadca na
základe zmluvy o dielo pre odporkyňu stavať. Práve na základe nesplnenia tejto zmluvnej
podmienky bolo potom odôvodnené uzatvorenie Dodatkov č. 1 a č. 2 k zmluve, pričom tieto
dodatky rešpektovali práve právo na zľavu z kúpnej ceny pozemkov, ktoré úpadca nebol
schopný zmeniť na pozemky stavebné. Zľava z ceny pritom mala byť poskytnutá podľa bodu
11.3 zmluvy o dielo do výšky ceny nadobudnutia týchto pozemkov zhotoviteľom. Tým je
v spojení s výpoveďou odôvodnená zmena, ku ktorej došlo najprv Dodatkom
č. 1 a následne Dodatkom č. 2. Podľa vyjadrenia svedka Dodatkom č. 1 došlo k zníženiu
ceny tak, že neboli zohľadnené náklady, ktoré úpadca s týmito pozemkami po ich
nadobudnutí mal. Následne preto Dodatkom č. 2 bola cena upravená − zvýšená tak, aby sa
pokryli všetky náklady, ktoré úpadca v súvislosti s nadobudnutím a následnými činnosťami
ohľadom týchto pozemkov vynaložil.
Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že
by v dôsledku napadnutých právnych úkonov došlo k zmenšeniu rozsahu majetku, ktorý je
možné použiť na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Ak cena, ktorá bola po
Dodatku č. 1 a po Dodatku č. 2 za prevádzané nehnuteľnosti dohodnutá, bola cenou
primeranou, nedošlo k žiadnemu zmenšeniu rozsahu disponibilného majetku úpadcu, ale
došlo len k zmene jeho štruktúry, kedy pôvodný nehnuteľný majetok nahradil rovnocenný
ekvivalent vyjadrený vo finančnom majetku úpadcu. O tom, že právny úkon dodatku nie je
možné posudzovať izolovane od pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy, svedčí vo vzťahu
k Dodatku č. 2 tiež konštrukcia ustanovenia §-u 58 ods. 1 ZKR. Toto ustanovenie postihuje
neúčinnosťou len také právne úkony dlžníka, na základe ktorých dlžník poskytol alebo
sa zaviazal poskytnúť plnenie. Ak by sa Dodatok č. 2 mal posudzovať izolovane, tak z tohto
14
dodatku žiadne plnenie, ktoré poskytoval úpadca, nie je možné zistiť. Vo vzťahu k Dodatku
č. 1 by potom bolo potrebné posúdiť primeranosť plnenia, ktoré bolo týmto dodatkom
zmenené vo vzťahu k dohodnutej kúpnej cene.
Vo vzťahu k §-u 60 ods. 1 možno odporovať takým právnym úkonom, ktorými dlžník
ukrátil svojich veriteľov. Ak nebolo preukázané, aká bola hodnota protiplnenia, ktoré
poskytoval dlžník odporkyni za prijatú kúpnu cenu, tak nemožno dospieť k záveru, že by
Dodatkom č. 1 alebo Dodatkom č. 2 došlo k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľov.
Opätovne pri Dodatku č. 1 by bolo potrebné zistiť, či v dôsledku tohto dodatku a novo
dohodnutej ceny, došlo k zmenšeniu rozsahu majetku úpadcu. Vo vzťahu k Dodatku č. 2,
vzhľadom k tomu, že tento protiplnenie úpadcu bez kúpnej zmluvy vôbec nedefinuje, otázku
ukrátenia vôbec nie je možné posúdiť, a teda ani navrhovateľkou preukázať. Pre urobenie
záveru o ukrátení, resp. neukrátení veriteľov vykonanými právnymi úkonmi dlžníka
a odporkyne by bolo nevyhnutné posúdiť celkovú zmenu majetku u úpadcu, teda zmenu,
ku ktorej došlo nielen samotnými Dodatkami č. 1 a 2, ale dodatkami v spojení s pôvodne
uzatvorenou kúpnou zmluvou. Len tak je možné vymedziť celkové plnenie, ktoré poskytol
úpadca odporkyni, a porovnávať toto plnenie s plnením, ktoré odporkyňa poskytovala
úpadcovi.
Na základe uvedených skutočností, tak súd dospel k záveru, že navrhovateľka
nepreukázala v konaní splnenie rozhodujúcej podmienky zakotvenej v ustanovení §-u 57
ods. 4 ZKR, teda preukázanie, že napadnuté právne úkony Dodatkov č. 1 a 2 sú úkonmi,
ktoré ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka.
V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa jednalo o úkony bez primeraného protiplnenia,
a keďže nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia veriteľov, nejedná sa ani o úkon, ktorý by
bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia §-u 60 ZKR. Keďže
súd dospel k záveru, že sa v tomto prípade nejedná o neúčinné právne úkony, je návrh
navrhovateľky nedôvodný aj v časti požadovanej peňažnej náhrady. Súd preto návrh
navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.“
Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu. Sťažovateľka považuje
za arbitrárny právny záver konajúcich súdov, podľa ktorého nebolo preukázané,
že predmetné dodatky boli právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia a sťažovateľka
nepreukázala, že došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Podľa sťažovateľky konajúce súdy
mali posúdiť predmetné dodatky ako samostatné právne úkony izolovane od kúpnej zmluvy,
prípadne zmluvy o dielo a tiež nebolo potrebné zisťovať hodnotu protiplnenia
(špecifikovaných nehnuteľností).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka argumentáciu uvedenú v sťažnosti uplatnila
už v konaniach pred všeobecnými súdmi s tým, že konajúce súdy – krajský súd v spojení
s okresným súdom sa vo svojich rozsudkoch s touto argumentáciou vysporiadali.
Ústavný súd nepovažuje právne závery krajského súdu v spojení s právnymi závermi
okresného súdu za arbitrárne. Ústavný súd tiež konštatuje, že krajský súd v spojení
s okresným súdom svoje právne závery primerane odôvodnili, tieto závery preto nie sú
zjavne neodôvodnené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení
s rozsudkom okresného súdu ako súdu prvého stupňa predstavuje dostatočný podklad pre
výrok rozsudku krajského súdu, ktorým tento potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne
správny.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval, že
postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi
predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať
za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by
naznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutým rozsudkom krajského súdu z 25. júna 2014. Skutočnosť, že sťažovateľka sa
s právnym názorom krajského súdu v spojení s právnym názorom okresného súdu
nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny
názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným
súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia
16
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného
súdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení zákona o konkurze krajským súdom
ako odvolacím súdom v spojení s okresným súdom ako súdom prvého stupňa takéto
nedostatky nevykazuje.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2016