Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 392/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátom

Mgr. Richardom Karkóom, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 25. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra

2014 faxom a 23. septembra 2014 poštou doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 25. júna 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je správkyňou

konkurznej podstaty úpadcu – obchodnej spoločnosti

(ďalej len „úpadca“).

Sťažovateľka sa návrhom podaným Okresnému súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

24. mája 2012 domáhala určenia neúčinnosti dodatku č. 1 a dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve

z 30. marca 2009 uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a

ako kupujúcou (ďalej len „kupujúca“ alebo „odporkyňa“). Sťažovateľka podala návrh

z dôvodu, že uvedenými dodatkami malo dôjsť k zníženiu pôvodne dohodnutej kúpnej ceny

bez primeraného protiplnenia v zmysle o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze“), a zároveň malo ísť o ukracujúce právne úkony v zmysle

§ 60 ods. 1 zákona o konkurze. Sťažovateľka zároveň žiadala, aby odporkyňa bola

zaviazaná zaplatiť sumu 15 375,31 € ako rozdiel medzi pôvodne dohodnutou kúpnou cenou

a cenou v zmysle odporovaných dodatkov.

V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že odporkyňa je dcérou konateľa úpadcu

, a teda ide o osobu spriaznenú s úpadcom podľa § 9 ods. 1 písm. d)

zákona o konkurze.

Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj špecifikovaných nehnuteľností v celkovej

2

výmere 556 mza kúpnu cenu 29 529,31 €. Súčasťou kúpnej zmluvy bol aj záväzok

kupujúcej ako objednávateľky uzavrieť s úpadcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo,

predmetom ktorej mala byť výstavba rodinného domu. Úpadca a kupujúca sa zároveň

dohodli, že ak zhotoviteľ (úpadca) nepredloží do 10. apríla 2009 záväzné stanovisko mesta

o realizovateľnosti investičného plánu, objednávateľka je oprávnená dstúpiť od

zmluvy o dielo a od kúpnej zmluvy, ak strany neuzavrú zmluvu o spätnom odkúpení

2

pozemkov alebo dohodu o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny, alebo dohodu o vyrovnaní

straty.

Sťažovateľka ďalej uvádza:

„Dňa 10. 04. 2009 uzatvoril úpadca s odporkyňou Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve,

ktorým došlo k zmene Článku I. zmluvy − predmetom predaja je novovytvorená parcela

2

č. 1417/182 orná pôda o výmere 533 m. Ďalej došlo k zmene Článku IV. zmluvy, podľa

ktorého je celková kúpna cena stanovená dohodou vo výške 12.384,65 Eur.

Dňa 14. 04. 2009 uzatvoril úpadca s odporkyňou Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve,

ktorým došlo k zmene Článku IV. zmluvy tak, že bola dohodnutá kúpna cena vo výške

14.154,- Eur.

Okresný súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu uznesením, ktoré bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 224/2011 s dátumom vydania 23. 11. 2011.

Z konečného zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi

bolo zistené, že existuje viacero pohľadávok, ktoré do konkurzného konania riadne

prihlásili veritelia , a , pričom

všetky tieto pohľadávky boli splatné pred tým, ako došlo k uzatvoreniu napadnutých

dodatkov. V čase uzatvorenia týchto dodatkov tak mal úpadca voči svojim veriteľom

neuhradené pohľadávky, ktoré zostali neuhradené až do konkurzného konania, pričom títo

veritelia v konkurznom konaní predloženými prihláškami tieto pohľadávky riadne prihlásili

a správkyňou boli označené za zistené.“

O návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 9. augusta 2013 tak, že ho zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom z 25. júna 2014 tak, že rozsudok okresného súdu

potvrdil.

Sťažovateľka namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny, keďže

podľa nej boli splnené všetky zákonné podmienky na určenie neúčinnosti predmetného

právneho úkonu. Sťažovateľka považuje za arbitrárny právny záver konajúcich súdov,

podľa ktorého nebolo možné konštatovať, že predmetné dodatky sú úkonmi bez

primeraného protiplnenia a že sťažovateľka nepreukázala zmenšenie majetku úpadcu.

Sťažovateľka v prvom rade argumentuje tým, že dodatky ku kúpnej zmluve sú

samostatné právne úkony, ktoré teda možno aj samostatne odporovať. Z uvedeného dôvodu

„nie je možné súhlasiť s názorom KS Žilina, podľa ktorého nie je možné uvedené Dodatky

posudzovať ako úplne samostatne stojace dvojstranné úkony, keďže ich základom bola

zmena práv a povinností účastníkov pôvodnej zmluvy. Síce obsahom Dodatkov bola zmena

práv a povinností účastníkov Kúpnej zmluvy, avšak neznamená to, že by tieto Dodatky

nebolo možné posúdiť izolovane od Kúpnej zmluvy, nakoľko uvedené Dodatky nie sú

neoddeliteľnou súčasťou Kúpnej zmluvy a zároveň predmetom konania nebolo určenie

neúčinnosti Kúpnej zmluvy, ale iba uvedených Dodatkov. Nevyhnutnosť posudzovať právny

úkon, ktorým sa mení iný právny úkon výlučne ako súčasť pôvodného právneho úkonu

nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona ani právnej teórie. Vzhľadom k tomu, pri

posúdení primeranosti protiplnenia, či došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a ukráteniu

veriteľov bolo preto potrebné vychádzať z uzatvorených Dodatkov. V zmysle Dodatku

. 1 síce došlo okrem zmeny kúpnej ceny aj k zmene v časti jej predmetu, kde sa novým

spôsobom vymedzil predmet predaja − uvedením nového čísla prevádzanej parcely a tiež

2 2

novej výmery 533 mnamiesto pôvodnej 556 m, avšak pôvodne dohodnutá kúpna cena bola

znížená na 12.384,65 Eur, z čoho je zrejmé, že sa jedná o právny úkon bez primeraného

2

protiplnenia, nakoľko výmera pozemku mala byť menšia o 23 ma kúpna cena nižšia

o 17.144,66 Eur, v zmysle Dodatku č. 2 nižšia o 15.375,31 Eur. Uzatvorenými Dodatkami

došlo k zmenšeniu rozsahu protiplnenia, na ktoré by mal úpadca od odporkyne nárok.“.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že v konaní bolo preukázané, že v dôsledku dodatkov

došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Podľa sťažovateľky ak by neboli uzavreté predmetné

dodatky, súčasťou majetku úpadcu by bol nárok na zaplatenie pôvodne dojednanej kúpnej

ceny. Ak by odporkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy pre nepredloženie záväzného

stanoviska mesta súčasťou majetku úpadcu by bola predmetná nehnuteľnosť, ktorú

my mohla sťažovateľka speňažiť. Ak by neboli uzavreté dodatky, miera uspokojenia

veriteľov by bola väčšia. Ukrátenie veriteľa takto „spočíva práve v tom, že sa hodnota

4

majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný úkon neurobil. Hodnota

majetku dlžníka sa zmenšila o 15.375,31 Eur, t. j. o rozdiel sumy, ktorú žiadala

sťažovateľka zaplatiť práve z dôvodu, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do

stavu, v akom by bol, ak by sa uvedené dodatky neuzavreli.

Uvedené zníženie kúpnej ceny bolo vykonané v prospech odporkyne, ktorá je

spriaznenou osobou úpadcu, pričom v zmysle ust. z. č. .. úmysel

ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť o tomto úmysle sa predpokladá. V konaní

odporkyňa nepreukázala, že pri uzatváraní Dodatkov nebol daný úmysel úpadcu ako

dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a rovnako nepreukazovala a ani netvrdila, že nemala

vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Je zjavné, že zníženie kúpnej ceny nebolo primerané a

ak by nešlo o spriaznenú osobu, dlžník by kúpnu cenu v takom rozsahu neznižoval.

Podľa názoru sťažovateľky nemohlo dôjsť k zmene štruktúry majetku, nakoľko

znížená kúpna cena, ktorú zaplatila odporkyňa, nemohla by finančným ekvivalentom

predmetného nehnuteľného majetku. Finančným ekvivalentom by bola práve kúpna cena

v zmysle uzatvorenej Kúpnej zmluvy.

Zároveň sťažovateľka považuje za nesprávny názor súdu, že pre vytvorenie záveru

o tom, či došlo k ukráteniu veriteľov Dodatkami, je potrebné preukázať, aká bola hodnota

protiplnenia, ktoré poskytol dlžník odporkyni za prijatú kúpnu cenu. Hodnotu protiplnenia

nebolo potrebné zisťovať, nakoľko kúpna cena v zmysle Kúpnej zmluvy vychádzala

zo zásady zmluvnej voľnosti, ktorú uzavrela odporkyňa na základe slobodnej vôle, avšak

Dodatkami bola kúpna cena znížená v neprimeranej výške, čim sa zmenšil majetok

úpadcu...

Sťažovateľka jednoznačne v konaní preukázala zmenšenie majetku úpadcu, a teda

ukrátenie veriteľov v zmysle ust. z. č. ..

V zmysle ust. § 57, 58 a § 60 z. č. 7/2005... boli splnené všetky predpoklady

odporovateľnosti v konkurznom konaní, pričom súd napriek tomu žalobu zamietol.“.

Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľky podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 25. 06. 2014,

č. kon. porušené bolo.

... Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa

25. 06. 2014, č. kon. zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Žilina na ďalšie

konanie.

... Krajský súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia na účet advokáta (vo výške 340,90 €, pozn.)... do 2 mesiacov od právoplatnosti

vydaného rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

6

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ).

Krajský súd ako odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku z 25. júna 2014,

ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, poukázal na odvolaciu argumentáciu

sťažovateľky a na vyjadrenie odporkyne k odvolaniu. Poukázal na § 219 ods. 1 a 2

(ďalej len „OSP“) a tiež na predmet odvolacieho konania

vymedzený obsahom odvolania a ustanoveniami a , a .

Krajský súd v odôvodnení zdôraznil relevantné skutkové zistenia a následne uviedol tieto

právne úvahy a závery:

«V prvom, rade je potrebné uviesť, že predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom

konaní je:

1/ vyhlásený konkurz, 2/ úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, 3/ týka

sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, 4/ je platný, účinný, 5/ ukracuje uspokojenie

pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku, 6/ odporovacia žaloba je podaná

v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. ...

Krajský súd uvádza, že podľa možno odporovať len tým

právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z

veriteľov dlžníka. Nemusí teda dôjsť k ukráteniu všetkých veriteľov prihlásených

pohľadávok, ale stačí, keď v dôsledku právneho úkonu nastane ukrátenie len niektorého z

veriteľov prihlásených pohľadávok. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej

z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej

podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu

nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým

podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom

jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Konkrétny právny úkon

úpadcu − dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade

vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka − úpadcu zmenší jeho majetok.

... citovaným zákonným ustanovením (§ 58 ods. 1 zákona o konkurze, pozn.) je

vymedzená skutková podstata právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, ktorým sa

rozumie bezodplatný právny úkon alebo právny úkon na základe ktorého dlžník poskytol

alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako cena

plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. ...

Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia

podmienok uvedených v vrátane, resp. súčasne za splnenia

podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka

−úpadcu podľa ust.

Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca

skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka −

8

úpadcu. Vždy treba v prvom rade skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom

odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či

týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania

v každom konaní.

Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok

dlžníka − úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane

na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Samotný predaj za ekvivalentnú cenu

nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník − úpadca

namiesto hmotného majetku získa majetok finančný. Odporovateľnosť predpokladá,

že právnym úkonom dlžníka − úpadcu sa skráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky

veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka − úpadcu nebude

pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď

právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka − úpadcu, nie je možné domáhať

sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie

prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka − úpadcu nedošlo

k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa.

Ak teda v danom prípade boli ako právny úkon napadnuté Dodatok č. 1 ku kúpnej

zmluve zo dňa 10. 4. 2009, ktorým došlo k zmene Článku 1 a Článku IV. kúpnej zmluvy

a Dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve zo dňa 14. 4. 2009, tak súhlasí odvolací súd so záverom

prvostupňového súdu, že žalobkyňa nepreukázala, že týmito napadnutými právnymi úkonmi

došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka, a tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov.

Tieto právne úkony za neúčinné považovať nemožno, ako aj, že ide o úkony bez

primeraného protiplnenia v zmysle .

K odvolacej námietke žalobkyne, že predmetom konania nie je určenie neúčinnosti

kúpnej zmluvy, ale určenie neúčinnosti Dodatku č. 1 a č. 2 ako samostatných právnych

úkonov ( ), ktoré je možné napadnúť odporovateľnosťou,

keďže ich uzatvorením došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok,

existencia ktorých bola v konaní preukázaná, sa krajský súd stotožňuje so záverom

vysloveným prvostupňovým súdom na str. 9, 10 odôvodnenia rozsudku, že nebolo možné

posudzovať dodatky č. 1 a 2 ako úplne samostatne stojace dvojstranné právne úkony, i keď

spĺňajú náležitosti dvojstranného právneho úkonu, keďže ich základom bola zmena práv

a povinností účastníkov pôvodnej kúpnej zmluvy, čo vyplýva podľa odvolacieho súdu

z označenia dodatku č. 1 (č. l. 23, 24 spisu) a dodatku č. 2 (č. l. 26 spisu), ako „dodatok

ku kúpnej zmluve“, textu prvej vety nachádzajúcej sa pod identifikačnými údajmi zmluvných

strán „ Týmto dodatkom sa v kúpnej zmluve mení a doplna nasledovné“ a poslednej vety

týchto dodatkov v znení: „Ostatné dojednania zmluvy zostávajú nezmenené“. Predsa pre

zodpovedanie otázky, či v dôsledku týchto právnych úkonov (ne) došlo k zmenšeniu majetku

úpadcu, ukráteniu veriteľov, ako aj či išlo o úkon bez primeraného, protiplnenia, nebolo

možné posudzovať izolovane dodatky bez ohľadu na dojednania práv a povinností

v pôvodne uzavretej kúpnej zmluve. Odvolací súd súhlasí s postupom okresného súdu,

ktorý v rámci vykonaného dokazovania zhodnocoval previazanosť Kúpnej zmluvy zo dňa

30. 3. 2009 uzavretej medzi úpadcom a žalovanou (čl. III. bod 3. kúpnej zmluvy) so zmluvu

o dielo uzavretou medzi úpadcom a žalovanou (čl. 2. bod 2.3. čl. 4. bod 4.3., čl. 7 bod 7.1.,

7.2. v spojení s čl. 11 bod 11.2., 11.3., 11.4. zmluvy o dielo). Pokiaľ vykonaným

dokazovaním bolo preukázané nesplnenie povinností úpadcu podľa zmluvy o dielo, a tým

dôvodné uzatvorenie dodatkov č. 1 a č. 2 ku kúpnej zmluve, ako realizácie prejavenej vôle

účastníkov, bol správny záver prvostupňového súdu, že v konaní nebolo preukázané, že by

v dôsledku napadnutých právnych úkonov, a to dodatku č. 1 a 2 došlo k zmenšeniu majetku,

ale len k zmene jeho štruktúry (nehnuteľný majetok sa nahradil finančným ekvivalentom),

keď len samotné zníženie pôvodne dohodnutej kúpnej ceny uzatvorenými dodatkami, nie je

možné bez ďalšieho, považovať za úkon bez primeraného plnenia. Úprava ceny predsa mala

svoj pôvod (základ) v zmenených podmienkach, pričom žalobkyňou nebolo tvrdené a ani

dokazované, že by táto upravená výška im nekorešpondovala.

Okresný súd správne ustálil, že žalobkyňa, ktorá mala dôkaznú povinnosť, resp.

povinnosť preukázať, že dotknutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia

prihlásených pohľadávok veriteľov, túto povinnosť nesplnila. V danom prípade ani nebolo

možné konštatovať, že samotné dodatky č. 1 a č. 2 sú úkonmi bez primeraného protiplnenia,

tieto bolo potrebné zhodnocovať v kontexte s pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou. Naviac

žalobkyňa v rámci konania pred prvostupňovým súdom neoznačila, ani nenavrhla

vykonanie takého dôkazu, z ktorého by bolo možné dospieť k relevantnému zisteniu, že

majetok úpadcu sa zmenšil. Preukázanie zmenšenia majetku bolo základným, resp.

všeobecným predpokladom odporovania právnemu úkonu, čo sa vyžaduje pri každej

10

skutkovej podstate. Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu, že v danom prípade

nebolo preukázané zmenšenie majetku ( ) a ani že išlo

o úkony bez primeraného protiplnenia ( ), a preto nebolo možné

rozhodnúť o neúčinnosti dotknutých právnych úkonov.»

Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal

zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (,

, ), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku

komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,

ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Ústavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu č. k. -104

z 9. augusta 2013, ktorým tento zamietol návrh sťažovateľky. Okresný súd v odôvodnení

poukázal na relevantné skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, následne

poukázal na relevantné ustanovenia zákona o konkurze [§ 57 ods. 1, 2 a 4, § 58 ods. 1 až 3,

§ 60 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 písm. d)] a dospel k záveru,

že sťažovateľka dodržala zákonné lehoty na podanie návrhu podľa § 57 ods. 2 a podľa § 60

ods. 3 zákona o konkurze, rovnako tak poukázal na zákonné podmienky podľa § 57 ods. 4

a § 58 ods. 2 a § 60 ods. 2 zákona o konkurze. Následne okresný súd uviedol:

„Spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého úkonu ako úkonu

odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, je preukázanie, že týmto

právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie

uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena navrhovateľa a vykonaného

dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho

právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na

uspokojenie prihlásených pohľadávok. V prípade právneho úkonu bez primeraného

protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým pri právnych úkonoch, kde osoba,

s ktorou dlžník uzatvorí napadnutý právny úkon, neposkytuje dlžníkovi žiadne protiplnenie

alebo poskytuje plnenie neprimerane nízke. Pri ukracujúcom právnom úkone je podmienkou

len preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol

urobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť. O ukracujúci právny úkon sa tak môže

v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou

odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka. V prípade, ak za plnenie dlžníka bola poskytnutá

ekvivalentná protihodnota, dochádza síce k zmene štruktúry majetku, keďže dlžník namiesto

napr. odpredaného hmotného majetku získal finančný majetok, nedochádza však

k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka, a teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľov.

O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym

úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by

postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

Podľa názoru súdu v tomto prípade navrhovateľka nepreukázala, že napadnutými

právnymi úkonmi − Dodatkami č. 1 a 2 k uzatvorenej kúpnej zmluve došlo k zmenšeniu

rozsahu majetku dlžníka a tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Rovnako tak

navrhovateľka nepreukázala a ani netvrdila, že zostávajúci majetok úpadcu nepostačuje na

uspokojenie prihlásených pohľadávok jeho veriteľov.

Navrhovateľka sa obmedzila na konštatovanie, že samotné Dodatky č. 1 a 2,

neobsahujú žiadne protiplnenie odporkyne, a teda bez ďalšieho sú odporovateľnými

právnymi úkonmi, keďže došlo týmito dodatkami k zníženiu plnenia, na ktoré mal úpadca

nárok podľa pôvodnej kúpnej zmluvy. Súd je však toho názoru, že tieto Dodatky č. 1 a 2

nemožno posudzovať izolovane od pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Samotné Dodatky

č. 1 a 2 sú dvojstrannými právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádzalo k zmene resp.

nahradeniu niektorých článkov, pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Pri posudzovaní

otázky primeranosti, či neprimeranosti vzájomných plnení tak nie je možné vychádzať len

zo samotných dodatkov, nakoľko v prípade Dodatku č. 2 by takúto primeranosť,

či neprimeranosť, resp. ukrátenie vôbec nebolo možné posúdiť, keďže v tomto dodatku

sa vôbec neuvádza plnenie, ku ktorému sa viaže povinnosť protiplnenia odporkyne

v dohodnutej výške kúpnej ceny 14.154,- Eur. Na druhej strane Dodatok č. 1 je dodatkom,

ktorý okrem zmeny kúpnej ceny zmenil kúpnu zmluvu aj v časti jej predmetu, kde novým

spôsobom vymedzil predmet predaja - prevádzanú parcelu uvedením jej nového čísla a tiež

uvedením novej výmery 533 m2. V prípade tohto Dodatku č. 1 by tak nepochybne bolo

12

nevyhnutné na preukázanie, že sa jedná o úkon ukracujúci, resp. úkon bez primeraného

protiplnenia, v konaní tvrdiť a preukázať skutočnú hodnotu predmetu zmluvy vymedzenej

v tomto dodatku v zmenenom Článku 1 pôvodnej kúpnej zmluvy, teda v konaní určiť

hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a túto cenu následne porovnať s dohodnutou kúpnou

cenou. Ohľadom Dodatku č. 1 neobstojí tvrdenie navrhovateľky v tom smere, že by sa týmto

dodatkom mala len znížiť kúpna cena bez vymedzenia protiplnenia úpadcu. V tomto dodatku

je totižto plnenie úpadcu jednoznačne stanovené a je iné, ako bolo pôvodne dohodnuté

plnenie v kúpnej zmluve. Pri Dodatku č. 2 platí vyššie uvedený názor súdu, že ohľadom

tohto dodatku nie je možné dospieť k záveru, či sa jedná o ukracujúci úkon alebo úkon bez

primeraného protiplnenia bez toho, aby bol tento úkon posudzovaný v kontexte celého

zmluvného vzťahu účastníkov, teda spolu s pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou v znení

Dodatku č. 1, ktorým bol vymedzený predmet plnenia úpadcu. Ak by dodatok mal byť

posudzovaný samostatne, tak by bez ďalšieho bol odporovateľným právnym úkonom

akýkoľvek dodatok k akejkoľvek zmluve, na základe ktorého by došlo k zmenšeniu rozsahu

protiplnenia, na ktoré by mal úpadca od osoby, s ktorou tento zmluvný vzťah dojednal,

nárok.

Súd sa teda nestotožňuje s právnym názorom navrhovateľky, že Dodatky č. 1 a 2

je potrebné posudzovať ako úplne samostatné dvojstranné právne úkony. Je síce pravdou,

že tieto dodatky spĺňajú náležitosti dvojstranného právneho úkonu, keďže na základe týchto

dodatkov došlo k zmene práv a povinností účastníkov pôvodnej kúpnej zmluvy, tieto dodatky

však nie je možné posudzovať izolovane od kúpnej zmluvy, nakoľko samotné dodatky

neobsahujú všetky obsahovo nevyhnutné náležitosti pre kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku. Pri posudzovaní týchto dodatkov izolovane bez

ohľadu na pôvodne uzatvorenú kúpnu zmluvu vôbec nie je možné posúdiť otázku, či plnenie,

ktoré na základe týchto dodatkov mala poskytnúť odporkyňa úpadcovi, je alebo nie je

primerané plneniu, ktoré na základe tohto vzťahu poskytoval úpadca odporkyni. Tak isto pri

takomto izolovanom posudzovaní by vôbec nebolo možné ustáliť otázku, či v dôsledku

týchto právnych úkonov došlo alebo nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a teda k

prípadnému ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov.

Okrem toho v tomto prípade z vykonaného dokazovania súd zistil aj ďalšie

skutočnosti. Kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a odporkyňou bola uzatvorená

za účelom výstavby rodinného domu na prevádzanej nehnuteľnosti. Zároveň s touto kúpnou

zmluvou v ten istý deň dňa 30. 03. 2009 bola uzatvorená ďalšia zmluva a síce zmluva

o dielo, na základe ktorej bol úpadca okrem iného povinný, zabezpečiť záväzné stanovisko

Mesta o tom, že na daných pozemkoch bude možné, takúto výstavbu rodinného domu

realizovať. Pre prípad nesplnenia tejto povinnosti úpadcom účastníci tejto zmluvy dohodli

možnosť od zmluvy odstúpiť; prípadne uzatvoriť dohodu o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny.

Z ďalších vykonaných dôkazov, a síce z predloženého územného plánu a z vyjadrenia

svedka vyplýva, že úpadca povinnosti podľa tejto zmluvy o dielo nesplnil

a nezabezpečil, aby sa na týchto pozemkoch dal postaviť rodinný dom, ktorý mal úpadca na

základe zmluvy o dielo pre odporkyňu stavať. Práve na základe nesplnenia tejto zmluvnej

podmienky bolo potom odôvodnené uzatvorenie Dodatkov č. 1 a č. 2 k zmluve, pričom tieto

dodatky rešpektovali práve právo na zľavu z kúpnej ceny pozemkov, ktoré úpadca nebol

schopný zmeniť na pozemky stavebné. Zľava z ceny pritom mala byť poskytnutá podľa bodu

11.3 zmluvy o dielo do výšky ceny nadobudnutia týchto pozemkov zhotoviteľom. Tým je

v spojení s výpoveďou odôvodnená zmena, ku ktorej došlo najprv Dodatkom

č. 1 a následne Dodatkom č. 2. Podľa vyjadrenia svedka Dodatkom č. 1 došlo k zníženiu

ceny tak, že neboli zohľadnené náklady, ktoré úpadca s týmito pozemkami po ich

nadobudnutí mal. Následne preto Dodatkom č. 2 bola cena upravená − zvýšená tak, aby sa

pokryli všetky náklady, ktoré úpadca v súvislosti s nadobudnutím a následnými činnosťami

ohľadom týchto pozemkov vynaložil.

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že

by v dôsledku napadnutých právnych úkonov došlo k zmenšeniu rozsahu majetku, ktorý je

možné použiť na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Ak cena, ktorá bola po

Dodatku č. 1 a po Dodatku č. 2 za prevádzané nehnuteľnosti dohodnutá, bola cenou

primeranou, nedošlo k žiadnemu zmenšeniu rozsahu disponibilného majetku úpadcu, ale

došlo len k zmene jeho štruktúry, kedy pôvodný nehnuteľný majetok nahradil rovnocenný

ekvivalent vyjadrený vo finančnom majetku úpadcu. O tom, že právny úkon dodatku nie je

možné posudzovať izolovane od pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy, svedčí vo vzťahu

k Dodatku č. 2 tiež konštrukcia ustanovenia §-u 58 ods. 1 . Toto ustanovenie postihuje

neúčinnosťou len také právne úkony dlžníka, na základe ktorých dlžník poskytol alebo

sa zaviazal poskytnúť plnenie. Ak by sa Dodatok č. 2 mal posudzovať izolovane, tak z tohto

14

dodatku žiadne plnenie, ktoré poskytoval úpadca, nie je možné zistiť. Vo vzťahu k Dodatku

č. 1 by potom bolo potrebné posúdiť primeranosť plnenia, ktoré bolo týmto dodatkom

zmenené vo vzťahu k dohodnutej kúpnej cene.

Vo vzťahu k §-u 60 ods. 1 možno odporovať takým právnym úkonom, ktorými dlžník

ukrátil svojich veriteľov. Ak nebolo preukázané, aká bola hodnota protiplnenia, ktoré

poskytoval dlžník odporkyni za prijatú kúpnu cenu, tak nemožno dospieť k záveru, že by

Dodatkom č. 1 alebo Dodatkom č. 2 došlo k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľov.

Opätovne pri Dodatku č. 1 by bolo potrebné zistiť, či v dôsledku tohto dodatku a novo

dohodnutej ceny, došlo k zmenšeniu rozsahu majetku úpadcu. Vo vzťahu k Dodatku č. 2,

vzhľadom k tomu, že tento protiplnenie úpadcu bez kúpnej zmluvy vôbec nedefinuje, otázku

ukrátenia vôbec nie je možné posúdiť, a teda ani navrhovateľkou preukázať. Pre urobenie

záveru o ukrátení, resp. neukrátení veriteľov vykonanými právnymi úkonmi dlžníka

a odporkyne by bolo nevyhnutné posúdiť celkovú zmenu majetku u úpadcu, teda zmenu,

ku ktorej došlo nielen samotnými Dodatkami č. 1 a 2, ale dodatkami v spojení s pôvodne

uzatvorenou kúpnou zmluvou. Len tak je možné vymedziť celkové plnenie, ktoré poskytol

úpadca odporkyni, a porovnávať toto plnenie s plnením, ktoré odporkyňa poskytovala

úpadcovi.

Na základe uvedených skutočností, tak súd dospel k záveru, že navrhovateľka

nepreukázala v konaní splnenie rozhodujúcej podmienky zakotvenej v ustanovení §-u 57

ods. 4 , teda preukázanie, že napadnuté právne úkony Dodatkov č. 1 a 2 sú úkonmi,

ktoré ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka.

V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa jednalo o úkony bez primeraného protiplnenia,

a keďže nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia veriteľov, nejedná sa ani o úkon, ktorý by

bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia §-u 60 . Keďže

súd dospel k záveru, že sa v tomto prípade nejedná o neúčinné právne úkony, je návrh

navrhovateľky nedôvodný aj v časti požadovanej peňažnej náhrady. Súd preto návrh

navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.“

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu. Sťažovateľka považuje

za arbitrárny právny záver konajúcich súdov, podľa ktorého nebolo preukázané,

že predmetné dodatky boli právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia a sťažovateľka

nepreukázala, že došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Podľa sťažovateľky konajúce súdy

mali posúdiť predmetné dodatky ako samostatné právne úkony izolovane od kúpnej zmluvy,

prípadne zmluvy o dielo a tiež nebolo potrebné zisťovať hodnotu protiplnenia

(špecifikovaných nehnuteľností).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka argumentáciu uvedenú v sťažnosti uplatnila

už v konaniach pred všeobecnými súdmi s tým, že konajúce súdy – krajský súd v spojení

s okresným súdom sa vo svojich rozsudkoch s touto argumentáciou vysporiadali.

Ústavný súd nepovažuje právne závery krajského súdu v spojení s právnymi závermi

okresného súdu za arbitrárne. Ústavný súd tiež konštatuje, že krajský súd v spojení

s okresným súdom svoje právne závery primerane odôvodnili, tieto závery preto nie sú

zjavne neodôvodnené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení

s rozsudkom okresného súdu ako súdu prvého stupňa predstavuje dostatočný podklad pre

výrok rozsudku krajského súdu, ktorým tento potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne

správny.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval, že

postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi

predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať

za porušenie základného práva podľa alebo práva podľa

dohovoru (, ). Ústavný súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by

naznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

alebo práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým rozsudkom krajského súdu z 25. júna 2014. Skutočnosť, že sťažovateľka sa

s právnym názorom krajského súdu v spojení s právnym názorom okresného súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny

názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

16

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného

súdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení zákona o konkurze krajským súdom

ako odvolacím súdom v spojení s okresným súdom ako súdom prvého stupňa takéto

nedostatky nevykazuje.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2016