Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-12-2024.pdf
PDF · 169.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Lenky Bowker a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Computer Control Technology s.r.o., Jesenná 1, Prešov, IČO: 31 649 475, práv. zast. JUDr. Peter Behúň, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom Námestie sv. Egídia 44, Poprad, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., práv. zast. JUDr. Sergej Romža, advokát, Hrnčiarska 5, Košice, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 43C/13/2014-382 zo dňa 2.3.2023
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým, v poradí druhým rozsudkom vyhovel žalobe v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou určenia, že Darovacia zmluva zo dňa 13.1.2011 uzavretá medzi spoločnosťou Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. Nižná Hutka 74 Košice- okolie, IČO: 31728626 ako darcom v zastúpení E. B. F. G. konateľ spoločnosti nar. XX.X.XXXX bytom B. XX, D. a A. B. H. F. G. nar. XX.X.XXXX C. XX, D. ako obdarovanou predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. I. J., okres I. J., obec I. J. a to stavba rodinný dom súpisné č.XX, stavba situovaná na parcele KN-C č. XXXX/X stavba postavená na zemskom povrchu v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku, stavba rodinný dom súpisné číslo XX, stavba situovaná na parcele KN-C č. XXXX/X stavba postavená na zemskom povrchu v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku, stavba rodinný dom súpisné číslo XXX, stavba situovaná na parcele KN-C č. XXXX/XX stavba postavená na zemskom povrchu v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku a stavba iná budova bez súpisného čísla, stavba situovaná na parcele KN-C č. XXXX/XX stavba postavená na zemskom povrchu v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku, ku ktorým bol v prospech žalovanej povolený vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra Košice okolie zo dňa 17.1.2011 pod číslom vkladu K. XX/XX je voči žalobcovi právne neúčinná.
3. Okresný súd Košice II v poradí prvým rozsudkom č.k. 43C/13/2014-149 zo dňa 2.5.2016 žalobe vyhovel na tom základe, že prevodom vyššie uvedeného nehnuteľného majetku citovanou darovacou zmluvou na osobu blízku dlžníkovi došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, ktorého dôsledkom bola nemožnosť uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Súd ustálil, že žalovaná mala vedomosť o súdnom spore medzi žalobcom a dlžníkom Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o., z ktorého vzišla pohľadávka
žalobcu a úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznať musela a to aj z dôvodu, že mala prístup k účtovným dokladom firmy a bolo jej zrejmé, že firma nemá finančné prostriedky na zaplatenie pohľadávky žalobcu, a teda prijatím daru dôjde k ukráteniu tohto veriteľa. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať.
4.1. Uznesením č.k. 5Co/67/2017-197 zo dňa 3.4.2017 Krajský súd v Košiciach predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP, je preskúmateľný len čiastočne a zároveň súd predčasne rozhodol, keďže nebolo zatiaľ preukázané, že k ukráteniu dlžníka došlo v takej miere, aby sa dalo odporovať právnemu úkonu. 4.2. Odvolací súd konštatoval, že formálny účtovný stav spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. nie je zhodný s reálnym stavom majetku na účte, pričom poukázal na stav aktív a pasív pri intenzite zahraničných kontraktov v Rusku, na solídne realizované základné platby a reálnu dodávku technologického zariadenia od subdodávateľov a mal za to, že z neúplného dokazovania zatiaľ nevyplýva, aby predmetným napadnutým prevodom nehnuteľného majetku darovacou zmluvou z 13.1.2011 na osobu blízku dlžníkovi – žalovanú došlo k takému zmenšeniu majetku, ktorého dôsledkom mala byť nemožnosť dosiahnuť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, preto súd bez doplnenia dôkazov nemohol meritórne rozhodnúť. 4.3. Z dovtedy produkovaných dôkazov vyplynulo, že dlžníka Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. disponuje reálnou pohľadávkou voči ruskej spoločnosti vo výške 1,6 mil. Eur titulom doplatku za technologické zariadenie, a teda tu chýba materiálna zákonná podmienka – kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka voči veriteľovi – žalobcovi, ako aj existencia vedomosti žalovanej, ktorá mala poznať prípadný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 4.4. O.i. v súlade s § 41a ods.2 OZ účelom uzavretia darovacej zmluvy nebol úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ale optimalizovať daňové povinnosti so zreteľom na ich neskoršie plnenie, pričom uzatvorenie darovacej zmluvy z 13.1.2011 je nutné vykladať v súvislosti so zmluvou o pôžičke z 9.7.2010 a dohodou o vyrovnaní pôžičky zo 27.10.2010. 4.5. Odvolací súd preto po vrátení veci uložil súdu dôsledne zistiť skutkový stav, okolnosti, či ku dňu rozhodnutiu súdu prvej inštancie a v súčasnosti právny predchodca žalovanej môže disponovať aj ďalším reálnym a disponibilným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. 4.6. Zároveň súd mal spoľahlivo zistiť i rozsah aktivít žalovanej pri zisťovaní bilancie dlžníka, do akej miery formálne deklarovaný stav korešponduje reálnemu stavu pohľadávok, ak sa dokonca žalovaná mala oboznámiť aj s obsahom Kontraktu č. XXXXXXX s ruským partnerom a osobne sa mala podieľať aj na rokovaniach s týmto partnerom.
5.1. Súd vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom č.k. 43C/13/2014-382 z 2.3.2023 a žalobe opätovne vyhovel a určil darovaciu zmluvu zo dňa 13.1.2011 voči žalobcovi za právne neúčinnú. 5.2. Súd vec právne posúdil podľa § 42a ods.1 a 2 a § 116 OZ. 5.3. Za nespornú skutočnosť súd považoval uzavretie Darovacej zmluvy dňa 13.1.2011 medzi spoločnosťou Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. ako darcom, v zastúpení E. B. F. G., konateľom spoločnosti a žalovanou ako obdarovanou s tým, že táto je aj zároveň dcérou konateľa jediného spoločníka predmetnej obchodnej spoločnosti. 5.4. Súd poukázal na zistenia súdneho exekútora JUDr. Mruškoviča a JUDr. Nogovej, ktorí viedli exekúciu voči spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. na základe vykonateľných exekučných titulov v prospech žalobcu ako oprávneného, ktorí obaja exekútori skonštatovali nemajetnosť spoločnosti a danú vymáhanú pohľadávku ako exekučne nevymožiteľnú. 5.5. K ozrejmeniu stavu majetku spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. žalovaná len poukázala na pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy uzatvorenej s ruskou spoločnosťou, ktorú považovali za reálnu, nakoľko došlo k čiastkovým plneniam, avšak nebola vedená v účtovníctve firmy. Súd zdôraznil, že táto pohľadávka nebola judikovaná. 5.6. Vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, súd uzavrel, že žalovaná mala vedomosť o prebiehajúcom spore medzi žalobcom a Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o., avšak sa uspokojila s vysvetlením konateľa spoločnosti, že tento spor vyhrajú a ďalej sa o túto otázku nezaujímala. Žalovaná mala aj vedomosť o tom, že predmetná spoločnosť má finančné problémy, ktoré je nevyhnutné bezodkladne riešiť vrátane oneskorených platieb zo strany ruských partnerov, následne to bol úver v banke, ktoré bolo potrebné splatiť, a preto samotná žalovaná požičala spoločnosti 150.000
Eur. K darovaniu nehnuteľnosti došlo v situácii, kedy jej otec už vedel, že nebude schopný jej vyššie uvedenú požičanú sumu vrátiť. 5.7. Súd mal za to, že neboli preukázané tvrdenia žalobcu, že by v skutočnosti mala darovacia zmluva zastierať kúpnu zmluvu, nakoľko podľa vyjadrení žalovanej pri prevode finančných prostriedkov ešte absentoval úmysel previesť vlastníctvo nehnuteľností na žalovanú, pretože dôvodom bolo splatenie úveru v banke, čím žalobca nepreukázal tvrdenia o simulovanom právnom úkone, z ktorého dôvodu súd ani nevykonal výsluch ním navrhovaných svedkov, pretože tieto výpovede bez pochybnosti neboli spôsobilé objasniť dané skutočnosti. 5.8. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaná bola v rozhodnej dobe zamestnaná v spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. Bola prítomná pri rokovaniach s ruským obchodným partnerom, aj oboznámená s obsahom uzatvorenej zmluvy. Zároveň mala podrobné vedomosti o záväzkoch spoločnosti, platobnej neschopnosti či probléme so splácaním úveru, kedy dokonca spoločnosti požičala vlastné finančné prostriedky, čo svedčí o úzkom prepojení žalovanej so spoločnosťou a jej konateľom. Avšak v súvislosti so súdnym konaním, ktoré bolo v rozhodnej dobe vedené medzi spoločnosťou Mi-Fi-Bu Skeleting s.r.o. a žalobcom jej už len postačilo uistenie otca, že sa nemusí obávať, ide o vyhratý spor a ďalej sa podrobnejšie otázkou, o akú pohľadávku ide, nezaoberala, pričom si v čase uzatvárania darovacej zmluvy bola vedomá finančných problémov v spoločnosti, na ktorých riešení sa sama aktívne podieľala. 5.9. V čase uzatvorenia odporovanej darovacej zmluvy majetok spoločnosti pozostával z pohľadávok voči ruskej spoločnosti OAO Tulačermet zo zmluvného záväzku obchodnej zmluvy na dodávku technologického zariadenia č. XXXXXXX z 14.8.2006, ktorá pohľadávka nebola zaevidovaná v účtovníctve, ale existovala. Iný majetok spoločnosti žalovaná neuviedla. V tejto súvislosti súd uzavrel, že obchodnú zmluvu akokoľvek reálnu nie je možné považovať za majetok ani aktíva spoločnosti a nie je ju možné považovať ani za pohľadávku spoločnosti, ktorá by bola reálne vymožiteľná, čo je zrejmé aj z toho, že nie je premietnutá v účtovníctve spoločnosti. Nie je to aktívum, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky veriteľa. 5.10. Žalovaná podľa názoru súdu neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, ktoré má za účelom vyvrátiť zákonnú domnienku zakotvenú v § 42a OZ, a preto súd žalobe vyhovel. 5.11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6.1. Rozsudok v oboch jeho výrokoch napadla včas podaným odvolaním žalovaná z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP. 6.2. V odvolaní žalovaná namietala, že skutkové zistenia súdu a to, že: 1/ žalovaná mala vedomosť o platobnej neschopnosti jej právneho predchodcu spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting s.r.o., a že 2/ uzatvorenú obchodnú zmluvu nie je možné považovať za majetok, aktíva spoločnosti, ani za pohľadávku spoločnosti, ktorá by bola reálne vymožiteľná, nakoľko nebola premietnutá v účtovníctve spoločnosti, nemajú oporu v obsahu vykonaných dôkazov. 6.3. Odvolateľka akcentovala na to, že nemožno si nedôvodne zamieňať prechodnú platobnú neschopnosť dlžníka z dôvodu jeho druhotnej platobnej neschopnosti s predlžením dlžníka, teda bilančného stavu, kedy pasíva dlžníka prevyšujú jeho aktíva. Formálne deklarovaný účtovný stav je právne bez významu vo vzťahu k reálnemu bilančnému stavu. V účtovníctve spoločnosti dlžníka boli formálne deklarované pohľadávky z obchodného styku iba vo výške 56.641 Eur a záväzky vo výške 1.422.668 Eur, ktorý účtovný stav nekorešpondoval s faktickým reálnym stavom pohľadávok dlžníka z obchodného styku, kedy odvolateľka poukázala na obsah listinného dôkazu kontraktu č.XXXXXXX z 14.8.2006 so spoločnosťou OAO Tulačermet Rusko na dodávku technologického zariadenia, na základe ktorého dlžníkovi vznikla voči odberateľovi pohľadávka v úhrnnej výške 1,6 mil. Eur, ktorú skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil svedok E. B. F. G.. 6.4. Odvolateľka prisvedčila správnosti a dôvodnosti zistenia (záveru) súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že samotná uzatvorená obchodná zmluva nepredstavuje aktívum spoločnosti, avšak reálnu existenciu tejto pohľadávky ako aj reálnej dodávky predmetného technologického zariadenia objednávateľovi, potvrdil vo výpovedi svedok E. B. F. G. (ide o tzv. dodávku na sklade subdodávateľa, ktorý predmetné technologické zariadenie vyrobil). Konateľ zároveň potvrdil, že objednávateľ činil pravidelné mesačné splátky vo výške 35.000 Eur až do roku 2010. 6.5. Bez ohľadu na formálne deklarovaný účtovný stav dlžníka v účtovnej súvahe za rok 2010 tak na základe vykonaných listinných a osobných dôkazov vo forme svedeckých výpovedí bol objektivizovaný reálny skutočný stav pohľadávok, aktív spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting s.r.o. vo výške 1.656.641 Eur (1,6 mil. + 56.641 Eur), a teda dlžník disponoval v danom roku aktívami dostatočnými na uspokojenie pohľadávky žalobcu vo výške 73.092,76 Eur. Bolo vecou dlžníka, kedy do svojho účtovníctva zaúčtuje
predmetnú pohľadávku s poukazom na § 47 opatrenia Ministerstva financií SR z 16.12.2002 č. 23054/2049. 6.6. I keď predmetná pohľadávka právneho predchodcu žalovanej nebola judikovaná, žiadne zákonné ustanovenie nepodmieňuje objektivizáciu (existentnosť) pohľadávky jej judikovaním. Judikovaná pohľadávka len zvyšuje právnu istotu veriteľa. 6.7. Odvolateľka sa nestotožnila ani so skutkovým zistením súdu, že poznala úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, na základe jej vedomostí o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na OS Košice - okolie. Vedomosť o danom súdnom spore automaticky nekoreluje s jej vedomosťou o prípadnom úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Uvedené svedčí len o jej reálnej aktivite smerujúcej k poznaniu finančnej disponibility jej právneho predchodcu. Záujem, či spoločnosť Mi-Fi-Bu Skeleting s.r.o. vedie nejaké sporové súdne konanie, nebola iba formálna, ale reálne sa ona zaujímala o stav týchto sporových konaní, predovšetkým, či uplatňované pohľadávky zo strany veriteľov sú reálne a dôvodné, či je reálne očakávať generovanie záväzku na plnenie. V tejto súvislosti jej konateľ ozrejmil, že uplatňovaná pohľadávka nie je dôvodná a nemožno reálne očakávať na základe výsledku predmetného sporového konania generovanie záväzku jej právneho predchodcu. 6.8. Odvolateľka namietala aj záver súdu, že prevodom nehnuteľností na základe uzatvorenej darovacej zmluvy došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku jej právneho predchodcu s poukazom na rozhodnutie Rc 30/2009, kedy o ukracujúci právny úkon nejde v prípadoch, ak dlžník nadobudol za prevedené veci iné majetkové hodnoty, skutočne obvyklú náhradu. Účelom darovacej zmluvy bolo vysporiadať záväzok spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. voči žalovanej vzniknutý titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke z 9.7.2010. Predmetná spoločnosť za nehnuteľnosti, ktoré previedla na žalovanú na základe darovacej zmluvy nadobudla majetkovú hodnotu vo výške poskytnutej pôžičky, teda skutočnú obvyklú náhradu. Skutočnou vôľou účastníkov darovacej zmluvy nebolo previesť vlastnícke právo z darcu na obdarovaného bezplatne, ale ich skutočným zámerom, vôľou bolo previesť vlastnícke právo zo spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting s.r.o. na žalovanú, a to odplatne vo výške poskytnutej pôžičky. Preto podľa názoru žalovanej darovacia zmluva vykazuje všetky signifikantné znaky – náležitosti kúpnej zmluvy podľa § 588 OZ. Účelom uzatvorenia simulovaného právneho úkonu – darovacej zmluvy, teda úmyslom dlžníka nebolo ukrátiť svojho veriteľa žalobcu, ale optimalizovať svoje daňové povinnosti. 6.9. Odvolateľka zároveň poukázala, že súd síce na daný skutkový stav veci aplikoval správnu právnu normu, avšak túto nesprávne vyložil, resp. nesprávne aplikoval na daný skutkový stav veci. Odvolateľka má za to, že absentujú materiálne podmienky vyslovenej neúčinnosti právneho úkonu spočívajúce 1. v kvalifikovanom zmenšení majetku dlžníka voči veriteľovi žalobcovi, ako aj 2. v existencii vedomosti žalovanej – poznania prípadného úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa z dôvodov vyššie špecifikovaných v rámci námietok týkajúcich sa skutkových zistení. 6.10. Z predložených a vykonaných dôkazov aj vo forme svedeckej výpovede E. G. vyplýva, že spoločnosť Mi-Fi-Bu Skeleting s.r.o. disponuje reálnou pohľadávkou voči predmetnej spoločnosti OAO Tulačermet Rusko vo výške 1,6 milióna Eur titulom doplatku za dodané technologické zariadenie, čo znamená, že právny predchodca žalovanej aj ku dnešnému dňu disponuje aj ďalším disponibilným majetkom, ktorého výška podstatne prevyšuje výšku pohľadávky žalobcu voči jeho právnemu predchodcovi, teda disponuje takým majetkom, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Žalovaná nemôže znášať právne následky spojené s pasivitou žalobcu v rámci prípadného exekučného konania pri zisťovaní majetku dlžníka postihnuteľného vykonaním exekúcie (prikázaním postúpenia predmetnej pohľadávky).
7.1. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol (č.l. 412), že všetky skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú správne. Z výpovede žalovanej vyplynula vedomosť o platobnej neschopnosti jej právneho predchodcu, ktorá nebola len prechodná z dôvodu jeho druhotnej platobnej neschopnosti, pretože svoju pohľadávku sa žalobca snaží už od roku 2013 vymôcť od povinného, doposiaľ neúspešne. Dokonca dňa 23.07.2023 mu bolo doručené upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Za obdobie 10 rokov nevymohol oprávnený - žalobca od povinného ani cent, z čoho je očividné, že pohľadávka v úhrnnej výške 1,6 mil. Eur nie je reálna, a súčasne nie je ani vymožiteľná, resp. spoločnosť Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. sa o jej vymoženie nijakým spôsobom neusiluje. 7.2. Prehľad o existujúcich súdnych sporoch, predovšetkým pasívnych, je základom pre tvorbu rezervy pre prípad rozhodnutia súdu v danej veci uhradiť v prospech druhej strany požadovanú, prípadne súdom určenú sumu a tiež súdne trovy. V zmysle zákona o účtovníctve sa požaduje pre takéto a obdobné riziká
tvoriť rezervu vo výške očakávaného odlevu finančných prostriedkov. Žalobca tvrdenie žalovanej, že formálne deklarovaný účtovný stav je právne bez významu vo vzťahu k reálnemu bilančnému stavu, považuje za absurdné. Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve presne stanovuje povinnosti právnickej osoby so sídlom na Slovensku, ktoré si spoločnosť Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. neplnila a to práve povinnosť vyhotovovať povinné výkazy, najmä účtovnú závierku za účelom zistenia ekonomickej kondície spoločnosti. Právnická osoba je povinná výsledky účtovníctva porovnať inventarizáciou so stavom majetku záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve, či zodpovedá skutočnosti. Bez vykonania inventarizácie účtovníctva nespĺňa jednu zo základných požiadaviek zákona, t.j. účtovníctvo nie je preukazné a nadväzne na to ani účtovná závierka nedáva pravdivý a verný obraz o majetku a záväzkoch, o hospodárskom výsledku a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Na dosiahnutie reálneho pohľadu na jednotlivé zložky majetku musí účtovná jednotka v rámci účtovného obdobia uviesť do súladu účtovný stav so stavom skutočným. 7.3. Žalobca zdôraznil, že žalovaná nepreukázala náležitú starostlivosť, aby ukracujúci úmysel veriteľa rozpoznala alebo aby sa o ňom dozvedela, a preto záver súdu prvej inštancie je správny. 7.4. Čo sa týka otázky kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka, keďže táto spoločnosť nevykonala transferové ocenenie darovanej nehnuteľnosti, nie je možné zaujať stanovisko k tomu, či pôžička vo výške 150.000 Eur by bola dostatočnou primeranou náhradou. Tvrdenia odvolateľky sa javia účelové, nelogické a špekulatívne. Žalobca poukázal na tvrdenie žalovanej, že zriadenie záložného bremena v prospech K. K., t.j. osoby, ktorá požičala žalovanej sumu 150.000 Eur bolo vykonané až 25.6.2012. 7.5. Žalobca považoval odôvodnenie prvoinštančného súdu ohľadom zastretého právneho úkonu za precízne a poukázal, že túto skutočnosť o zastretom právnom úkone poprela aj samotná žalovaná vo svojej výpovedi. Darovacia zmluva nemá náležitosti kúpnej zmluvy. Žalovaná popri tom ani doposiaľ neuviedla, v čom by spočívala optimalizácia daňových povinností. 7.6. Na záver dodal, že by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi, ak by uspokojenie veriteľa malo byť vykonané exekúciou, a to prikázaním predmetnej pohľadávky, keď ani on sám ako veriteľ nie je schopný ju v priebehu rokov 2006-2023 vymôcť, pričom táto pohľadávka ani neexistuje, nie je zaúčtovaná.
8. V odvolacej replike (č.l. 425) žalovaná uviedla, že argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho vyjadrení k odvolaniu je expresívna, bez reálneho a racionálneho základu a túto žalobca opakovane uplatňoval v priebehu celého doterajšieho predmetného sporového konania, a teda ju žalovaná považuje za vecne nedôvodnú.
9. V odvolacej duplike (č.l. 431) žalobca uviedol, že zotrváva na argumentácii uvedenej v skoršom vyjadrení, pričom táto je založená na vecných poznatkoch z konania sledujúc rozumné, účelné a hospodárne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce a na pojednávaní nariadenom podľa § 385 ods.1 CSP zopakoval dokazovanie a rozsudok v zmysle § 387 ods.1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
11.1. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. 11.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
12. Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte s odvolacími námietkami žalovanej má za to, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Súd zároveň podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom aplikovanej zákonnej úpravy.
13. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dopĺňa nasledovné.
14. Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu – Darovacej zmluvy z 13.1.2011 uzavretej medzi spoločnosťou Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. zastúpenej konateľom spoločnosti E. B. F. G. – otcom žalovanej ako darcom a žalovanou ako obdarovanou za súbežnej skutočnosti, že žalobca v tom čase disponoval vymáhateľnou pohľadávkou voči spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o., a to v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 17Cb/252/2008 zo dňa 21.11.2011, ktorým mu bola priznaná suma vo výške 73.092,76 Eur s príslušenstvom predstavujúca dlh vzniknutý (a fakturovaný) na podklade uzavretého zmluvného vzťahu.
15. Odvolací súd v zmysle § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii § 105 ods.1,2, § 108 ods.1,2,3 z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktoré pri doterajšom posúdení veci neboli použité, nakoľko mal za to, že sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.
16. Žalobca na uvedenú výzvu súdu reagoval podaním z 26.4.2024, kde uviedol, že s ich použitím nesúhlasí, nakoľko nie sú na to splnené podmienky a nie je na to dôvod. Uvedený postup považuje žalobca za neprípustný, pretože ide o civilný spor a na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. O.i. spôsob vykonania exekúcie určuje exekútor. V ostatnom zotrval na tvrdení, že pohľadávka dlžníka voči ruskej spoločnosti vo výške 1,6 mil. Eur je nereálna, nevymožiteľná a neexistentná, o čom svedčí aj to, že do dnešného dňa na uspokojenie pohľadávky žalobcu nebol vymožený ani cent.
17. Žalovaná na uvedenú výzvu súdu reagovala podaním z 19.4.2024, kde uviedla, že použite vyššie citovaných zákonných ustanovení berie na vedomie.
18.1. V prvej rovine odvolanie žalovanej je vystavané na tvrdení o nesprávnych skutkových zisteniach súdu nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní v zmysle § 365 ods.1 písm. f/ CSP a to, že:
- mala vedomosť o platobnej neschopnosti spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o.,
- uzatvorenú obchodnú zmluvu nie je možné považovať za majetok, aktíva spoločnosti, ani za pohľadávku spoločnosti, ktorá by bola reálne vymožiteľná, nakoľko nebola premietnutá v účtovníctva spoločnosti,
- poznala úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, na základe jej vedomostí o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na OS Košice - okolie,
- nedošlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku spoločnosti, pretože za prevedené nehnuteľnosti spoločnosť Mi-Fi-Bu spol. s r.o. nadobudla skutočnú obvyklú náhradu vo výšky pôžičky poskytnutej žalovanou,
- skutočnou vôľou účastníkov darovacej zmluvy bolo previesť vlastnícke právo zo spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting s.r.o. na žalovanú odplatne vo výške poskytnutej pôžičky. 18.2. V druhej rovine žalovaná s poukazom na § 365 ods.1 písm. h/ CSP namieta nesprávnu aplikáciu použitej právnej normy na daný skutkový stav veci, a to vo vzťahu k tvrdenej absencii materiálnych podmienok neúčinnosti právneho úkonu spočívajúcich: 1. v kvalifikovanom zmenšení majetku dlžníka voči veriteľovi žalobcovi, ako aj 2. v existencii vedomosti žalovanej – poznania prípadného úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa z dôvodov špecifikovaných v rámci námietok týkajúcich sa skutkových zistení.
19.1. Podľa § 42a ods.1 OZ sa veriteľ môže domáhať na súde určenia, že právne úkony dlžníka, ktoré ukracujú jeho vymáhateľnú pohľadávku (alienatio in fraudem creditorum), boli súdom vyhlásené za právne neúčinné. 19.2. Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce, o aký druh právneho úkonu ide. Môže ísť o úkon odplatný alebo bezodplatný, o právny úkon dvojstranný či jednostranný, resp. o úkon, ktorým bol majetok scudzený (napr. kúpna alebo darovacia zmluva). K ukráteniu veriteľa smerujú však predovšetkým bezodplatné scudzovacie zmluvy (darovacia zmluva) alebo zmluvy, ktoré sú evidentne nevýhodné pre dlžníka. 19.3. Spoločným základným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku).
20.1. Žalovaná namieta nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie o tom, že mala vedomosť o platobnej neschopnosti spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o., kedy si podľa jej názoru nemožno zamieňať prechodnú platobnú neschopnosť dlžníka zapríčinenú druhotnou platobnou neschopnosťou s predĺžením dlžníka. 20.2. Z obsahu tejto odvolacej námietky je zrejmé, že žalovaná vo svojej podstate nepopiera skutkové zistenie súdu, že o platobnej neschopnosti dlžníka mala vedomosť, ale táto namieta len jeho posúdenie vo vzťahu k aspektu, o akú platobnú neschopnosť dlžníka išlo, čo pre rozhodnutie vo veci nemá právnu relevanciu. V zmysle platnej právnej úpravy je totiž zmenšenie majetku dlžníka v dôsledku odporovaného právneho úkonu potrebné zisťovať iba v tom smere, či aj napriek vykonaniu tohto právneho úkonu zostal dlžníkovi taký majetok, z ktorého by veriteľ mohol uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku, pričom príčina uvedeného stavu je pre rozhodnutie o (ne)naplnení kumulatívnych podmienok odporovateľnosti právneho úkonu irelevantná. 20.3. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsiahlym dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo jednoznačne zistené, že žalovaná ešte v roku 2009, 2010 mala vedomosť o celkovej situácii spoločnosti v podobe finančných problémov z dôvodu oneskorených úhrad pohľadávok z obchodného styku s hlavným obchodným partnerom z Ruska, ktorý pozastavil aj dočasné splácanie zálohových platieb, a že spoločnosť sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti a nastal aj problém so splácaním vysokého úveru vo VÚB. Konateľ spoločnosti vedel, že bez týchto zálohových platieb nebude schopný zaplatiť subdodávateľom za vyrábané zariadenia, o čom informoval žalovanú v januári 2011 (keď došlo k podpísaniu odporovanej darovacej zmluvy), pričom ju ubezpečoval, že aktíva spoločnosti prevyšujú pasíva a tento stav je dočasný. Žalovaná najskôr v konaní na pojednávaní 13.10.2014 (bod 6. rozsudku) uviedla, že v tom čase nevedela o spore vedenom na Okresnom súde Košice – okolie, dozvedela sa o ňom nedávno (pozn. odv. súdu: spor, z ktorého vzišla vymáhateľná pohľadávka žalobcu sp. zn. 17Cb/252/2008) a následne na pojednávaní 10.11.2022 (bod 16. rozsudku) uviedla, že o prebiehajúcom súdnom spore vedomosť mala, ale nakoľko otec považoval uplatňovanú pohľadávku za neopodstatnenú, ďalej sa tým podrobnejšie nezaoberala. 20.4. Uvedené skutkové zistenia vyplývajú z riadne vykonaných dôkazov v podobe účastníckej výpovede samotnej žalovanej v spojení s jej inými písomnými a ústnymi vyjadreniami v priebehu konania a nepochybne s prihliadnutím na výpoveď konateľa dlžníka, jej otca E. B. F. G., a preto odvolací súd túto odvolaciu námietku ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní, vyhodnotil ako nedôvodnú.
21.1. Za ďalšie nesprávne skutkové zistenie odvolateľka označila záver súdu, že uzatvorenú obchodnú zmluvu nie je možné považovať za majetok, aktíva spoločnosti, ani za pohľadávku spoločnosti, ktorá by bola reálne vymožiteľná, nakoľko nebola premietnutá v účtovníctve spoločnosti. Zároveň jedným dychom v odvolaní udáva a prisvedčuje správnosti a dôvodnosti zistenia (záveru) súdu v napadnutom rozsudku, že samotná uzatvorená obchodná zmluva nepredstavuje aktívum spoločnosti. Uvedená odvolacia námietka takto postráda prvok určitosti a zrozumiteľnosti a je v podstate protirečivá. Z obsahu citovanej odvolacej námietky je zrejmé, že odvolateľka sa vlastne domáha nie iného skutkového zistenia, ale rozdielneho právneho posúdenia predmetnej obchodnej zmluvy a aktív spoločnosti dlžníka, s čím sa odvolací súd zaoberá nižšie.
21.2. Pokiaľ žalobca v konaní dôvodil, že zmluva a z nej plynúca pohľadávka vo výške 1,6 mil. Eur je fiktívna, nie je reálna, súd prvej inštancie správne ustálil, že ide o reálny kontrakt, t.j. ide o existujúci zmluvný vzťah medzi dlžníkom a jeho odberateľom. To však ešte automaticky neznamená, že veriteľ dlžníka – žalobca mohol/môže uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku napr. aj vykonaním exekúcie na majetok dlžníka prikázaním tejto pohľadávky jemu tak, ako tvrdí odvolateľka v odvolaní.
22.1. V korelácii na otázku vyhodnotenia citovanej zmluvy vo vzťahu k učineniu možného záveru, či predmetná obchodná zmluva predstavovala majetok, z ktorého by žalobca mohol alebo nemohol uspokojiť svoju pohľadávku, odvolací súd zopakoval dokazovanie a zistil, že: 22.1.1. Dňa 14.8.2006 bola uzatvorená medzi spoločnosťou dlžníka Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou OAO Tulačermet Rusko ako kupujúcim zmluva/kontrakt č. XXXXX XX (ďalej len „kontrakt“), ktorého predmetom bola kúpa zariadenia na opravu DP č.1, čo v zmysle prílohy č. 1 predstavovalo 1/ odťahovú stanicu odsávacieho systému odlievarne VP č. 1 v kompletnom demontovanom stave v cene 1.438.250,00 Eur a 2/ odťahovú stanicu odsávacieho systému zásobníkovej rampy VP č. 1 v kompletnom demontovanom stave v cene 1.438.250,00 Eur, spolu v celkovej kúpnej cene 2.876.500,00 Eur, ktorá mala byť v zmysle dohodnutých platobných podmienok (bod 3. kontraktu) uhradená takto:
- 10 (desať) % - 287.650,00 Eur z celkovej hodnoty kontraktu bankovým prevodom vo forme zálohovej platby v priebehu 20 dní po podpísaní kontraktu,
- 90 (deväťdesiat) % - 2.588.850,00 Eur po dodaní zariadenia z neodvolateľného nepotvrdeného deliteľného akreditívu, umožňujúceho odoslanie v zásielkach,
- 80 (osemdesiat) % - 2.071,080,00 Eur zo sumy akreditívu v priebehu 60 dní po dodaní zariadenia oproti predloženiu nasledujúcich dokumentov v potvrdzujúcej banke: a) faktúra (1 originál), b) prepravný nákladný list s pečiatkou prepravcu, potvrdzujúci odovzdanie prepravcovi (1 originál),
- 20 (dvadsať) % - 517.770,00 Eur zo sumy akreditívu v priebehu 60 dní po uvedení zariadenia do prevádzky oproti predloženiu nasledovných dokumentov v potvrdzujúcej banke: a) Protokol o uvedení zariadenia do prevádzky alebo Protokol o nemožnosti podpísania protokolu o uvedení zariadenia do prevádzky podpísaného oboma stranami. 22.1.2. Podľa bodu 4.1. kontraktu, zariadenie sa dodáva v priebehu 8 mesiacov od dátumu podpísania kontraktu. Za dátum dodania sa považuje dátum pečiatky tulskej colnice „Tovar bol prijatý“ na tovarovo- prepravnom nákladnom liste. 22.1.3. Podľa bodu 4.2. kontraktu, predávajúci je povinný najneskôr 4 týždne do predpokladaného dátumu odoslania tovaru zaslať kupujúcemu oznámenie o pripravenosti tovaru. 22.1.4. Podľa bodu 4.3. kontraktu, s dodávkou tovaru predávajúci zasiela nasledovné dokumenty: Faktúra – 2 originály a 2 kópie, Súbor baliacich listov na každé miesto tovaru – 1 originál a 1 kópia, Certifikát o pôvode - 1 originál a 1 kópia, Certifikát kvality firmy- výrobcu 1 originál a 1 kópia, Certifikáty o zhode s normami GOST-R (ak sa vyžaduje), tovarovo-prepravný nákladný list, GTD – nákladná colná deklarácia (vyplnená predávajúcim) (kópia), Povolenie Ruského technického dozoru na používanie zariadenia v RF.
23.1. Z uvedeného jasne vyplynulo, že kúpna cena v rozsahu 10% rovnajúcich sa sume 287.650,00 Eur mala byť uhradená vo forme zálohy do 20 dní od podpísania kontraktu, k čomu aj došlo. Uvedené nebolo medzi žalobcom a žalovanou sporné. Zaplatenie zvyšných 90% rovnajúcich sa sume 2.588.850 Eur však bolo v rozsahu sumy 2.071,080,00 Eur tak, ako argumentoval žalobca v priebehu konania, viazané na dodanie zariadenia a dokonca predloženie presne označených dokumentov (faktúra, prepravný nákladný list s pečiatkou prepravcu, potvrdzujúci odovzdanie prepravcovi) a v rozsahu poslednej sumy kúpnej ceny 517.770,00 Eur následne viazané na uvedenie zariadenia do prevádzky taktiež preukázané presne označenými dokumentmi (Protokol o uvedení zariadenia do prevádzky alebo Protokol o nemožnosti podpísania protokolu o uvedení zariadenia do prevádzky podpísaného oboma stranami). 23.2. Ak teda žalovaná v konaní tvrdila, že spoločnosť dlžníka Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. si svoj záväzok dodať tovar splnila tým, že podľa výpovede svedka E. G., bol tento od výrobcu naskladnený v priestoroch spoločnosti MILEVSKO, s.r.o (Česko) a následne odberateľ OAO Tulačermet Rusko vyzvaný na poskytnutie súčinnosti s dodaním tovaru, čo tento odmietol, je potrebné uviesť, že 1/ zvolená argumentácia ostala len v rovine ničím nepreukázaných a nepodložených tvrdení, nakoľko ju žalovaná nepodporila žiadnym dôkazom a zároveň 2/ takýto spôsob dodania tovaru nebol medzi
zmluvnými stranami dohodnutý a je v príkrom rozpore so zmluvnými dojednaniami, pričom 3/ žalovaná ani nepreukázala, že zmluvné strany sa dohodli na zmene spôsobu dodania tovaru, ktorú skutočnosť žalovaná ani netvrdí. Žalovaná takýto dôkaz v priebehu konania neposkytla, čím neuniesla dôkazné bremeno o dodaní tovaru, kedy ani v zmysle zmluvných dojednaní dodaním tovaru sa nerozumie iba naskladnenie zariadenia za účelom úschovy v Česku. 23.3. Nadväzujúc na uvedené je potrebné skonštatovať, že nakoľko nedošlo k riadnemu dodaniu tovaru, potom i pohľadávka z kontraktu 2.588.850 Eur nie je splatná. Ak aj napriek tomu ruský odberateľ uhrádzal čiastkové platby dlžníkovi až do októbra 2010, nečinil tak na žiadnom zmluvnom podklade v ponímaní zmeny zmluvných dojednaní dohodnutých v písomnej forme. Z tohto dôvodu dané platby môžu síce hypoteticky predstavovať uznanie záväzku z uzavretého kontraktu, avšak nie sú dôkazom o dodaní tovaru, jedine na ktorý moment je viazaná splatnosť pohľadávky.
24.1. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému. 24.2. Podľa § 105 ods. 2 Exekučného poriadku, takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti. 24.3. Podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. 24.4. Podľa § 108 ods. 2 Exekučného poriadku, ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného exekútorovi, len čo sa stane splatnou. 24.5. Podľa § 108 ods. 3 Exekučného poriadku, plnením exekútorovi sa dlžník povinného oslobodí od svojej povinnosti voči povinnému.
25.1. Výkladom vyššie citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku odvolací súd uzatvára, že exekvovateľnosti inej peňažnej pohľadávky síce nebráni to, že dosiaľ nie je splatná, avšak v tomto konkrétnom prípade je moment vyplatenia pohľadávky v rámci exekučného konania (§ 108 ods. 2 Exekučného poriadku) stále viazaný na splatnosť pohľadávky. To znamená, že exekútor síce môže upovedomiť o začatí exekúcie formou prikázania inej peňažnej pohľadávky, avšak dlžník povinného (spoločnosť OAO Tulačermet Rusko) je povinný vyplatiť pohľadávku povinného (dlžníka Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o.) v rozsahu vymáhateľnej pohľadávky (pohľadávky vzniknutej v spore vedenom na OS Košice – okolie sp. zn. 17Cb/252/2008) až po tom, čo sa táto pohľadávka stane splatnou. Bez dodania tovaru spoločnosťou Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. sa však táto pohľadávka nestane splatnou nikdy. 25.2. V tejto súvislosti z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. do uzavretia napadnutej darovacej zmluvy a ani do dnešného dňa tovar ruskému odberateľovi nedodala, tento tovar podľa vyjadrenia svedka – konateľa spoločnosti E. G. je stále naskladnený v Česku (čo nemožno považovať za zmluve dohodnutý spôsob dodania tovaru) a to z dôvodu, že ruský odberateľ nepotrebuje zariadenia, nerobia to, tak to neberú, keď začnú robiť rekonštrukciu, spoločnosť Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. im začne tie zariadenia nosiť. 25.3. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prerušenie plnenia kontraktu nastalo z bližšie neidentifikovaných dôvodov na strane ruského odberateľa. Aj napriek uvedenému dodávateľ – dlžník Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. od predmetnej zmluvy neodstúpil, resp. nepodal žiadny návrh na medzinárodný arbitrážny súd či už na určenie povinnosti prijať vyrobené zariadenia a s tým súvisiace určenie splatnosti pohľadávky alebo iný návrh. V konaní uvedené skutočnosti konateľ spoločnosti netvrdil. 25.4. Uvedeným vyčkávaním na prejav vôle ruského odberateľa pokračovať v plnení záväzkov z kontraktu aj po dobe jeho platnosti (31.12.2008) po neprimerane dlhú dobu cca 16 rokov doteraz, dochádza k viac než pravdepodobnej situácii, že k plneniu vzájomných záväzkov medzi zmluvnými stranami, t.j. k dodávke tovaru a k splatnosti ceny za vyrobené zariadenia, nedôjde.
26.1. Pokiaľ žalovaná argumentuje existujúcou pohľadávkou spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. voči ruskému odberateľovi, je potrebné zdôrazniť rozdiel medzi pojmami existencia pohľadávky a jej vymožiteľnosť. Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci formálne síce môže byť vedená exekúcia prikázaním pohľadávky spoločnosti voči ruskému odberateľovi, avšak túto nemožno reálne v zmysle § 108 ods. 2 Exekučného poriadku vymôcť, pretože nie je splatná. Ak za týchto konkrétnych okolností, kedy splatnosť pohľadávky je viazaná na aktivitu samotného dlžníka Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o.
v podobe dodávky tovaru zmluvne dohodnutým spôsobom, ktorú tento nevykonal (a to ani po dobu 16 rokov doteraz) a len vyčkával na vôľu prijať vyrobený tovar objednávateľom, bolo by v rozpore s elementárnou logikou skonštatovať, že táto pohľadávka predstavovala a predstavuje taký majetok, aktívum, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku. 26.2. V nadväznosti na uvedené dôvody odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa, že pohľadávka z predmetnej zmluvy nie je reálne vymožiteľná, a teda nie je to aktívum, z ktorého by bolo možné za vyššie citovaných okolností uspokojiť pohľadávku žalobcu, za správny. Táto pohľadávka nebola reálne vymožiteľná v čase uzavretia Darovacej zmluvy zo dňa 13.1.2011 (a nie je ani v čase rozhodovania súdu), keďže jej vyplatenie v zmysle § 108 ods. 2 Exekučného poriadku prikázaním veriteľovi – žalobcovi je podmienené dodávkou tovaru. Neexistencia ďalšieho exekvovateľného majetku bola následne deklarovaná aj v správe exekútora v exekučnom konaní sp. zn. EX 860/2013. 26.3. Pod pojmom ukrátenie nie je možné rozumieť akékoľvek zníženie majetku dlžníka, ale len také, ktoré spôsobuje, že veriteľova pohľadávka nie je uspokojiteľná buď vôbec alebo v plnom rozsahu (NS SR sp. zn. 1Obo/167/2006). Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil (Rc 64/2002, NS ČR sp. zn. 21Cdo/796/2011). Naplnenie podmienky uvedenej v § 42a ods. 1 OZ je vylúčené v prípade, ak sa veriteľ môže spoľahlivo uspokojiť v čase vykonávaného úkonu, ktorý je predmetom odporovateľnosti, z iného majetku dlžníka (sp. zn. II. ÚS 136/09). K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nedôjde, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak napriek tomuto odporovanému úkonu a ďalším svojím dlhom dlžník vlastní taký majetok, ktorý sám osobe postačuje na to, aby sa veriteľ z neho uspokojil (napr. NS ČR sp. zn. 21Cdo/2088/2000, 30Cdo/2474/2003) alebo aj v prípade, že za prevedené veci práva alebo iné majetkové hodnoty dlžník dostal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada (viď aj Rc 30/2009, NS ČR sp. zn. 21Cdo/4333/2007, 30Cdo/4254/2010). Predpokladom odporovateľnosti je teda objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov (sp. zn. II. ÚS 392/2016). 26.4. Námietka žalovanej v odvolaní spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení podmienky kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka takto s prihliadnutím na nemožnosť vymoženia pohľadávky žalobcu prikázaním pohľadávky z kontraktu č. XXXXXXX zo dňa z 14.8.2006 v kontexte s deklarovaným stavom zostávajúcich pohľadávok z obchodného styku vo výške 56.641 Eur plus majetku spoločnosti v hodnote 9.809 Eur v porovnaní so záväzkami z obchodného styku vo výške 1.422.668 Eur (ktoré údaje vyplývajú zo súvahy spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. – bod 8. rozsudku prvej inštancie), je nedôvodná. Vyhodnotenie uvedených okolností dáva totiž jednoznačný obraz o tom, že dlžník Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. nedisponoval majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku vo výške 73.092,76 Eur s príslušenstvom.
27.1. V ďalšej rovine odvolateľka namieta skutkové zistenie a právne posúdenie súdu, že poznala úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa na základe jej vedomostí o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na OS Košice - okolie, kedy to má svedčiť len o jej reálnej aktivite smerujúcej k poznaniu finančnej disponibility jej právneho predchodcu, pretože sa reálne zaujímala o stav sporových konaní, predovšetkým, či uplatňované pohľadávky zo strany veriteľov sú reálne a dôvodné. 27.2. V zmysle právnej teórie a ustálenej rozhodovacej praxe na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedel alebo musel vedieť). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere je na veriteľovi (žalobcovi). 27.3. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou právneho úkonu sú osoby jemu blízke (§ 116 a 117 OZ) (NS ČR sp. zn. 21Cdo/2905/2012). V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá a závisí od osoby blízkej dlžníkovi, aby preukázala opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať (NS SR sp. zn. 2Cdo/145/2016). Ide o kvalifikovane širší pojem než všeobecne pojem „starostlivosť“, nakoľko zákon vyžaduje „náležitú starostlivosť“, t.j. aktivita zisťovania úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nemôže byť bežná, ale blízka osoba musí vynaložiť kvantitatívne a kvalitatívne vyššiu námahu na zistenie, či právny úkon neukracuje veriteľa natoľko, že zostávajúci majetok dlžníka nepostačuje na uspokojenie jeho pohľadávky (porovnaj NS ČR sp. zn. 21Cdo/1751/2001, 30Cdo/4885/2010, 30Cdo/2828/2009). Musí ísť o úsilie blízkej osoby na poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, t.j. ide o „preverovanie“ všetkých súvisiacich okolností (NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1354/2002, 21Cdo/1912/2000 - R 35/2002).
27.4. Pri domáhaní sa vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu medzi dlžníkom a osobou blízkou alebo právneho úkonu dlžníka urobeného v prospech osoby blízkej, žalobca teda nemusí tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému musel byť známy úmysel ukrátiť veriteľa. V takomto prípade sa vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá. Aj v prípade, ak dlžník plní uzavretím zmluvy svoj morálny alebo právny záväzok, môže uzavretím zmluvy sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa (viď Rc 35/2002, NS ČR sp. zn. 30Cdo/653/2006, 21Cdo/1912/2000, 21Cdo/1290/2001). Blízka osoba v takomto prípade musí vykonať takú činnosť (aktivitu) na vynaloženie úmyslu rozpoznania úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, že o úmysel dlžníka pri vykonaní odporovaného právneho úkonu ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla poznať, t.j. osoba blízka dlžníkovi sa musí dostatočným spôsobom presvedčiť, že uzatvorená zmluva (právny úkon) neukracuje veriteľa dlžníka (NS ČR sp. zn. 21Cdo/313/2001). Túto aktivitu v neposlednom rade musí v konaní aj riadne preukázať. Iba skutočnosť, že blízka osoba nevedela o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, sama o sebe nestačí na úspešnú obranu. Ani odkaz na dobré vzájomné vzťahy v rodine či dôveru medzi darcom a obdarovaným takýto dôkaz nenahrádza (NS ČR sp. zn. 30Cdo/808/2004).
28.1. V priebehu konania v rámci svojho výsluchu (aj opakovaného) žalovaná k uvedenej okolnosti najskôr tvrdila, že nevedela o spore vedenom na Okresnom súde Košice – okolie, dozvedela sa o ňom nedávno, následne že o prebiehajúcom súdnom spore vedomosť mala, ale nakoľko otec považoval uplatňovanú pohľadávku za neopodstatnenú, ďalej sa tým podrobnejšie nezaoberala a nakoniec v odvolaní uvedené vyhodnocuje tak, že sa o stav sporov spoločnosti reálne a aktívne zaujímala. 28.2. Už len zo skutočnosti meniacich sa výpovedí žalovanej k predmetnej otázke, jej tvrdeniu v odvolaní nemožno uveriť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná v žiadnom prípade nevykonala zákonom vyžadovanú aktivitu definovanú pojmom „náležitá starostlivosť“ k zisteniu, či odporovaným právnym úkonom (ne)dochádza k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, pretože sa uspokojila len s vyjadrením otca – konateľa spoločnosti o nedôvodnosti súdnou cestou vymáhanej pohľadávky žalobcu. 28.3. Pokiaľ žalovaná mala prístup k účtovným dokladom spoločnosti, je vylúčené tvrdiť, že vynaložila náležitú starostlivosť zisťovania úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, keďže jej postačovalo prezrieť doklady, ktoré mala tzv. na stole, čo potvrdil svedok – otec žalovanej a konateľ spoločnosti E. G.. Z účtovníctva spoločnosti žalovanej muselo byť zrejmé, že spoločnosť Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. neuhradila pohľadávku žalobcovi, ktorá bola nakoniec vymáhaná v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 17Cb/252/2008, a to minimálne od doby fakturácie vymáhanej pohľadávky do realizácie darovania nehnuteľností v januári 2011. 28.4. Zároveň keďže v čase uzatvorenia odporovanej darovacej zmluvy už aj ruský partner pozastavil akékoľvek platby, pričom odber tovaru a na to nadväzujúca splatnosť pohľadávky z tohto kontraktu bola v nedohľadne, dokonca iba v závislosti od vôle ruského partnera, jednoduchým vyhodnotením situácie spoločnosti, a to aj s poukazom na jej vedomosť o stave jej účtovníctva, si bez pochybností musela byť vedomá, že prevod nehnuteľného majetku darovacou zmluvou zo dňa 13.1.2011 jednoznačne spôsobí také zmenšenie majetku spoločnosti, že žalobca nebude schopný zo zostávajúceho majetku uspokojiť svoju pohľadávku. Žalovaná sa však opätovne len uspokojila s tvrdením otca, že ruská spoločnosť rekonštrukciu musí jedného dňa urobiť a musí pristúpiť k doplateniu zvyšku kontraktu, keďže už bola hotová projektová dokumentácia a boli vyrobené aj zariadenia. 28.5. Pokiaľ by bolo pravdou tvrdenie jej otca, že aktíva spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. vysoko prevyšujú pasíva, aj uvedenú skutočnosť mohla ako osoba s ekonomickou praxou zistiť úplne bežným a jednoduchým nahliadnutím do účtovníctva a ďalších dokumentov spoločnosti a zároveň potom ubezpečenie otca, že ide len o dočasný stav, nemá logiku. Ak naozaj reálny ekonomický stav spoločnosti by bol v pluse (aktíva vyššie než pasíva), zo strany konateľa spoločnosti nebolo nutné žiadne ubezpečovanie a nebolo by ani nutné tzv. vlievať do spoločnosti finančné prostriedky prostredníctvom pôžičky od žalovanej. 28.6. Vzhľadom na to odvolací súd je plne v zhode so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o vynaložení náležitej starostlivosti na zistenie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa odporovaným právnym úkonom.
29. Odvolateľka ďalej argumentovala, že prevodom nehnuteľností na základe uzatvorenej darovacej zmluvy nedošlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku spoločnosti, pretože za prevedené nehnuteľnosti odporovanou scudzovacou zmluvou spoločnosť Mi-Fi-Bu spol. s r.o. nadobudla skutočnú obvyklú náhradu vo výške poskytnutej pôžičky 150.000 Eur.
30.1. K predmetnej odvolacej námietke odvolací súd ešte doplnil dokazovanie dôkazmi, ktoré boli obsahom spisu a zistil nasledovné: 30.1.1. Zmluvou o pôžičke zo dňa 9.7.2010 žalovaná ako veriteľ prenechala spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 150.000 Eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 30.12.2010 s 0%-ným úrokom z pôžičky. 30.1.2. Dohodou o vyrovnaní pôžičky zo dňa 27.12.2010 sa vyššie citované zmluvné strany pre prípad neuhradenia vyššie uvedenej pôžičky dohodli na nepeňažnom vyrovnaní, a to prevodom štyroch stavieb vo výlučnom vlastníctve dlžníka evidovaných v k.ú. I. J. na LV č. XXX ako stavba bez súpisného čísla na pozemku registra CKN s parc. číslom XXX/XX, stavba so súpisným číslom X na pozemku registra CKN s parc. číslom XXX/XX, stavba so súpisným číslom XX na pozemku registra CKN s parc. číslom XXX/X, stavba so súpisným číslom XX na pozemku registra CKN s parc. číslom XXX/X.
31.1. Uvedené zmluvy odvolací súd vyhodnocoval v kontexte tvrdenia odvolateľky, že skutočnou vôľou účastníkov darovacej zmluvy bolo previesť vlastnícke právo zo spoločnosti Mi-Fi-Bu Skeleting s.r.o. na žalovanú odplatne vo výške poskytnutej pôžičky 150.000 Eur, a teda Darovacia zmluva zo dňa 13.1.2011 zastiera iný právny úkon – kúpnu zmluvu. 31.2. Odvolací súd s touto odvolacou námietkou nesúhlasí a je plne v zhode so záverom súdu prvej inštancie, že v čase poskytnutia pôžičky na oboch stranách absentoval úmysel previesť vlastníctvo nehnuteľností na žalovanú. Odvolací súd naviac dopĺňa tú podstatnú skutočnosť, že ani v čase uzavretia odporovanej darovacej zmluvy tu nebol úmysel a vôľa strán predať a kúpiť dané nehnuteľnosti, ale splatiť pôžičku, čo jednoznačne vyplýva z obsahu Dohody o vyrovnaní pôžičky zo dňa 27.12.2010. Splatenie pôžičky nemožno stotožňovať s predajom a kúpou nehnuteľností. Uvedená argumentácia odvolateľky je právne neudržateľná (pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo/11/2009, 3Cdo/144/2010). Prípadný motív, resp. pohnútka dlžníka vedúca k uzavretiu odporovaného právneho úkonu totiž nie je rozhodujúca, aj keby predmetným právnym úkonom naplnil dlžník svoj kontraktuálny prísľub daný žalovanej v zmysle Dohody o vyrovnaní pôžičky. 31.3. Tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosti (4 stavby) prevedené citovanou darovacou zmluvou majú ekvivalentnú hodnotu k výške pôžičky 150.000 Eur nebolo zo strany žalovanej nijakým spôsobom preukázané. Žalovaná neprodukovala v konaní žiaden dôkaz o tom, že prevedené nehnuteľnosti (štyri stavby) majú spolu hodnotu 150.000 Eur. Ak by totiž hodnota nehnuteľností bola vyššia, potom nie je možné tvrdiť, že vzájomné plnenia sú vo výške obvyklej náhrady. Ekvivalentný právny úkon dlžníka pôjde len vtedy, ak sa za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dlžníkovi skutočne (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada, ktorá skutočnosť ostala len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení žalovanej. V neposlednom rade je nutné konštatovať, že v čase uzavretia darovacej zmluvy, dlžník žalobcu nezískal žiadne primerané protiplnenie, pretože toto bolo poskytnuté a skonzumované spoločnosťou Mi-Fi-Bu Skeleting spol. s r.o. už dávno predtým a v čase uzavretia darovacej zmluvy dlžník žalobcu naďalej nedisponoval majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku.
32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vrátane výroku II. ako závislého výroku o trovách konania za vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
33. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, z toho dôvodu mu odvolací súd priznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
34. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).