Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 207/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou

Macalákovou, J. Milca 11, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Michaely Macalákovej, J. Milca 11, Žilina, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. decembra 2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou

Macalákovou, J. Milca 11, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konania

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného okresným súdom

pod sp. zn. v procesnom postavení navrhovateľa. Návrh na začatie konania

bol okresnému súdu doručený 6. októbra 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Prvé pojednávanie vo veci prebehlo dňa 22. 10. 2012 /po uplynutí viac ako 12-tich

mesiacov od podania návrhu/. Na tomto pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd

pojednávanie odročil na neurčito a to za účelom vytvorenia lehoty na úpravu žalobného

návrhu a prípadne prevzatie zastúpenia odporkyne v r. 1/, nakoľko do zápisnice

na predmetnom pojednávaní uviedla, že sa obrátila na Centrum právnej pomoci

so žiadosťou o pridelenie právneho zástupcu. Zároveň sme boli ako právny zástupca

navrhovateľa súdom vyzvaní na to, aby bol návrh primerane prispôsobený prednesom

na pojednávaní.

V zmysle uznesenia, ktorým bolo predmetné pojednávanie odročené, bol

dňa 19. 11. 2012 Okresnému súdu Žilina doručený návrh úpravu petitu. Súd túto zmenu

pripustil uznesením -131 zo dňa 28. 08. 2014. Dňa 11. 1. 2013 bola do spisu

založená plná moc. zastupujúceho . Od uvedeného dátumu

až do 7. 2. 2014 Okresný súd nekonal, čo je obdobie nečinnosti viac ako 12 mesiacov.

V uvedenom období od 11. 1. 2013 do 7. 2. 2014 sme na Okresný súd Žilina doručili

tri žiadosti o vytýčenie pojednávania... Následne bolo pojednávanie vytýčené

na 01. 10. 2014 a následne odročené na deň 27. 10. 2014.

Posledný termín pojednávania bol teda vytýčený na deň 27. 10. 2014, ale vzápätí

zrušený pre kolíziu termínov súdu. Ďalší termín pojednávania, ktorý bol predbežne určený

na deň 12. 11. 2014 sa nekonal.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza:

«Odo dňa 12. 11. 2014 neprebehli zo strany Okresného súdu v Žiline žiadne

procesné úkony, o ktorých by sme boli upovedomení. Na základe tejto skutočnosti sme

podali dňa 03. 09. 2015 písomnú sťažnosť predsedovi Okresného súdu v Žiline pre prieťahy

v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. , so žiadosťou o urýchlené nariadenie

pojednávania v predmetnej veci. Predseda súdu Okresného súdu v Žiline v liste „Vyjadrenie

k sťažnosti“ zo dňa 01. 10. 2015 skonštatoval, že naša sťažnosť je dôvodná vo vzťahu

k obdobiu nečinnosti súdu od posledného pojednávania v októbri 2014, od kedy nezistil

úkony sudcu smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu veci, čo je opätovne obdobie nečinnosti

v trvaní takmer 12 mesiacov. Zároveň nám bolo oznámené, že sudca bol upozornený

na plnenie si svojich povinnosti, v jeho senáte bola vykonaná náhodná previerka

a bol podaný návrh na disciplinárne konanie. Boli sme informovaní, že zo strany predsedu

súdu budú úkony v senáte 8C sledované a vyvodené dôsledky tak, aby sa minimalizovalo

ďalšie porušovanie práv účastníkov konania. Termín ďalšieho pojednávania však

do dnešného dňa stanovený nebol...

Sťažovateľ považuje trvanie konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

za neúmerné vo vzťahu k právnej a skutkovej náročnosti veci.»

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €, ktoré odôvodňuje tým, že „prieťahy v konaní spôsobili značnú právnu neistotu

sťažovateľa domáhajúceho sa súdnej ochrany, stav právnej neistoty nebol do dnešného dňa

riadne odstránený a v danom prípade trvá už viac ako štyri (roky)...“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa podľa článku 48 ods. 2 a článku

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR, ktoré

je mu Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

296,44 EUR /2 úkony právnej služby po á 139,83 eur + 2x režijný paušál po á 8,39 Eur

podľa vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb/15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala podpredsedníčka okresného

súdu v prípise sp. zn. z 15. februára 2016, v ktorom okrem iného uvádza:

„Zo spisu je zrejmé, že nie vždy sa konalo v zmysle a dochádzalo

k prieťahom, pričom zákonný sudca už bol viackrát disciplinárne

stíhaný a aj v súčasnosti sa vedie disciplinárne konanie voči nemu na návrh predsedu

Okresného súdu v Žiline po vykonanej revízii jeho senátu.

Konanie bolo začaté na návrh doručený súdu dňa 06. 10. 2011

a predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi

5 spoluvlastníkmi.

Vo veci sa priebežne konalo, avšak nie vždy bez prieťahov.

Vo veci boli nariadené viaceré pojednávania - 04. 06. 2012, ktorý bol zrušený,

následne bolo nariadení na 22. 10. 2012 - odročené na neurčito, pričom zmena návrhu

zo dňa 05. 11. 2012 bola pripustená až dňa 28. 08. 2014 a bolo nariadené pojednávanie

na 01. 10. 2014, ktoré po prejednaní veci bolo odročené na 27. 10. 2014 za účelom

ďalšieho dokazovania. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 14. 12. 2015 - odročené bez

prejednania veci na 20. 01. 2016 z dôvodu nevykázania doručenia predvolania do začatia

pojednávania. Pojednávanie konané 20. 01. 2016 bolo odročené na 09. 03. 2016 za účelom

poskytnutia lehoty na mimosúdne riešenie. Teda toho času súd už vo veci priebežne koná.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil,

že popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení podpredsedníčky okresného

súdu zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľa vychádzal. Navyše bolo zistené, že okresný súd v napadnutom konaní vykonal

tieto procesné úkony:

- uznesením z 10. októbra 2012 priznal odporkyni v 1. rade oslobodenie od súdnych

poplatkov,

- pojednávanie 22. októbra 2012 po prerokovaní veci odročil na účely úpravy petitu

žaloby,

- pojednávanie 14. decembra 2015 bolo odročené bez prerokovania veci z dôvodu,

že v čase pojednávania okresný súd nemal vykázané doručenie predvolania účastníkom

konania (neskoro expedované predvolanie – 10. decembra 2015).

Uznesením č. k. -12 z 2. marca 2016 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti a zároveň

oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Podpredsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. zo 4. apríla 2016 oznámila, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie

k sťažnosti nedoplnila.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia podpredsedníčky okresného

súdu sp. zn. z 15. februára 2016 a zo 4. apríla 2016 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 22. apríla 2016

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tvoria bežnú

časť civilnoprávnej agendy všeobecných súdov, pričom k tejto problematike existuje

rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec

za právne zložitú. Zo skutkového hľadiska bývajú tieto konania náročnejšie, avšak

v posudzovanom prípade zo spisu ani z predloženého vyjadrenia podpredsedníčky

okresného súdu nevyplýva skutková zložitosť napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné

pripísať na ťarchu sťažovateľa, ktorý je účastníkom konania, v súvislosti s prieťahmi

v tomto konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania sa opakovane vyskytovali obdobia dlhodobej nečinnosti okresného

súdu, keď súd po dobu takmer dvoch rokov (od 22. októbra 2012 do 28. augusta 2014),

resp. viac ako jedného roka (od 27. októbra 2014 do 14. decembra 2015) nevykonal vo veci

žiadny procesne relevantný úkon. Pri príprave pojednávania 14. decembra 2015 navyše

okresný súd postupoval neefektívne, keďže expedoval predvolania na pojednávanie

účastníkom konania len 4 dni pred jeho konaním a následne musel toto pojednávanie zrušiť,

pretože nemal riadne vykázané doručenie predvolaní. Takýto postup podľa názoru

ústavného súdu nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania

v primeranom čase, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania (štyri a pol roka), ako aj

skutočnosť, že okresný súd vo veci konal neefektívne, pričom celé konanie je poznačené

jeho dlhodobou nečinnosťou, dospel ústavný súd k záveru, že v jeho doterajšom priebehu

došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené jednak jeho dlhodobou neodôvodnenou

nečinnosťou a taktiež neefektívnym postupom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa a jeho právo podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na neefektívny postup okresného súdu, berúc do úvahy obdobia jeho

dlhodobej neodôvodnenej nečinnosti, doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania,

jeho predmet a význam pre sťažovateľa dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade

bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 € primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. Michaelou Macalákovou, J. Milca 11, Žilina. Ústavný súd vychádzal

pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené

v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €,

čo predstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2016