Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 314/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia základných práv a slobôd podľa „, ,

Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon

č. ) a , , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v znení neskorších dodatkových protokolov“ postupom Okresného súdu Prešov

v konaní sp. zn. a jeho uznesením z 23. marca 2015 a postupom Krajského

súdu v Prešove sp. zn. a jeho uznesením zo 14. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv podľa , a (ďalej

len „ústava“) a podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6, čl. 8

a čl. 13 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

sp. zn. a jeho uznesením z 23. marca 2015 a postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. a jeho uznesením zo 14. októbra

2014.

2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi sa vedie

exekúcia, pričom okresný súd svojím uznesením č. k. -141 z 23. marca

2015 zamietol návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie, keďže sa riadil právnym názorom

uvedeným krajským súdom v uznesení sp. zn. zo 14. októbra 2014.

Sťažovateľ poukázal na to, že „Nakoľko proti uzneseniu porušovateľa v 1. rade zo dňa

23.03.2015 (uznesenie pod č. k. -141) nemohol sťažovateľ podať dovolanie

pre zmenu právnej úpravy, pokúsil sa využiť mimoriadny opravný prostriedok - podnet

na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi SR v auguste 2015.

Nakoľko bol tento podnet vybavený Krajskou prokuratúrou v Prešove odmietnutím, podal

sťažovateľ opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania v novembri 2015, ktorý

bol vybavený listom Generálnej prokuratúry SR zo dňa 16.02.2016, ktorý bol doručený

sťažovateľovi dňa 03.03.2016. Sťažovateľ tým pri využití mimoriadneho opravného

prostriedku nebol úspešný.“.

3. Sťažovateľ na základe uvedeného v závere svojej sťažnosti navrhol, aby

po prerokovaní sťažnosti ústavný súd takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Postupom porušujúcim , , SR, Listiny základných

práv a slobôd (ústavný ) a . , Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v znení neskorších dodatkových protokolov došlo

zo strany porušovateľa v 1. rade a porušovateľa v 2. rade k zásahu do uvedených práv

sťažovateľa.

3. Uznesenie Krajského súdu Prešov č. k. zo dňa 14.10.2014 a uznesenie

Okresného súdu Prešov č. k. -141 zo dňa 23.03.2015 sa zrušujú.

4. Vec sa vracia na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré sú

Okresný súd Prešov a Krajský súd Prešov povinní zaplatiť im do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

8. Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojich práv postupom okresného

súdu a krajského súdu, pričom zároveň navrhuje uznesenie okresného súdu sp. zn.

20 Er 2182/1977 z 23. marca 2015 a uznesenie krajského súdu sp. zn.

zo 14. októbra 2014 zrušiť.

9. Ústavný súd musí poukázať , podľa ktorého

sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu

počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako

podanej oneskorene podľa . V prípade podania sťažnosti

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie

tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie

neumožňuje (napr. m. m. , , ).

10. Ústavný súd poukazuje na to, že zo znenia samotnej sťažnosti vyplýva, že obidve

napadnuté uznesenia súdov museli nadobudnúť právoplatnosť najneskôr v auguste 2015,

kedy sťažovateľ podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Sťažnosť

sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 20. apríla 2016, teda zjavne po uplynutí

zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty. Z uvedeného dôvodu ústavný súd predmetnú

sťažnosť odmietol podľa ako oneskorene podanú.

11. Ústavný súd navyše poznamenáva, že z odôvodnenia predbežne prerokúvanej

sťažnosti nepriamo vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa je potrebné počítať lehotu

podľa od doručenia oznámenia Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) o spôsobe vybavenia jeho podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania (3. marca 2016). Sťažovateľ tak zrejme považoval

sťažnosť za podanú včas.

Ústavný súd bez toho, aby sa tým osobitne zaoberal, konštatuje, že prípadné

počítanie ustanovenej dvojmesačnej lehoty od doručenia v sťažnosti uvedeného odloženia

opakovaného podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnou prokuratúrou nemá

žiadnu právnu relevanciu, pretože toto rozhodnutie sťažovateľ svojou sťažnosťou ani

nenapáda.

Ústavný súd v týchto prípadoch vychádza z podstatného právneho rozdielu medzi

dovolaním podaným účastníkom konania a mimoriadnym dovolaním, ktoré môže podať

generálny prokurátor.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť a je na jeho voľnej

úvahe rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto

súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania

nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (,

, , , ).

Mimoriadne dovolanie tak nemožno považovať za účinne poskytnutý prostriedok

nápravy práv zaručených sťažovateľom (na rozdiel od dovolania),

preto zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie predmetnej sťažnosti z dôvodu realizácie

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania neprichádza do úvahy.

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal

nedostatkami sťažnosti z hľadiska zákonom predpísaných náležitostí (k sťažnosti nie je

pripojené splnomocnenie na právne zastupovanie sťažovateľa pred ústavným súdom) ani

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2016