Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 70/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , , zastúpeného advokátom

JUDr. Vladimírom Pochom, advokátska kancelária, Hviezdoslavova 3, Bardejov,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

Okresnému súdu Svidník p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Svidník p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Svidník j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. Vladimíra Pocha, advokátska kancelária,

Hviezdoslavova 3, Bardejov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 2. februára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C

602/2000 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2

Predmetom napadnutého konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie

o návrhu sťažovateľa na vyslovenie „neplatnosti zrušenia nájomnej zmluvy a priznania

finančnej náhrady“. Napadnuté konanie začalo podaním návrhu 30. augusta 2000, teda

od podania návrhu vo veci uplynulo takmer 16 rokov. Sťažovateľ tvrdí, že napadnuté

konanie trvá neprimerane dlho, je zdĺhavé, neefektívne a nehospodárne.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu boli porušené jeho označené práva, zároveň

požadoval priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

doručeným ústavnému súdu 22. marca 2016, v ktorom vyjadril súhlas s upustením

od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom a poskytol stručné

vyjadrenie k priebehu konania, ktoré obsahovalo stručný prehľad procesných úkonov súdu,

ktorými rozhodol vo veci samej. Ústavný súd pre potreby svojho rozhodnutia preskúmal

predložený súdny spis a zistil, že okresný súd vykonal vo veci množstvo procesných

úkonov, nariadil termíny veľkého počtu pojednávaní (23), z ktorých podstatná časť bola

odročovaná najmä pre neúčasť účastníkov konania. Dňa 2. marca 2016 okresný súd vyhlásil

rozsudok vo veci.

Okresný súd sa k skutkovej a právnej zložitosti sporu vo svojom vyjadrení

nevyjadril.

Sťažovateľ v stanovisku doručenom ústavnému súdu 29. apríla 2016 vyjadril súhlas

s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom

a konštatoval, že „bolo vytýčených neúmerne veľa pojednávaní... na písomné výzvy súdu

k mojej osobnej účasti som promptne reagoval svojimi ospravedlneniami, ale nikdy som

nežiadal pri nich o ich odročenie“.

3

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a listiny, ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

4

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ

navrhovateľom o určenie neplatnosti právneho úkonu a priznania v návrhu označenej sumy,

ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende

všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej

náročnosti prerokovávanej veci.

5

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a listiny, ako aj práva podľa dohovoru. Ústavný

súd v tejto súvislosti zistil, že pôvodný návrh sťažovateľa bol neúplný a nejasný, sťažovateľ

svoj návrh v priebehu konania dopĺňal − menil, ako aj pre svoj zdravotný stav sa

pojednávaní nezúčastňoval. Tieto skutočnosti sťažovali postup súdu a čas potrebný

na odstránenie vád sťažovateľových podaní tiež prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého

konania, preto ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľ v doterajšom priebehu konania

poskytoval primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagoval včas, bolo potrebné

tieto skutočnosti zohľadniť pri určení finančného zadosťučinenia.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd bez toho, aby bližšie hodnotil jednotlivé úseky napadnutého konania,

konštatuje, že konanie ako celok je poznačené nesústredenou a neefektívnou činnosťou

súdu, keďže doterajšia dĺžka konania predstavuje takmer 16 rokov, čo je ústavne

neakceptovateľné. Jednoznačným dôkazom toho je aj skutočnosť, že krajský súd dvakrát

zrušil rozsudok okresného súdu, raz krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu,

ktorým bolo podanie sťažovateľa odmietnuté, a raz rozsudok okresného súdu potvrdil,

pričom tento rozsudok krajského súdu bol zrušený nálezom ústavného súdu sp. zn.

z 10. marca 2010, v dôsledku čoho krajský súd opäť zrušil prvostupňový

rozsudok. Aj pri zohľadnení čiastočného pričinenia sťažovateľa k doterajšej dĺžke

napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom konaní

dopustil zbytočných prieťahov. Ako príklad zbytočných prieťahov je možné poukázať

na prieťah spočívajúci v nečinnosti okresného súdu v trvaní približne jeden a pol roka

(obdobie od 18. júla 2011, keď bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu

sp. zn. , ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia

návrhu, do 4. januára 2013, keď okresný súd vyzval Slovenský pozemkový fond oznámiť,

kto užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa).

6

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa listiny, ako aj práva podľa dohovoru, preto

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená, hoci okresný súd už vo veci meritórne

rozhodol rozsudkom z 2. marca 2016, z vyjadrenia sťažovateľa z 26. apríla 2016 vyplynulo,

že proti označenému rozsudku okresného súdu podal odvolanie, v dôsledku ktorého môže

dôjsť k opätovnému zrušeniu rozsudku vo veci samej, a tým aj k vráteniu veci okresnému

súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

7

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, ktorú sťažovateľ považuje

za ujmu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ktorá

predstavuje necelých 16 rokov, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného

prípadu a najmä fakt, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 € sťažovateľovi za primerané

finančné zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 223,46 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

8

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa

vyhlášky vykonané v roku 2015 po 8,39 €. Uplatnená náhrada trov konania právnym

zástupcom sťažovateľa nepresahuje sumu, ktorú vypočítal ústavný súd, preto požadovanú

náhradu trov konania ústavný súd priznal v plnej výške.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2016

9