Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 163/2016
PDF · 101.11 KB
No categories available
I. ÚS 163/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Milan Ľalíka (sudca spravodajca), sudkyne Marianny Mochnáčovej
a sudcu Petra Brňáka prerokoval sťažnosť , , ktorého zastupuje
advokát , , vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 19/2003
a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 19/2003 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 19/2003
k o n a ť bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšest eur a štyridsaťštyri centov)
na účet advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
1. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) na prieťahy
v označenom konaní pred Okresným súdom Čadca (ďalej len „okresný súd“) začatom ešte
v roku 2003, ktoré nie je skončené. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie v záhlaví
označených práv, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu
finančné zadosťučinenie vo výške 8 000 € a trovy konania v sume 296,44 €, ktoré zaplatí
okresný súd.
2. Na výzvu ústavného súdu reagoval podpredseda okresného súdu, ktorý okrem
prehľadu vykonaných procesných úkonov naostatok uviedol, že v danej veci boli v určitých
časových úsekoch spôsobené prieťahy v konaní, ale k týmto prieťahom prispeli samotní
účastníci konania; sťažovateľ tým, že sa takmer vždy ospravedlňoval z neúčasti
na pojednávaniach pre práceneschopnosť, ktorých potvrdenie mu vystavoval ten istý lekár
a aj jeho právny zástupca sa ospravedlňoval z neúčasti na pojednávaní pre kolízie s inými
pojednávaniami, ale so žiadosťou, že súd musí odročiť pojednávanie. Podpredseda
okresného súdu súhlasil s upustením od ústneho pojednávania a rovnako sa vyjadril aj
právny zástupca sťažovateľa.
3. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
4. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom
podľa sp. zn. 12 C 19/2003.
5. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
6. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OPS povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, návrh
na odročenie musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu tohto účastníka (§ 119 ods. 3 OSP).
7. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(I. ÚS 22/2016) spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).
8. Vzhľadom na extrémnu dĺžku doterajšieho konania ústavný súd nepovažoval
za významné uvedené kritéria podrobne skúmať, pretože ani právne či skutkovo
sebanáročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dobu (13 rokov), lebo
dôveryhodnosť justície tak trpí zásadným spôsobom; preto možno uzavrieť, že
v posudzovanom konaní došlo k porušeniu práv sťažovateľa garantovaných čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Vychádzajúc z hodnoty sporu (4 800 €), aby bolo primerané finančné
zadosťučinenie proporcionálne k predmetu sporu, musí byť limitované práve touto sumou.
Ak k tomu pričítame neustále sa opakujúce ospravedlnenia sťažovateľa a jeho právneho
zástupcu z neúčasti na pojednávaniach, ktoré nemožno pričítať na vrub okresného súdu,
potom suma 1 000 € je primeranou sumou na dovŕšenie ochrany porušených práv
sťažovateľa po deklarácii nielen porušenia základných práv sťažovateľa, ale aj príkazom
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy a § 56 ods. 3
písm. a) a ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
10. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia advokátom
iba za dva úkony právnej služby v žiadanej sume 296,44 €, pričom uvedenú sumu
zaplatí okresný súd spolu s finančným zadosťučinením v lehote do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu, a to na účet advokáta (§ 31 a zákona o ústavnom súde,
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016