Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 458/2016
PDF · 193.16 KB
No categories available
III. ÚS 458/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa
Tkáčika v konaní o sťažnosti , zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita Lonská, s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 344/2010 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 344/2010 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 344/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Vladimírovi Bodíkovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právneho
zástupcu obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s. r. o.,
Kalinčiakova 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 458/2016-15 z 7. júla 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 344/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania
na strane odporcu v spore, v ktorom sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy
2 257,19 € z titulu vadného plnenia zmluvy o dielo.
Okresnému súdu bol 12. marca 2013 doručený návrh žalobkyne na vydanie
platobného rozkazu. Okresný súd návrhu vyhovel a platobný rozkaz vydal, proti čomu podal
sťažovateľ odpor.
Podstatu sťažovateľových námietok vystihujú nasledujúce pasáže sťažnosti,
v ktorých sťažovateľ tvrdí, že „v období od 20.10.2015 do marca 2016, čo je takmer pol
roka, je Okresný súd Pezinok v konaní sp zn. 8C/344/2010 absolútne nečinný. Taktiež bol
tento súd absolútne nečinný v období od 27.11.2014 až do 20.10.2015. Celková dĺžka
konania na Okresnom súde Pezinok je od podania návrhu dňa 12.03.2010 žalobkyňou, šesť
rokov. Počas tohto obdobia konajúci súd nevydal žiadne meritórne rozhodnutie, boli vedené
4 pojednávania (z ktorých 1 bolo zmarené) a stále nie je vypracovaný znalecký posudok,
o ktorého nariadení súd rozhodol ešte v roku 2013. Sťažovateľ tiež namieta postup súdu,
kedy Uznesenie o ustanovení znalca zo dňa 25.04.2013 súd doručoval 6 mesiacov
účastníkovi konania (doručené bolo dňa 10.10.2013). ...
... Spor, ktorý sa vedie momentálne záleží (podľa názoru súdu) od znaleckého
posúdenia toho, čo je medzi účastníkmi sporné a síce povaha vád dverí, ktoré žalobkyňa
užíva. Sťažovateľ sa domnieva, že plynúcim časom ani toto znalecké dokazovanie
neposkytne objektívnu informáciu o povahe vád dverí, keďže tieto dvere sa žalobkyňou
užívajú a ich stav podlieha jednak primeranému opotrebeniu a v dnešnej dobe už nebude
možné s istotou určiť, ktoré vady vznikli pri výrobe dverí a ktoré sú dôsledkom vplyvu času
a ich užívania. ... Pokiaľ bude znalecké dokazovanie vykonané v roku 2016 ohľadne vád
pri odovzdaní diela v roku 2008, toto znalecké dokazovanie nemôže byť objektívnym
zdrojom pre spravodlivé rozhodnutie súdu.“.
Súčasne sťažovateľ uvádza, že sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného
súdu nepodával, pretože takúto sťažnosť nepovažuje za účinný prostriedok nápravy.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa, , na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Pezinok ako súdu prvého stupňa v konaní č. 8C 344/2010, porušené bolo.
2. Porušovateľovi základného práva, to znamená Okresnému súdu Pezinok sa
prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/344/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi, priznáva finančné zadosťučinenie v sume
5 000,- € (slovom päťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi,
trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur celých
sedemdesiatdeväť euro centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária
JUDr. Margita Lonská, s. r. o. so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava,
a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje dĺžkou
konania, ďalej tým, že v konaní nejde o skutkovo a právne zložité posúdenie veci, tiež tým,
že sťažovateľ konal ako odporca vo vzťahu k okresnému súdu promptne, a napokon aj tým,
že v konaní vynakladá financie na advokáta.
Na základe výzvy ústavného súdu sa vyjadrením sp. zn. Spr 3073/2016
z 28. júla 2016 doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2016 (ďalej len „vyjadrenie
okresného súdu“) k podanej ústavnej sťažnosti vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu,
v ktorom stručne zhrnula doterajší priebeh konania a zastala názor, že vo veci došlo
k prieťahom, ktoré boli spôsobené jednak zmätočnými úkonmi vyššej súdnej úradníčky
a kancelárie súdneho oddelenia, a takisto aj opätovnou zmenou znalca. V závere vyjadrenia
súhlasila s upustením od ústneho pojednávania v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
Vo vyjadrení ústavnému súdu doručenom 11. augusta 2016 (ďalej len „vyjadrenie
sťažovateľa“) zaujal k vyjadreniu okresného súdu stanovisko aj sťažovateľ. V predmetnom
vyjadrení sa s argumentáciou podpredsedníčky okresného súdu nestotožnil, lepšie
povedané, považoval ju za právne irelevantnú a nedôvodnú, pretože je toho názoru, že
na svojich právach, ktorých porušenie namieta, nemohol byť ukrátený z titulu pochybenia
vyššej súdnej úradníčky, ktorej zmätočné úkony sú podľa jeho názoru na zodpovednosti
okresného súdu. V závere vyjadrenia súhlasil s upustením od ústneho pojednávania
v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upravil petit sťažnosti v časti požadovanej
náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú navýšil na sumu 682,24 €.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza
z ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.
Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sú s účinnosťou od 1. júla 2016
zohľadnené aj v základných princípoch zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (respektíve práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
Pri posudzovaní vychádzal zo spisovej dokumentácie, ako aj z vyjadrení účastníkov
konania.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom ide o plnenie vyplývajúce
zo zmluvy o dielo, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej
a menej náročnej agende všeobecného súdnictva. Názor ústavného súdu podporuje aj
skutočnosť, že pôvodne bol vo veci vydaný platobný rozkaz.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie účastníkov tohto súdneho konania.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa nezúčastnil prvých dvoch pojednávaní
(3. mája 2011 a 11. októbra 2011). Vo veci sa začalo riadne pojednávať až 29. marca 2012.
Od uvedeného dátumu je účasť sťažovateľa na pojednávaniach riadne vykázaná s výnimkou
pojednávania 28. mája 2013.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Návrh na vydanie platobného rozkazu bol okresnému súdu doručený 12. marca 2010.
Platobný rozkaz bol vydaný 17. augusta 2010. Prvé dve pojednávania boli zo strany
účastníkov konania zmarené. Na pojednávaní 27. septembra 2012 sa nezúčastnili svedkovia.
Pod hrozbou poriadkovej pokuty a predvedenia sa svedkovia zúčastnili až nasledovného
pojednávania 29. januára 2013.
Postup okresného súdu hodnotí ústavný súd po túto časť konania ako
akceptovateľný.
Následne okresný súd 25. apríla 2013 ustanovil vo veci znalca z odboru stavebníctva,
odvetvia pozemné stavby. Uzneseniami z 19. apríla 2014 a 27. novembra 2014 však došlo
k zmene osoby znalca a až 20. januára 2015 predložil okresný súd spisový materiál znalcovi
na vypracovanie znaleckého posudku.
V tejto časti konania badať neefektívnu činnosť okresného súdu. Ústavný súd
pri hodnotení postupu okresného súdu pri znaleckom dokazovaní vychádzal zo svojej
konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené
nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,
resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Skutočnosť, že vo veci došlo k prieťahom, ktoré boli spôsobené jednak zmätočnými
úkonmi vyššej súdnej úradníčky a kancelárie súdneho oddelenia, a takisto aj opätovnou
zmenou znalca, potvrdila vo vyjadrení okresného súdu aj jeho podpredsedníčka.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
5 000 €, ktoré odôvodnil celkovou dĺžkou konania, ďalej tým, že v konaní nejde o skutkovo
a právne zložité posúdenie veci, tiež tým, že sťažovateľ konal ako odporca vo vzťahu
k okresnému súdu promptne, a napokon aj tým, že v konaní vynakladá financie na advokáta.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Ústavný súd sa vzhľadom na uvedenú neúčasť sťažovateľa na pojednávaniach
nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že vo vzťahu k okresnému súdu konal promptne.
Stotožňuje sa však s názorom, že celková dĺžka konania v posudzovanej pomerne
nenáročnej veci je neprimeraná, čo však bolo zapríčinené až neefektívnou a nesústredenou
činnosťou v ustanovovaní znalca.
Ústavný súd považuje požiadavku sťažovateľa na priznanie finančného
zadosťučinenia vo výške 5 000 € za zjavne neprimeranú hodnote sporu. Tá predstavuje iba
2 257,19 € s príslušenstvom, teda menej ako polovicu požadovanej sumy. Vychádzajúc
z hodnoty sporu, aby bolo primerané finančné zadosťučinenie proporcionálne k predmetu
sporu, musí byť limitované práve touto sumou (I. ÚS 163/2016). K uvedenému je potrebné
pričítať neúčasť sťažovateľa na pojednávaniach.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ako aj na neefektívny postup,
berúc do úvahy predmet konania, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu,
považoval ústavný súd priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa
si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 682,24 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015
v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava
a prevzatie veci, písomné podanie vo veci samej) po 143 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,58 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Pokiaľ ide o vyjadrenie sťažovateľa ústavnému súdu doručené 11. augusta 2016, ústavný
súd za tento úkon právnej služby náhradu trov sťažovateľovi nepriznal, keďže vyjadrenie
neobsahovalo nové skutočnosti relevantné pre posúdenie veci. Právny zástupca sťažovateľa
ústavnému súdu nepreukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto ústavný súd
odmenu a náhrady právneho zástupcu podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty
nezvýšil. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto
predstavuje sumu 303,16 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2016