Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 339/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 , základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a Slovenskej

republiky, základného práva na obhajobu podľa ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a podpredsedu

vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 a postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu

podľa (ďalej len „“), základného práva

na súdnu ochranu podľa v spojení s a ,

základného práva na obhajobu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života podľa

čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

a podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„minister“) v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (ďalej aj „konanie

ministerstva“) a postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „konanie okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od 8. decembra 2008 trestne

stíhaný na základe uznesenia ministerstva ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 z 8. decembra

2008, ktoré bolo podľa jeho názoru vydané „nezákonným a neústavným štátnym orgánom

Slovenskej republiky v konaní vedenom odborom inšpekčnej služby východ úradu

inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky (pôvodne 4. inšpekčné oddelenie)“. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že

„inšpekčná služba bola bez zákonného zmocnenia vyčlenená z organizačnej štruktúry

Policajného zboru... Preto, podľa môjho názoru, je až druhoradé sa zaoberať otázkou, či

vyšetrovateľ inšpekčnej služby je orgánom činným v trestnom konaní alebo nie. Vo vzťahu k

nastolenej otázke nezákonnosti štátneho orgánu (inšpekčnej službe) je bezvýznamné sa

zaoberať otázkou, či policajti inšpekčnej služby boli zákonom predpísaným spôsobom

určení za vyšetrovateľov Policajného zboru. ... Z logiky veci vyplýva, že nelegitímny a

neústavný štátny orgán nemôže mať zákonných vyšetrovateľov. Pri nelegitímnom a

nezákonnom štátnom orgáne sa nemožno zaoberať otázkou nezávislosti. Tieto otázky by

pripadali do úvahy len vtedy, ak by ústavný súd rozhodol, že inšpekčná služba Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky je legitímnym a ústavným štátnym orgánom. ... ustanovenie § 6

ods. 2 nemožno vyložiť ani tak, že o riadení určitej služby v rámci

Policajného zboru rozhodne podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky tak,

že ju bude riadiť on. ... Výklad, že citované ustanovenie umožňuje podpredsedovi vlády

a ministrovi vnútra Slovenskej republiky vyňať z organizačnej štruktúry Policajného zboru

vyšetrovací orgán (inšpekčnú službu) považujem za extrémne nenáležitý, svojvoľný, teda

nezákonný.“. Odmieta pritom právny výklad vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 2. júla 2015, ktoré

však nebolo vydané v trestnej veci sťažovateľa, ako aj zo stanoviska trestnoprávneho

kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 62/2015 z 29. septembra 2015, pričom sa naopak

dovoláva aplikácie právnych názorov uvedených v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. mája 2015.

Nadväzne na uvedené sťažovateľ uvádza, že do jeho trestnej veci zasiahol aj minister

svojím rozkazom č. 11/2007 (ďalej len „rozkaz ministra“), ktorým mal zriadiť

„špecializovaný tím pri sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky a tým určil inšpekčnú službu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

na vyšetrovanie mojej trestnej veci ako colníka. ... Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že

inšpekčnú službu priamo riadi podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky,

ak by tak nebolo, tak špecializovaný tím by mal zriadiť generálny riaditeľ sekcie kontroly

a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo prezident Policajného

zboru, nikdy však nie politik. ... Ide o zásah, ktorý je protiústavný. ... ide o neoprávnený,

svojvoľný a mocenský zásah do konkrétnej vyšetrovanej veci.

podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky nevytvoril žiadne podmienky,

na základe ktorých by mohol zasahovať do konkrétnej vyšetrovanej veci a ani zriadiť

špecializovaný vyšetrovací tím. ... Zásahy do základných práv a slobôd v súvislosti

s trestným konaním možno vykonať len na základe a v súlade s .“.

Vo vzťahu k napádanému konaniu okresného súdu sťažovateľ uvádza, že okresný

súd uznesením sp. zn. z 5. marca 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu

z 5. marca 2015“) odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania.

Proti uvedenému uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť «i napriek tomu, že súd rozhodol

v môj prospech. ... Primárnym dôvodom podania sťažnosti proti rozhodnutiu Okresného

súdu Trebišov (napriek jeho rozhodnutiu, že „skutok“ je nepreskúmateľný), ktorým vrátil

prokurátorovi obžalobu do prípravného konania (policajného vyšetrovania), je skutočnosť,

že Okresný súd Trebišov nesplnil svoju zákonnú povinnosť a navyše nerešpektoval ani

záväzný právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyslovený v jeho rozhodnutí

sp. zn. zo dňa 28.10.2014. Okresný súd Trebišov nielenže neskúmal

a nerozhodol o mnohopočetných námietkach k tajnému sledovaniu orgánmi verejnej moci

Slovenskej republiky, ale nechal ich bez povšimnutia a to dokonca bez toho, aby vysvetlil,

prečo tak neurobil. Vo vzťahu k tak závažnej námietke, akou tajné sledovanie orgánmi

verejnej moci nepochybne je, Okresný súd Trebišov odmietol rozhodnúť. ... Keďže Okresný

súd Trebišov v otázkach použitia informačno-technických prostriedkov nechal

mnohopočetné námietky bez povšimnutia a navyše nerešpektoval ani označené rozhodnutie

ústavného súdu, požiadal som Krajský súd v Košiciach, aby zistenú nezákonnosť v konaní

Okresného súdu Trebišov napravil.».

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa v spojení s . ods. 1

a ; ; , ods. 3, ods.

1, ods. 2 a čl. 13 dohovoru v trestnom konaní vedenom odborom inšpekčnej služby východ

Úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky... sp. zn. ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008)...

porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa podľa v spojení s . ods. 1

a ; ; , ods. 3, , ods. 2 a

dohovoru v trestnom konaní vedenom odborom inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej

služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky... sp. zn.

ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009... tým, že podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej

republiky v rozpore so zákonom () bez legislatívnej opory nezákonne

a neústavné priamo zasiahol do vyšetrovania sťažovateľovej veci, keď v rozpore s vecnou

príslušnosťou inšpekčnej služby zriadenou výlučne na vyšetrovanie trestných činov

policajtov rozkazom MV SR č. 11/2007 zriadil špecializovaný tím pri sekcii kontroly

a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a tým určil inšpekčnú službu

na vyšetrovanie veci sťažovateľa ako colníka, porušené bolo.

3. Základné právo sťažovateľa podľa v spojení s . ods. 1

a ; ; , ods. 3, , ods. 2 a

dohovoru bolo porušené, pretože prípravné konanie (tzv. policajné vyšetrovanie) ako

konanie predchádzajúce konaniu na Okresnom súde Trebišov sp. zn. proti

sťažovateľovi začal, viedol a skončil nezákonný a neústavný štátny orgán - odbor inšpekčnej

služby západ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky... a s touto závažnou námietkou sa Okresný súd Trebišov

odmieta zaoberať.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 €...

5. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia... na účet

právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z obsahu vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie základných práv a slobôd

v prípadoch, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci. Pokiaľ pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti dospeje ústavný súd k čiastkovému záveru, že ochrany

označeného základného práva alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, je

možné sa domôcť prostredníctvom dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy

pred iným orgánom verejnej moci, sťažnosť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie odmietne (napr. ). V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva

alebo slobody sťažovateľa prislúcha len za predpokladu, že právna úprava sťažovateľovi

neposkytuje inú účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Ústavný súd opakovane pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po

jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd

označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania.

Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že o sťažnosti podanej proti

uzneseniu okresného súdu z 5. marca 2015 bolo už v čase podania sťažnosti ústavnému

súdu rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -1446 z 21. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu

z 21. decembra 2015“), ktorým krajský súd uznesenie okresného súdu z 5. marca 2015

podľa zrušil a okresnému súdu uložil vo veci

znovu konať a rozhodnúť. Ústavný súd súčasne poukazuje na obsah odôvodnenia uznesenia

krajského súdu z 21. decembra 2015, ktorý reagujúc na vznesené námietky uviedol, že

primárnou „úlohou okresného súdu bude zaoberať sa námietkou sťažovateľov (obvinených)

ohľadom zákonnosti použitia informačno-technických prostriedkov, a túto okolnosť vyriešiť

podľa ako predbežnú otázku“.

Je teda zrejmé, že v danom prípade existuje iný súd predpokladaný čl. 127 ods. 1

, ktorý má právomoc skúmať (a prípadne aj uznať) porušenia sťažovateľom

označených práv, a tým zjednať nápravu ním tvrdeného porušenia. V súvislosti s tvrdením

sťažovateľa, že v jeho trestnej veci vykonával prípravné konania nezákonný a neústavný

štátny orgán, postačuje, aby sťažovateľ túto svoju argumentáciu o neústavnosti

a nezákonnosti orgánu, ktorý viedol vyšetrovanie, predložil v rámci súdneho konania

okresnému súdu, ktorý v súčasnosti vec prerokúva. Pokiaľ sťažovateľ poukazujúc na obsah

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 2. júla 2015 namieta, že o tejto otázke

okresný súd nemôže rozhodovať, pretože by tým prekročil svoju právomoc, ústavný súd

pripomína, že podľa síce má právomoc konať o súlade právnych

predpisov, avšak len v osobitnom type konania a v prípadoch tam uvedených, nie však

v konaniach o sťažnostiach podľa . Sťažovateľ navyše ani nie je

oprávnený podať návrh na konanie o súlade právnych predpisov, takýto návrh by však

v danej veci mohol podať v zmysle okresný súd.

Z uvedeného vyplýva, že z argumentácie sťažovateľa nemožno podľa ústavného súdu

vyvodiť existenciu takých dôvodov, pre ktoré by ústavný súd mohol predpokladať, že by

v rámci trestného konania v jeho veci nebolo možné dosiahnuť účinnú ochranu ním

označených práv. Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažnosť podanú proti ministerstvu, ministrovi a okresnému súdu napriek

sťažovateľom predloženej argumentácii odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016