Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 367/2016
PDF · 123.4 KB
No categories available
III. ÚS 367/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátska kancelária, Námestie SNP 7, Stropkov,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Listiny základných práv
a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych právach a základných práv podľa čl. 15 a 16 Charty základných práv
Európskej Únie rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Cob 28/2015
zo 14. januára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2016
doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 35 ods. 1 a 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6 ods. 1
Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len
„medzinárodný pakt“) a základných práv podľa čl. 15 a 16 Charty základných práv
Európskej Únie (ďalej len „charta“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 28/2015 zo 14. januára 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania
(ako žalovaná, pozn.) o zaplatenie zmluvnej pokuty 33 193,92 € s príslušenstvom. Okresný
súd Bardejov v uvedenej veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom z 25. februára 2015 (ďalej
len „medzitýmny rozsudok“), ktorým vyslovil, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty je, čo sa týka základu, opodstatnený. Proti označenému medzitýmnemu
rozsudku Okresného súdu Bardejov podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol
krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnutý medzitýmny rozsudok
Okresného súdu Bardejov potvrdil. Sťažovateľka nespokojná s napadnutým rozsudkom
krajského súdu sa obracia so sťažnosťou na ústavný súd.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta, skutkovo a právne argumentuje, že závery
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu sú neprijateľné, svojvoľné,
arbitrárne a v rozpore s jej označenými právami.
K otázke prípustnosti svojej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že proti napadnutému
rozsudku krajského súdu podala 14. apríla 2016 dovolanie, pričom v danom prípade ide
o mimoriadny prostriedok, ktorého prípustnosť je „s poukazom na Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra
2015 (R 2/2016) minimálne sporná“.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka tvrdí, že napadnutým rozsudkom
krajského súdu došlo k porušeniu jej označených práv, a žiada, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej označených
práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil
a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
2
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd vzhľadom na informáciu uvedenú v sťažnosti v súčinnosti s Okresným
súdom Bardejov zisťoval, či sťažovateľka v označenej veci podala dovolanie. Ústavný súd
zistil, že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku krajského súdu skutočne podala
dovolanie, ktoré Okresnému súdu Bardejov doručila 18. apríla 2016. Dovolanie
sťažovateľky už bolo postúpené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie
o ňom 23. mája 2016, teda možno konštatovať, že ku dňu rozhodovania o sťažnosti ešte
nebolo rozhodnuté o dovolaní sťažovateľky.
Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci
ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom
nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ
k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých
prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv
alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,
podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych
predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom
príslušným orgánom (IV. ÚS 177/05).
Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu
sťažovateľkou vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy
vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených
námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé, že sťažovateľka podala dovolanie,
pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené. Sťažnosť
musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv,
ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd
ako súd dovolací.
Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,
keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase
do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...
Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 237/09,
I. ÚS 358/09), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)
a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú
až po rozhodnutí o dovolaní.
Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky
bude mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie jej dovolania Najvyšším súdom Slovenskej
republiky ako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy konštatuje, že v prípade
4
procesného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní bude
sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú
aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.
A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším
súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému
súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie
napadnutého rozsudku krajského súdu, náhrada trov konania) z dôvodu odmietnutia
sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júna 2016