Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 367/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátska kancelária, Námestie SNP 7, Stropkov,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa a 2

Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Listiny základných práv

a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych

a kultúrnych právach a základných práv podľa čl. 15 a 16 Charty základných práv

Európskej Únie rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo 14. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 35 ods. 1 a 2

(ďalej len „“), základného práva podľa a 2

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6 ods. 1

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len

„medzinárodný pakt“) a základných práv podľa čl. 15 a 16 Charty základných práv

Európskej Únie (ďalej len „charta“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 14. januára 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

(ako žalovaná, pozn.) o zaplatenie zmluvnej pokuty 33 193,92 € s príslušenstvom. Okresný

súd Bardejov v uvedenej veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom z 25. februára 2015 (ďalej

len „medzitýmny rozsudok“), ktorým vyslovil, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty je, čo sa týka základu, opodstatnený. Proti označenému medzitýmnemu

rozsudku Okresného súdu Bardejov podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnutý medzitýmny rozsudok

Okresného súdu Bardejov potvrdil. Sťažovateľka nespokojná s napadnutým rozsudkom

krajského súdu sa obracia so sťažnosťou na ústavný súd.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, skutkovo a právne argumentuje, že závery

uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu sú neprijateľné, svojvoľné,

arbitrárne a v rozpore s jej označenými právami.

K otázke prípustnosti svojej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že proti napadnutému

rozsudku krajského súdu podala 14. apríla 2016 dovolanie, pričom v danom prípade ide

o mimoriadny prostriedok, ktorého prípustnosť je „s poukazom na Stanovisko

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra

2015 (R 2/2016) minimálne sporná“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka tvrdí, že napadnutým rozsudkom

krajského súdu došlo k porušeniu jej označených práv, a žiada, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej označených

práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil

a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

2

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd vzhľadom na informáciu uvedenú v sťažnosti v súčinnosti s Okresným

súdom Bardejov zisťoval, či sťažovateľka v označenej veci podala dovolanie. Ústavný súd

zistil, že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku krajského súdu skutočne podala

dovolanie, ktoré Okresnému súdu Bardejov doručila 18. apríla 2016. Dovolanie

sťažovateľky už bolo postúpené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie

o ňom 23. mája 2016, teda možno konštatovať, že ku dňu rozhodovania o sťažnosti ešte

nebolo rozhodnuté o dovolaní sťažovateľky.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,

podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom ().

Zistená skutočnosť podania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu

sťažovateľkou vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé, že sťažovateľka podala dovolanie,

pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené. Sťažnosť

musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv,

ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd

ako súd dovolací.

Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie jej dovolania Najvyšším súdom Slovenskej

republiky ako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel

základného práva na súdnu ochranu zaručeného konštatuje, že v prípade

4

procesného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní bude

sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú

aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

napadnutého rozsudku krajského súdu, náhrada trov konania) z dôvodu odmietnutia

sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2016