Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 400/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 predbežne

prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom

JUDr. Miroslavom Katunským, Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na prerokovanie veci nestranným a nezávislým súdom podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 23. októbra 2013 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 16. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. mája 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na prerokovanie veci nestranným a nezávislým súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. októbra 2013 (ďalej aj ,,rozsudok

krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. zo 16. marca 2016 (ďalej aj ,,rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka iniciovala konanie pred

Okresným súdom Košice I vedené pod sp. zn. o určenie neplatnosti

právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzavretej 15. novembra 2000 medzi sťažovateľkou ako

predávajúcou a ako kupujúcim (odporca v priebehu konania

zomrel, na jeho miesto do konania vstúpili dedičia ,

a ), ktorá sa týkala prevodu nehnuteľnosti – bytu nachádzajúceho sa na

prízemí bytového domu, , postaveného na parcele ,

Katastrálnym

úradom Košice, Správou katastra Košice I, vrátane k nemu patriaceho podielu na

spoločných častiach a zariadeniach domu. Rozsudkom z 19. februára 2009 Okresný súd

Košice I rozhodol v prospech sťažovateľky, voči ktorému žalovaní podali odvolanie,

o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom z 21. októbra 2010 tak, že napadnuté rozhodnutie

súdu prvého stupňa potvrdil.

3. Na základe ústavnej sťažnosti žalovaných ústavný súd rozhodol nálezom č. k.

-62 z 22. novembra 2012 tak, že vyslovil porušenie ich základných práv

rozsudkom odvolacieho súdu, zrušil napadnutý rozsudok a prikázal krajskému súdu, aby

vo veci znovu konal a rozhodol. Následne krajský súd rozsudkom č. k. -262

z 23. októbra 2013 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu sťažovateľky

zamietol, pričom v odôvodnení vychádzal z uvedeného nálezu ústavného súdu. Vo svojom

odôvodnení poukázal na skutočnosť, že kúpnej zmluve predchádzala dohoda uzavretá

24. októbra 2000 medzi sťažovateľkou a pôvodným odporcom

s jeho manželkou , v ktorej sa dohodli na odstúpení bytu

sťažovateľky odporcom a odporcovia sa mali zaviazať zabezpečiť sťažovateľke trojizbový

byt podľa jej výberu spolu s doplatkom podľa aktuálnej trhovej ceny nehnuteľností.

Z vedľajšieho dojednania ku kúpnej zmluve vyplýva, že kúpna cena za byt navrhovateľky

bola dojednaná ako peňažná suma v dohodnutej výške a jej ďalšia časť ako naturálne

plnenie v podobe zabezpečenia trojizbového bytu podľa výberu sťažovateľky.

4. Podľa sťažovateľky k porušeniu označených základných práv podľa , listiny

a dohovoru došlo tým, že krajský súd sa odchýlil od skôr vysloveného právneho záveru

ústavného súdu, ktorý vo svojom náleze uviedol, že listina (kúpna zmluva) by mala

obsahovať nepochybne všetky podstatné náležitosti zmluvy. Tým sa jeho rozsudok stal

arbitrárnym a prekvapivým. Voči uvedenému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka

dovolanie, ktoré najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zo 16. marca 2016

zamietol. Najvyššiemu súdu sťažovateľka vytýka, že sa taktiež odchýlil od právneho názoru

ústavného súdu, keďže neprihliadol na všetky v konaní uvedené námietky, a teda jeho

rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.

5. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol, že jej základné práva a slobody podľa „ ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

zo dňa 23. 10. 2013 porušené boli“. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnutý

rozsudok „NS SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 16. marca 2016 a rozsudok

Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 23. 10. 2013,“ vrátil vec

krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Cieľom predbežného prerokovania

každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je

rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení

z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

9. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

10. Podľa sťažovateľky k porušeniu ňou označených základných práv malo dôjsť

rozsudkom krajského súdu, ktorý je arbitrárny a prekvapivý z dôvodu, že sa odchýlil

od právneho názoru vysloveného v náleze ústavného súdu, čo malo za následok vyhlásenie

rozhodnutia v neprospech sťažovateľky. Uvedené nedostatky vytýka aj rozsudku

najvyššieho súdu.

11. Ústavný súd skúmal, či sťažovateľka mala, resp. stále má k dispozícii účinný

opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorý jej zákon účinne poskytuje

na ochranu práv podľa , dohovoru a listiny

a na použitie ktorého je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Ústavný súd

vyjadruje názor, že takýmto účinným opravným prostriedkom je v danom prípade dovolanie

ako mimoriadny opravný prostriedok podľa a nasl. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), pričom prípustnosť

dovolania voči rozsudku krajského súdu je možné odvodiť z ustanovenia ,

keďže krajský súd zmenil prvostupňové rozhodnutie vo veci samej. Túto možnosť

sťažovateľka napokon aj využila (bod 4), čo mal ústavný súd preukázané aj z predložených

príloh sťažnosti. Ak teda právny poriadok umožňoval sťažovateľke domôcť sa ochrany

základných práv proti ich porušeniu rozsudkom krajského súdu v dovolacom konaní pred

všeobecným (najvyšším) súdom, potom podľa niet právomoci

ústavného súdu na poskytnutie takejto ochrany. V tejto časti preto ústavný súd odmietol

sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

12. Ústavný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka napriek tomu, že je

kvalifikovane zastúpená advokátom, v petite sťažnosti vôbec neuviedla, aké základné práva

boli porušené rozsudkom najvyššieho súdu (ústavný súd je petitom viazaný podľa § 20

ods. 4 a odôvodnenie sťažnosti s návrhom rozhodnutia nie je vôbec

zosúladené), ani nenavrhla vysloviť ich porušenie. V samotnom petite sa však domáha

okrem zrušenia rozsudku krajského súdu aj zrušenia rozsudku najvyššieho súdu.

13. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 4 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka

domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv

( ). Samotné rozhodnutie o zrušení rozhodnutia (v danom prípade

dovolacieho, pozn.) je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky

( prvá veta ). Keďže sťažovateľka  v konaní pred ústavným súdom

kvalifikovane zastúpená advokátom  sa v návrhu na rozhodnutie sťažnosti nedomáhala

vyslovenia porušenia základných práv, resp. slobôd v napadnutom konaní najvyššieho súdu,

ale iba navrhla zrušiť toto dovolacie rozhodnutie, ústavný súd viazaný návrhom

sťažovateľky na začatie konania v zmysle sa touto

časťou sťažnosti nemohol zaoberať. Ústavný súd preto jej sťažnosť v tejto časti odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

14. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd uvádza, že sťažovateľka je zastúpená advokátom. Podľa

Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone

advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie,

ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. ).

15. O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

napadnutého rozsudku krajského súdu, rozsudku najvyššieho súdu a náhrada trov konania)

z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016