Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 400/2016
PDF · 150.29 KB
No categories available
I. ÚS 400/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 predbežne
prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom
JUDr. Miroslavom Katunským, Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva na prerokovanie veci nestranným a nezávislým súdom podľa
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 1 Co 12/2013 z 23. októbra 2013 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 Cdo 372/2014 zo 16. marca 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. mája 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a práva na prerokovanie veci nestranným a nezávislým súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 12/2013 z 23. októbra 2013 (ďalej aj ,,rozsudok
krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. 7 Cdo 372/2014 zo 16. marca 2016 (ďalej aj ,,rozsudok najvyššieho súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka iniciovala konanie pred
Okresným súdom Košice I vedené pod sp. zn. 14 C/901/2002 o určenie neplatnosti
právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzavretej 15. novembra 2000 medzi sťažovateľkou ako
predávajúcou a ako kupujúcim (odporca v priebehu konania
zomrel, na jeho miesto do konania vstúpili dedičia ,
a ), ktorá sa týkala prevodu nehnuteľnosti – bytu nachádzajúceho sa na
prízemí bytového domu, , postaveného na parcele ,
Katastrálnym
úradom Košice, Správou katastra Košice I, vrátane k nemu patriaceho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu. Rozsudkom z 19. februára 2009 Okresný súd
Košice I rozhodol v prospech sťažovateľky, voči ktorému žalovaní podali odvolanie,
o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom z 21. októbra 2010 tak, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil.
3. Na základe ústavnej sťažnosti žalovaných ústavný súd rozhodol nálezom č. k.
IV. ÚS 340/2012-62 z 22. novembra 2012 tak, že vyslovil porušenie ich základných práv
rozsudkom odvolacieho súdu, zrušil napadnutý rozsudok a prikázal krajskému súdu, aby
vo veci znovu konal a rozhodol. Následne krajský súd rozsudkom č. k. 1 Co/12/2013-262
z 23. októbra 2013 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu sťažovateľky
zamietol, pričom v odôvodnení vychádzal z uvedeného nálezu ústavného súdu. Vo svojom
odôvodnení poukázal na skutočnosť, že kúpnej zmluve predchádzala dohoda uzavretá
24. októbra 2000 medzi sťažovateľkou a pôvodným odporcom
s jeho manželkou , v ktorej sa dohodli na odstúpení bytu
sťažovateľky odporcom a odporcovia sa mali zaviazať zabezpečiť sťažovateľke trojizbový
byt podľa jej výberu spolu s doplatkom podľa aktuálnej trhovej ceny nehnuteľností.
Z vedľajšieho dojednania ku kúpnej zmluve vyplýva, že kúpna cena za byt navrhovateľky
bola dojednaná ako peňažná suma v dohodnutej výške a jej ďalšia časť ako naturálne
plnenie v podobe zabezpečenia trojizbového bytu podľa výberu sťažovateľky.
4. Podľa sťažovateľky k porušeniu označených základných práv podľa ústavy, listiny
a dohovoru došlo tým, že krajský súd sa odchýlil od skôr vysloveného právneho záveru
ústavného súdu, ktorý vo svojom náleze uviedol, že listina (kúpna zmluva) by mala
obsahovať nepochybne všetky podstatné náležitosti zmluvy. Tým sa jeho rozsudok stal
arbitrárnym a prekvapivým. Voči uvedenému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka
dovolanie, ktoré najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 7 Cdo 372/2014 zo 16. marca 2016
zamietol. Najvyššiemu súdu sťažovateľka vytýka, že sa taktiež odchýlil od právneho názoru
ústavného súdu, keďže neprihliadol na všetky v konaní uvedené námietky, a teda jeho
rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.
5. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol, že jej základné práva a slobody podľa „čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1 Co/12/2013
zo dňa 23. 10. 2013 porušené boli“. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnutý
rozsudok „NS SR rozsudkom sp. zn. 7 Cdo 372/2014 zo dňa 16. marca 2016 a rozsudok
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1 Co/12/2013 zo dňa 23. 10. 2013,“ vrátil vec
krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke náhradu trov konania.
II.
6. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Cieľom predbežného prerokovania
každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je
rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení
z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
9. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (podobne aj II. ÚS 521/2015, II. ÚS 855/2015,
IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ
sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
10. Podľa sťažovateľky k porušeniu ňou označených základných práv malo dôjsť
rozsudkom krajského súdu, ktorý je arbitrárny a prekvapivý z dôvodu, že sa odchýlil
od právneho názoru vysloveného v náleze ústavného súdu, čo malo za následok vyhlásenie
rozhodnutia v neprospech sťažovateľky. Uvedené nedostatky vytýka aj rozsudku
najvyššieho súdu.
11. Ústavný súd skúmal, či sťažovateľka mala, resp. stále má k dispozícii účinný
opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorý jej zákon účinne poskytuje
na ochranu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny
a na použitie ktorého je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Ústavný súd
vyjadruje názor, že takýmto účinným opravným prostriedkom je v danom prípade dovolanie
ako mimoriadny opravný prostriedok podľa § 236 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), pričom prípustnosť
dovolania voči rozsudku krajského súdu je možné odvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1 OSP,
keďže krajský súd zmenil prvostupňové rozhodnutie vo veci samej. Túto možnosť
sťažovateľka napokon aj využila (bod 4), čo mal ústavný súd preukázané aj z predložených
príloh sťažnosti. Ak teda právny poriadok umožňoval sťažovateľke domôcť sa ochrany
základných práv proti ich porušeniu rozsudkom krajského súdu v dovolacom konaní pred
všeobecným (najvyšším) súdom, potom podľa čl. 127 ods. 1 ústavy niet právomoci
ústavného súdu na poskytnutie takejto ochrany. V tejto časti preto ústavný súd odmietol
sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
12. Ústavný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka napriek tomu, že je
kvalifikovane zastúpená advokátom, v petite sťažnosti vôbec neuviedla, aké základné práva
boli porušené rozsudkom najvyššieho súdu (ústavný súd je petitom viazaný podľa § 20
ods. 4 zákona o ústavnom súde a odôvodnenie sťažnosti s návrhom rozhodnutia nie je vôbec
zosúladené), ani nenavrhla vysloviť ich porušenie. V samotnom petite sa však domáha
okrem zrušenia rozsudku krajského súdu aj zrušenia rozsudku najvyššieho súdu.
13. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka
domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv
(čl. 2 ods. 2 ústavy). Samotné rozhodnutie o zrušení rozhodnutia (v danom prípade
dovolacieho, pozn.) je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky
(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy). Keďže sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom
kvalifikovane zastúpená advokátom sa v návrhu na rozhodnutie sťažnosti nedomáhala
vyslovenia porušenia základných práv, resp. slobôd v napadnutom konaní najvyššieho súdu,
ale iba navrhla zrušiť toto dovolacie rozhodnutie, ústavný súd viazaný návrhom
sťažovateľky na začatie konania v zmysle § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde sa touto
časťou sťažnosti nemohol zaoberať. Ústavný súd preto jej sťažnosť v tejto časti odmietol
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
14. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný
súd uvádza, že sťažovateľka je zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone
advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie,
ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(napr. II. ÚS 117/05).
15. O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie
napadnutého rozsudku krajského súdu, rozsudku najvyššieho súdu a náhrada trov konania)
z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2016