Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 146/2016
PDF · 208.52 KB
No categories available
I. ÚS 146/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudcu Petra Brňáka a sudkyne Marianny
Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti VULCANUS, s. r. o.,
Smaragdová 619/7, Žilina, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Macalákovou,
Jána Milca 778/11, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 305/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti VULCANUS, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 305/2013 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 305/2013 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania obchodnej spoločnosti
VULCANUS, s. r. o., v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri
centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátky Michaely Macalákovej, Jána
Milca 778/11, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára
2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti VULCANUS, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 305/2013.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je účastníčkou konania
o zaplatenie sumy 2 509,38 € s príslušenstvom vedeného okresným súdom pôvodne pod
sp. zn. 27 Ro 257/2013. Po vydaní platobného rozkazu a podaní odporu zo strany odporcu –
obce Svederník (ďalej len „odporca“) bol platobný rozkaz zrušený, konanie bolo
preradené do registra „C“ a vec bola pridelená zákonnému sudcovi na ďalšie konanie
pod sp. zn. 8 C 305/2013. Do podania sťažnosti ústavnému súdu nebol vo veci určený ani
jeden termín pojednávania, posledným úkonom v konaní bolo doručenie vyjadrenia
sťažovateľky k odporu proti platobnému rozkazu z 15. januára 2014 a vec nie je právoplatne
skončená.
3. S ohľadom na uvedenú nečinnosť okresného súdu sťažovateľka vyjadrila názor, že
„... je poškodená právnou neistotou, ako aj škodou, ktorá jej nezaplatením žalovanej čiastky
vznikla a ktorá má aj nemalý dopad na jej podnikateľské výsledky v podobe možného zisku,
o ktorý je ukrátená v dôsledku nedomoženia sa žalovanej sumy. ...
Postup súdov v uvedenej právnej veci je neefektívny a nesmeruje k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania. K prieťahom v konaní nedošlo v dôsledku zložitosti
veci ani správania účastníkov.“.
V závere sťažnosti poukázala na podanie sťažnosti na prieťahy predsedovi okresného
súdu a vyjadrenie podpredsedu okresného súdu, ktorý listom z 26. januára 2016 konštatoval
dôvodnosť podanej sťažnosti a prieťahy v konaní.
4. V petite podanej sťažnosti následne sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 305/2013 a prizná jej finančné
zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ako i úhradu trov konania vo výške 296,44 €.
5. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 146/2016-11
z 9. marca 2016 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Následne vyzval predsedu okresného
súdu, aby sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadril, aby v stanovenej lehote uviedol
chronológiu úkonov súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 305/2013 a zaslal príslušný
podkladový spis okresného súdu. Zároveň ho požiadal o vyjadrenie, či trvá na tom, aby
ústavný súd konal vo veci samej na verejnom ústnom pojednávaní, alebo či súhlasí
s upustením od neho.
6. Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti
podaním sp. zn. 1 SprS 159/2015 doručeným ústavnému súdu 26. apríla 2016, v ktorom,
argumentujúc chronológiou jednotlivých procesných úkonov okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 305/2013, uviedol, že predmetné konanie „... nie je možné
považovať za obzvlášť skutkovo náročné, aj keď sa nejedná o bežný občianskoprávny spor
a v konaní je nevyhnuté uplatňovať aj prvky verejného práva.
Tak, ako som uviedol sťažovateľovi v odpovedi na jeho sťažnosť, v konaní boli
zistené neodôvodnené prieťahy a sudca bol upozornený na plnenie si svojich povinností.
Musím však uviesť, že nečinnosť súdu nebola počas celých namietaných 28 mesiacov
konania, ale zistená až v roku 2014 a 2015, kedy súd nevykonal úkony potrebné
pre nariadenie pojednávania a meritórne prejednanie veci.
Vo veci bol určený termín pojednávania na deň 4. mája 2016. Sudca sa k sťažností
nevyjadril.
Voči sudcovi bol podaný predsedom tunajšieho súdu, ako aj predsedníčkou
Krajského súdu v Žiline disciplinárny návrh pre neplnenie si povinností sudcu. Žiaľ musím
priznať, že k náprave nedošlo ani po tom, ako bola mnou vybavená sťažnosť sťažovateľa
a sudca bol upozornený na plnenie si svojich povinností, termín pojednávania bol vytýčený
až po doručení sťažnosti.
Pokiaľ Ústavný súd SR vzhliadne v postupe Okresného súdu Žilina neodôvodnené
prieťahy v konaní, navrhujem, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľovi primerané
zadosťučinenie so zreteľom na uplatňovanú výšku nárokov a možnej ujmy, kedy neistota
spôsobená sťažovateľovi postupom súdu by nemala suplovať nároky uplatnené v konaní.“.
Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením
od verejného pojednávania o tejto ústavnej sťažnosti, a zaslal chronológiu vykonaných
procesných úkonov v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 305/2013:
„19.8.2013 - osobne podaný návrh na súde - zapísaný do reg. Rob
23.8.2013 - z reg. Rob prevedený opatrením preds. súdu do reg. Ro
24.9.2013 - zaslaná návrhov. výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh
7.10.2013 - vydaný vo veci platobný rozkaz
30.10.2013 - vo veci podaný odpor proti PR
11.11.2013 - spis prevedený z dôvodu odporu do reg. C
9.1.2014 - doručovaný odpor + výzva na vyjadrenie N
28.1.2014 - doručené na súd vyjadrenie N k odporcu
4.2.2015 - predložený spis sudcovi na ďalší postup
2.4.2016 - vo veci určený termín pojednávania na deň 4.5.2016.“
7. Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 1. júna 2016 oznámila svoj
súhlas s prerokovaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Následne podaním z 10. júna 2016 ústavnému súdu oznámila, že na podanej ústavnej
sťažnosti trvá v plnom rozsahu a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v požadovanej výške považuje za primerané a adekvátne prieťahom v konaní trvajúcom
viac ako 2,5 roka. Zároveň ústavnému súdu oznámila, že pojednávanie nariadené na 4. máj
2016 bolo odročené bez prerokovania veci z dôvodu, že súdny spis napadnutého konania sa
toho času zrejme nachádzal na ústavnom súde.
8. Ústavný súd následne so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že
od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu
senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich
zástupcov a verejnosti len na základe podanej ústavnej sťažnosti, písomne podaného
stanoviska okresného súdu, chronológie procesných úkonov okresného súdu a na základe
predloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 305/2013.
II.
9. Po vykonaní kontroly ústavnému súdu zaslanej chronológie procesných úkonov
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 305/2013 (ďalej len „chronológia“)
na základe obsahu okresným súdom predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu
považoval ústavný súd skutočnosti uvedené v chronológii za preukázané.
10. Po prevedení súdneho spisu do registra „C“ z dôvodu podania odporu zo strany
odporcu proti platobnému rozkazu bol na základe úpravy okresného súdu zo 7. januára 2014
sťažovateľke zaslaný odpor odporcu na vyjadrenie. Následne po 28. januári 2014,
t. j. po doručení vyjadrenia sťažovateľky k podanému odporu, okresný súd vo veci
neodôvodnene nekonal a spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní trvajúce viac ako dva
roky bez toho, aby vo veci vykonal čo i len jeden procesný úkon.
Termín pojednávania bol vo veci nariadený na 4. máj 2016 až v apríli 2016 po podaní
ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľky a po jej doručení okresnému súdu.
Lustráciou ústavného súdu však bolo zistené, že termín pojednávania nariadený
na 4. máj 2016 bol v dôsledku zapožičania súdneho spisu ústavnému súdu odročený
na 8. jún 2016. Pojednávanie nariadené na 8. jún 2016 bolo následne odročené
na 6. júl 2016.
III.
11. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
12. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 305/2013 dochádzalo k porušovaniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne
úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,
IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01).
16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza
z ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“),
ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,
aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo
sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:
- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
- správanie účastníka súdneho konania a
- postup samotného súdu.
18. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
18.1 Predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 305/2013 je
zaplatenie sumy 2 509,38 € s príslušenstvom po preradení konania do registra „C“
v dôsledku podaného odporu proti platobnému rozkazu vydanému na návrh sťažovateľky
zo strany okresného súdu (bod 2). Vec nie je zložitá z právneho ani skutkového hľadiska
a patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti s dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej
judikatúry.
18.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho
konania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotná
sťažovateľka akýmkoľvek významným spôsobom prispela k zbytočným prieťahom
v konaní.
18.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska
posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom.
Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd zistil, že došlo k viac
ako dvojročnej nečinnosti v konaní, ktorú možno charakterizovať ako zbytočné a najmä
neospravedlniteľné prieťahy v konaní, a to v období od 28. januára 2014 (keď bolo
okresnému súdu zo strany sťažovateľky doručené vyjadrenie k podanému odporu)
do 12. apríla 2016 (keď bol po podaní ústavnej sťažnosti vo veci nariadený termín
pojednávania na 4. máj 2016).
Za celé súdne konania, t. j. od 11. novembra 2013, keď bol súdny spis prevedený
z dôvodu podania odporu proti platobnému rozkazu do registra „C“, nebolo vo veci
vykonané ani jedno pojednávania, čo ústavný súd považuje za ústavne neakceptovateľné.
19. Zbytočné prieťahy v posudzovanom konaní okresného súdu priznal nielen jeho
podpredseda vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní z 26. januára 2016,
ale i samotný predseda okresného súdu vo vyjadrení k podanej ústavnej sťažnosti
z 21. apríla 2016, keď okrem neodôvodnených prieťahov v konaní zákonného sudcu
poukázal i na podanie disciplinárneho návrhu voči zákonnému sudcovi pre neplnenie si
zákonných povinností a na nečinnosť zákonného sudcu v posudzovanej veci i po upozornení
vedenia súdu na neplnenie si svojich povinností.
20. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom
konaní za taký, ktorý bol poznačený viac ako dvojročnou, ničím neospravedlnenou
nečinnosťou okresného súdu a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu
právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania (viac ako
3 roky) bez právoplatného skončenia veci.
V napadnutom konaní došlo k neodôvodneným prieťahom, ktoré neboli spôsobené
zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku
nečinnosti okresného súdu.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že doterajším postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 305/2013 došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
21. Vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 305/2013 porušené, prikázal okresnému
súdu napriek tomu, že sťažovateľka sa toho v petite sťažnosti nedomáhala, v súlade
s dikciou ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde vo veci konať
bez zbytočných prieťahov a odstrániť tak stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľka
domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza.
IV.
22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
23. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
24. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo
priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur (bod 4).
25. S prihliadnutím na doterajší priebeh konania, najmä však zohľadňujúc samotnú
dĺžku konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 8 C 305/2013, ústavný súd
vyslovil porušenie v sťažnosti označených práv sťažovateľky bez priznania primeraného
finančného zadosťučinenia.
26. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá
bola vo veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej
právneho zastúpenia advokátkou.
27. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikli
v súvislosti s právnym zastupovaním.
28. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €. V roku 2016
základná sadzba odmeny za úkon právnej služby predstavuje sumu 143 € a hodnota
režijného paušálu sumu 8,58 €.
29. Ústavný súd priznal sťažovateľke uplatnenú náhradu trov konania vo výške
296,44 € (bod 3 výroku tohto nálezu), hoci skutočná výška trov právneho zastúpenia by bola
299,80 €. S poukazom na výsledok konania totiž sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov
za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu spolu v sume 299,80 € takto:
- prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2015 (t. j. 139,83 € + 8,39 €) a
- podanie ústavnej sťažnosti v roku 2016 (t. j. 143 € + 8,58 €).
30. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľky advokátky JUDr. Michaely Macalákovej, 778/11, Žilina (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
31. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné
zadosťučinenie. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je
uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.
32. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2016