Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 391/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, zastúpených advokátom ,

, pre namietané porušenie ich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a 4, , 2 a 3, , , 2, 3 a 4 Slovenskej

republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

upovedomením Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. VII/1 Gv -115 z 22. júla 2015 v spojení s upovedomením

č. k. VII/1 Gv -120 z 24. júla 2015 prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. XVI Gn 24/15/1000-6 zo 4. septembra 2015, postupom vyšetrovateľa

Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Národnej kriminálnej agentúry, národnej

jednotky finančnej polície, expozitúry Stred, Banská Bystrica, špeciálneho prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, postupom

dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky a postupom generálneho prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-584/NKA-FP-ST-2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. novembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ) a

(ďalej spolu aj „sťažovatelia“, v citácií aj „sťažovatelia 1/ a 2/“ a „sťažovateľka“)

pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 1, 2 a 3, čl. 48

ods. 2, , 2, 3 a 4 (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) upovedomením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ,,úrad špeciálnej prokuratúry“)

č. k. VII/1 Gv -115 z 22. júla 2015 (ďalej len „upovedomenie úradu špeciálnej

prokuratúry z 22. júla 2015“) v spojení s upovedomením č. k. VII/1 Gv -120

z 24. júla 2015 (ďalej len „upovedomenie úradu špeciálnej prokuratúry z 24. júla 2015“),

prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“)

č. k. XVI Gn 24/15/1000-6 zo 4. septembra 2015 (ďalej len „prípis generálnej prokuratúry

zo 4. septembra 2015“), postupom vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru

Slovenskej republiky, Národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície,

expozitúry Stred, Banská Bystrica (ďalej aj ,,vyšetrovateľ Policajného zboru“),

špeciálneho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, postupom dozorujúceho

prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry a postupom generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“) v trestnom konaní vedenom

pod ČVS: PPZ-584/NKA-FP-ST-2012.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Uznesením z 3.02.2006 pod číslom ČVS: PPZ-

67/BPK-S-2005 začal vyšetrovateľ Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu

boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii - Stred, Banská Bystrica nás trestne stíhať

podľa ako obvinených pre trestný čin sprenevery podľa ,

ods. 4 písm. b) ods. 5 Tr. zák. účinného v dobe spáchania trestného činu...

Uznesením z 15.05.2007 pod číslom ČVS: PPZ-17/BPK-S-2006 začal vyšetrovateľ

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred,

Banská Bystrica sťažovateľa 1/ trestne stíhať podľa ako obvineného

pre pokračovací trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 2, ods. 5 Tr. zák.

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v dobe spáchania

trestného činu...

Uznesením z 10.10.2008 pod číslom ČVS: PPZ-114/BPK-S-2008 začal vyšetrovateľ

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred,

Banská Bystrica sťažovateľa 1/ trestne stíhať podľa ako obvineného

pre pokračovací trestný čin úverového podvodu podľa§ 250a ods. 1, ods. 2, ods. 5 Tr. zák.

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v dobe spáchania

trestného činu.

Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii,

Odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica zo dňa 10.10.2008 pod číslom

ČVS:PPZ-17/BPK-S-2006 boli spojené trestné veci ČVS: PPZ-114/BPK-S-2008 a

ČVS:PPZ-17/BPK-S-2006 na spoločné konanie pod ČVS:PPZ-17/BPK-S-2006...

Uznesením vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu

boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii - Stred, Banská Bystrica pod číslom

ČVS: PPZ-67/BPK-S-2005 bolo dňa 09.03.2010 podľa , začaté

trestné stíhanie a súčasne vyšetrovateľ začal sťažovateľa 1/ trestne stíhať podľa § 206

ods. 1, ods. 5 ako obvineného pre trestný čin sprenevery podľa ,

písm. b) ods. 5 Tr. zák. účinného v dobe spáchania trestného činu.

Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii,

Odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica zo dňa 18.01.2011 pod číslom

ČVS: PPZ-67/BPK-S-2005 boli spojené trestné veci ČVS:PPZ-17/BPK-S-2006 a ČVS:

PPZ-67/BPK-S-2005 na spoločné konanie pod ČVS: PPZ-67/BPK-S-2005...

Dňa 20.10.2009 sa uskutočnilo preštudovanie vyšetrovacieho spisu pod ČVS: PPZ-

17/BPK-S-2006...

Pokynom prokurátora zo dňa 04.03.2010 bola vec postupom podľa § 230 ods. 2

písm. d) vrátená policajtovi na doplnenie vyšetrovania, okrem iného aj

pre formálne nedostatky predloženého vyšetrovacieho spisu - nesústredený a neefektívny

postup orgánov činných v trestnom konaní...

Dňa 13.08.2010 prokurátor vrátil vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania, pretože

doterajšie výsledky vyšetrovania nepostačujú na podanie obžaloby... Dňa 24.04.2013 sa

uskutočnilo preštudovanie vyšetrovacieho spisu pod ČVS:PPZ- 584/NKA-FP-ST-2012

pôvodne ČVS: PPZ-67/BPK-S-2005.

Naším podaním zo dňa 27.08.2013 sme navrhli doplniť dokazovanie a odstrániť

nezákonnosť pri zhromažďovaní dôkazných prostriedkov.

Dňa 04.11.2013 vyšetrovateľ PZ zamietol náš návrh na doplnenie vyšetrovania.

Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Národná

kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra stred, Banská

Bystrica z 22.10.2014 pod ČVS: PPZ-584/NKA-FP-ST-2012 vyšetrovateľ, po 8 rokoch

od vznesenia obvinenia, pribral do trestného konania na vyšetrenie duševného stavu

sťažovateľa 1/ znalcov z odboru psychiatrie a psychológie. V znaleckom posudku uložil

posúdiť a zodpovedať otázky, ktoré mali byť pri efektívnom a sústredenom postupe orgánov

činných v prípravnom konaní skúmané a zodpovedané na začiatku konania...

Písomným podaním zo dňa 07. 07.2015 sme požiadali Úrad špeciálnej prokuratúry,

Generálnej prokuratúry SR o preskúmanie postupu prokurátora pri určovaní primeranej

lehoty na preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania... Prípisom zo dňa 10.07.2015 nás

prokurátor upovedomil o podaní obžaloby na Špecializovaný trestný súd pracovisko Banská

Bystrica.

Následne sme dňa 20.07.2015 podali na ÚŠP podnet na preskúmanie postupu

vyšetrovateľov a prokurátora v trestnej veci obv. a spol., vedenej na ÚŠP GP SR

pod č. VII/ 1 Gv -96, v ktorej sme odôvodnili opodstatnenosť žiadosti obhajoby

o komplexné preskúmanie celého priebehu prípravného konania a postupu orgánov

prípravného konania v ňom. Namietli sme a zdôraznili, že už len samotná dĺžka konania je

neospravedlniteľná a neudržateľná z pohľadu nárokov na trestné konanie zakotvených

v právnom poriadku - Ústave SR a v medzinárodných záväzkoch, ktorými je SR viazaná...

Písomným podaním zo dňa 20.07.2015 sme požiadali generálneho prokurátora SR

JUDr. Jaroslava Čižnára o opakované preskúmanie postupu ÚŠP pri výkone

prokurátorského dozoru v trestnej veci obv. a spol. vedenej na ÚŠP GP SR

pod č. VII/1 Gv -96, a to z dôvodov uvedených v žiadosti zo dňa 07.07.2015...

Dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,

Bratislava prípisom zo dňa 22.07.2015 pod č. VII/1 Gv -115 nám doručeným dňa

27.07.2015 rozhodol o odložení nášho podnetu zo dňa 07.07.2015 bez prijatia

prokurátorského opatrenia...

Dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,

Bratislava prípisom zo dňa 24.07.2015 pod č. VII/1 Gv -120 nám doručeným dňa

03.08.2015 rozhodol o odložení nášho podnetu bez prijatia prokurátorského opatrenia...

Dňa 27.07.2015 sme podali na ÚŠP opätovný podnet na preskúmanie postupu

prokurátora pri realizácii práva na preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania...

Dňa 04.08.2015 sme podali opakovaný podnet na preskúmanie postupu špeciálneho

prokurátora GP SR vo veci vedenej na ÚŠP GP SR pod č. -120, ktorým

sme generálneho prokurátora SR požiadali o preskúmanie postupu špeciálneho

prokurátora...

Generálny prokurátor SR prípisom zo dňa 04.09.2015 pod č. XVI Gn 24/15/1000-6

nám doručeným dňa 23.09.2015 rozhodol o odložení nášho opakovaného podnetu,

bez prijatia zákonných opatrení. Vo svojom strohom odôvodnení zaujal stanovisko k našim

podaniam z 20.07.2015, z 27.07.2015 a 04.08.2015, pričom považoval aj náš opakovaný

podnet za nedôvodný, v celom rozsahu sa stotožnil s argumentmi dozorujúceho špeciálneho

prokurátora a vyhodnotil postup vyšetrovateľa i prokurátora ako zákonný. Zároveň sme

boli upozornení, že vybavením tohto opakovaného podnetu boli vyčerpané všetky zákonné

možnosti vybavovania podnetov...

Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti lehoty na prejednanie našej záležitosti,

je potrebné určiť jej začiatok a koniec...

Nám bolo vznesené obvinenie pri našom výsluchu dňa 03.02.2006.

Pokiaľ ide o skončenie plynutia lehoty, v trestných veciach lehota upravená v článku

6 ods. 1 Dohovoru zahŕňa celé konanie vo veci vrátane odvolacieho konania (rozsudok

Konig z 28. júna 1978, Séria A, č. 27, str. 33, ods. 98). Koniec lehoty (dies ad quem) sa

v zmysle judikatúry ESĽP určuje konečným rozhodnutím súdu vo veci podľa vnútroštátneho

právneho poriadku. Konečným rozhodnutím je meritórne rozhodnutie vo veci samej,

konečným rozhodnutím môže byť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale aj odvolacieho súdu

(už citované rozhodnutie vo veci ). V trestných veciach sa týmto konečným

rozhodnutím musí rozhodnúť nielen o vine, ale aj o treste. Niekedy sa lehota môže skončiť

aj iným rozhodnutím, napr. zastavením konania. V našom prípade k zastaveniu konania a

ani ku konečnému rozhodnutiu súd doposiaľ nedošlo, naša právna neistota preto pretrváva.

Vzhľadom na uvedené možno stanoviť začiatok plynutia lehoty na prejednanie našej

záležitosti najneskôr na deň 03.02.2006, kedy nám bolo pri našom výsluchu vznesené

obvinenie, pričom k skončeniu plynutia tejto lehoty doposiaľ nedošlo.

Dovoľujeme si zdôrazniť, že označené trestné konanie vedené proti nám, ktoré

v dôsledku postupu orgánov činných v trestnom konaní trvá tak dlho, ako je to v danom

prípade, t. j. takmer 10 rokov, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať

za nezlučiteľné s imperatívom, ustanoveným v SR a v

Dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty

dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu a inú právnu ochranu stáva

iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (, )...

Máme za to, že:

1. od počiatku trestného konania sa porušujú ustanovenia zákona o zachovaní

zákonnej povinnosti mlčanlivosti s osobitným zreteľom na zachovanie dodržiavania

bankového tajomstva podľa zákona o bankách,

2. v nadväznosti na sub. 1) zhromažďujú a vykonávajú sa listinné dôkazy, vypočúvajú

sa svedkovia bez toho, aby tieto dôkazy boli zhromaždené a vykonané v súlade so zákonom

na ne sa vzťahujúcim,

3. postupom a rozhodnutiami prokurátora, dozorujúceho prokurátora a generálneho

prokurátora SR pri realizácii práva obhajoby na preštudovanie spisu po skončení

vyšetrovania došlo k porušeniu práva na obhajobu.

K výhradám sub. 1) a sub. 2) spoločne:

Počas celého prípravného konania sa domáhame, aby dôkazy sa vykonávali

zákonným spôsobom. Keďže ide o preverovanú činnosť, ktorej sa dotýka zákonná úprava

ochrany bankového tajomstva, mal byť dodržaný zákon o bankách upravujúci, kto je

oprávnený oslobodiť osoby a vydať listiny obsahujúce bankové tajomstvo pre účely

trestného konania.

Bankové tajomstvo upravuje ust. § 91 a nasl. zákona o bankách, a to ako jeho

predmet, tak aj nositeľov bankového tajomstva. Ust. § 93 ods. 1 zákona o bankách

explicitne upravuje kto môže (je oprávnený) zbaviť povinnosti mlčanlivosti zamestnancov

banky, ako aj členov štatutárneho orgánu banky, ktorí sú povinní zachovávať mlčanlivosť

vo veciach týkajúcich sa záujmov banky.

Tejto povinnosti ich môže zbaviť len štatutárny orgán banky, ktorým je jej

predstavenstvo. Predstavenstvo banky ako štatutárny orgán banky existuje aj po vyhlásení

konkurzu na banku a plní nezastupiteľné úlohy aj počas konkurzu...

Zbavenie mlčanlivosti zákonu zodpovedajúcim spôsobom sa bezprostredne dotýka aj

nás, obvinených. Bez riadneho zbavenia mlčanlivosti sme počas prípravného konania

nemohli a ani nemôžeme ani teraz vypovedať, navrhovať vykonanie dôkazov a brániť sa

spôsobom zaručeným zákonom...

V označenom trestnom konaní dozorujúci prokurátor ani obvineným, ani ich

obhajcovi neumožnil v intenciách ust. preštudovať spis v primeranej

lehote.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľov 1/, 2/ podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru a podľa

čl. 46 ods. 1, ods. 4, čl. 47 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 1, ods. 2, ods. 3,

ods. 4 SR rozhodnutím dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry SR z 22.07.2015, č. VII/ 1 Gv -115, v spojení

s rozhodnutím dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry SR, Bratislava z 24.07.2015, č. VII/1 Gv -120, v spojení

s rozhodnutím generálneho prokurátora Generálnej prokuratúry SR zo 04.09.2015,

č. XVI Gn 24/15/1000-6 porušené boli.

2. Základné práva sťažovateľov 1/, 2/ podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru a podľa

čl. 46 ods. 1, ods. 4, čl. 47 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 1, ods.2, ods. 3,

ods. 4 SR postupom vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky,

Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra stred,

Banská Bystrica, postupom špeciálneho prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry SR, Bratislava, postupom dozorujúceho prokurátora Úradu

Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, Bratislava a postupom generálneho

prokurátora Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní podnetov na preskúmanie

zákonnosti v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ - 584/NKA-FP-ST-2012 porušené

boli.

3. Rozhodnutie dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry SR z 22.07.2015, č. VII/1 Gv -115, v spojení s rozhodnutím

dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,

Bratislava z 24.07.2015, č. VII/1 Gv -120, v spojení s rozhodnutím generálneho

prokurátora Generálnej prokuratúry SR zo 04.09.2015, č. XVI Gn 24/15/1000-6 sa zrušujú

a vec sa vracia na ďalšie konanie.

4. Porušovateľom 1/, 2/, 3/ sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv

sťažovateľov 1/, 2/ podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru a podľa čl. 46 ods. 1, ods. 4, čl. 47

ods. 1, ods. 2, ods. 3, , , ods. 2, ods. 3, ods. 4 SR.

5. Základné právo sťažovateľov 1/, 2/ na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené postupom vyšetrovateľa Prezídia

Policajného zboru Slovenskej republiky, Národná kriminálna agentúra, národná jednotka

finančnej polície, expozitúra stred, Banská Bystrica, postupom Úradu Špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, Bratislava a postupom generálneho prokurátora

Generálnej prokuratúry SR porušené boli.

6. Porušovateľom 1/, 2/, 3/ sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

7. Sťažovateľovi 1/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000,-EUR

(slovom tridsaťtisíc eur), ktoré sú porušovatelia 1/, 2/, 3/ povinní vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Sťažovateľke 2/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000,-EUR

(slovom tridsaťtisíc eur), ktoré sú porušovatelia 1/, 2/, 3/ povinní vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Porušovatelia základných práv 1/, 2/, 3/ sú povinní sťažovateľom 1/, 2/ uhradiť

trovy konania, tak ako budú vyčíslené, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

Dňa 8. júna 2016 sťažovatelia ústavnému súdu doručili „doplnenie ústavnej

sťažnosti“, v ktorom uviedli, že namietajú „podstatnú procesnú vadu v trestnom konaní,

ktorá spočíva v tom, že mi nebolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: PPZ-

67/BPK-S-2005 zo dna 09.03.2010. Tým bolo porušené moje právo vyplývajúce z článku 6

ods. 3 písm. a) Dohovoru byť bez meškania a v jazyku ktorému rozumiem podrobne

oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného voči mne“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľov podľa

a 4, , 2 a 3, , , 2, 3 a 4 a podľa

ods. 1 a 3 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v trestnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní, v ktorom už o sťažnosti

podľa označený odporca meritórne rozhodol pred jej podaním

(), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu

v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľov, podľa ktorého postupom „Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv -115 z 22. júla 2015 v spojení

s upovedomením č. k. VII/1 Gv -120 z 24. júla 2015 prípisom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky č. k. XVI Gn 24/15/1000-6 zo 4. septembra 2015,

postupom vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Národná

kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Stred, Banská

Bystrica, špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, postupom dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a postupom generálneho prokurátora

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-

584/NKA-FP-ST-2012 malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru“.

Na dopyt ústavného súdu úrad špeciálnej prokuratúry 13. júna 2016 oznámil,

že „na obvinených a , obaja bytom

, a ďalšie štyri osoby, bola prokurátorom Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod spisovou značkou

VII/1 Gv -98 podaná dňa 13.07.2015 Špecializovanému trestnému súdu obžaloba

za pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 4 písmeno b/, odsek 5

a iné v znení “.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že úrad špeciálnej prokuratúry

podal obžalobu na sťažovateľov ešte 13. júla 2015, teda štyri mesiace pred tým, ako sa

sťažovatelia obrátili so svojou sťažnosťou na ústavný súd. Podaním obžaloby ešte

pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonali teda namietané orgány všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov,

a preto už nemohli v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom

ovplyvniť priebeh konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohli už ani

porušovať sťažovateľmi v sťažnosti označené práva.

Keďže postupom namietaných orgánov nemohlo v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu dochádzať k porušovaniu práv sťažovateľov zaručených v čl. 48 ods. 2

a dohovoru, ústavný súd sťažnosť v súlade s zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47

ods. 1 a 2, , 2, 3 a 4 a podľa dohovoru upovedomením

úradu špeciálnej prokuratúry z 22. júla 2015, ako aj postupom, ktorý mu predchádzal,

a upovedomením úradu špeciálnej prokuratúry z 24. júla 2015, ako aj postupom,

ktorý mu predchádzal, a postupom Národnej kriminálnej agentúry, národnej

jednotky finančnej polície, expozitúry Stred, Banská Bystrica

Proti upovedomeniu úradu špeciálnej prokuratúry z 22. júla 2015 podali sťažovatelia

27. júla 2015 opakovaný podnet na úrad špeciálnej prokuratúry, v ktorom žiadali

o predloženie tohto opakovaného podnetu nadriadenému prokurátorovi.

Proti upovedomeniu úradu špeciálnej prokuratúry z 24. júla 2015 podali sťažovatelia

4. augusta 2015 opakovaný podnet na generálnej prokuratúre.

Tieto právne prostriedky nápravy vybavil generálny prokurátor prípisom

č. k. XVI Gn 24/15/1000-6 zo 4. septembra 2015. V rámci tohto prípisu bol zároveň

vybavený aj podnet sťažovateľov z 20. júla 2015 na preskúmanie postupu vyšetrovateľov

a dozorujúceho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry z dôvodov, ktoré už boli

sťažovateľmi uvádzané v prvom podnete na preskúmanie postupu prokurátora úradu

špeciálnej prokuratúry zo 7. júla 2015.

Podľa o prokuratúre (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) v znení účinnom do 31. decembra 2015 prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015

podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu

opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je sťažnosť fyzickej

osoby alebo právnickej osoby podľa prípustná, pokiaľ sťažovateľ má

k dispozícii opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky nápravy na dosiahnutie

ochrany svojich základných práv alebo slobôd. Keďže aj v danom prípade sa sťažovatelia

domáhali ochrany svojich práv uplatnením právnych prostriedkov nápravy adresovaných

orgánom prokuratúry (v danom prípade generálnej prokuratúre) podľa príslušných

ustanovení zákona o prokuratúre, ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu

úradu špeciálnej prokuratúry odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

). Z dôvodu neprípustnosti ústavný súd odmietol aj sťažnosť v časti

smerujúcej proti vyšetrovateľovi Policajného zboru, ktorého postup bol preskúmavaný

v rámci už označených podnetov.

3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47

ods. 1 až 3, až 4 a a 3 dohovoru prípisom generálnej

prokuratúry zo 4. septembra 2015, ako aj postupom, ktorý mu predchádzal

Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je

suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym

poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu

vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci,

prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde

k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného

rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci

môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(porov. , , , ).

Súčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že právu dotknutej osoby

požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom

podnetu alebo opakovaného podnetu, v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre zodpovedá

povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto

podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak

súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je aj právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej

podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade s jej predstavami (porov. , ,

).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že generálna prokuratúra

reagovala na opakovaný podnet zákonným spôsobom, a teda generálna prokuratúra riadne

plnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o prokuratúre, pričom vybavila opakovaný

podnet sťažovateľmi napadnutým prípisom, ktorý spĺňa náležitosti predpokladané zákonom

o prokuratúre, v ktorom vyjadrila odôvodnený právny názor.

Ústavný súd konštatuje, že postupom generálnej prokuratúry v súlade so zákonom

o prokuratúre nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľov domáhať sa ochrany svojich

práv podaním podnetu alebo opakovaného podnetu orgánom prokuratúry a právne závery

vyslovené v napadnutom oznámení nie sú arbitrárne, extrémne nelogické a ani sa

neodchýlili od veci samej a je nutné ich považovať za výraz autonómneho prokurátorského

rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.

Navyše, v danom prípade sa založila podaním obžaloby prokurátorom úradu

špeciálnej prokuratúry právomoc Špecializovanému trestnému súdu, pracovisku Banská

Bystrica rozhodovať v trestnej veci sťažovateľov.

Ústavný súd ďalej uvádza, že aj na vec sťažovateľov je aplikovateľná stabilizovaná

judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej je trestné konanie od svojho začiatku až po jeho

koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno

na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených

v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. ,

, , ). Do tejto kategórie námietok patrí aj námietka

sťažovateľov o „nedoručení uznesenia o vznesení obvinenia ČVS: PPZ-67/BPK-S-2005

zo dna 09.03.2010“. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel

a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava

procesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných

v trestnom konaní a súdov). Trestné konanie proti sťažovateľom po podaní obžaloby ako

proti obžalovaným v uvedenej veci nie je dosiaľ právoplatne skončené. Platná právna

úprava v súčasnom štádiu trestného konania umožňuje sťažovateľom v rámci uplatnenia

práva na obhajobu namietať právne účinným spôsobom porušenie svojich základných práv

a slobôd garantovaných v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa

a prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v ich

trestnej veci. Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľov, ako aj odvolací

súd v prípade podania odvolania sťažovateľmi proti rozsudku súdu prvého stupňa sú súdmi

s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových

aj právnych okolností prípadu. Ich právomoc sa vzťahuje aj na otázku zákonnosti

a ústavnosti spôsobu získania dôkazov proti sťažovateľom predkladaných obžalobou či

posúdenie prípadného porušenia práva na obhajobu. Skutočnosť, že v trestnej veci

sťažovateľov je oprávnený konať a rozhodovať Špecializovaný trestný súd, pracovisko

Banská Bystrica, preto vylučuje právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti podľa

pre porušenie sťažovateľom označených základných práv.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2016