Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 391/2016
PDF · 299.15 KB
No categories available
III. ÚS 391/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom
, zastúpených advokátom ,
, pre namietané porušenie ich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
upovedomením Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky č. k. VII/1 Gv 4/14/1000-115 z 22. júla 2015 v spojení s upovedomením
č. k. VII/1 Gv 4/14/1000-120 z 24. júla 2015 prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky č. k. XVI Gn 24/15/1000-6 zo 4. septembra 2015, postupom vyšetrovateľa
Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Národnej kriminálnej agentúry, národnej
jednotky finančnej polície, expozitúry Stred, Banská Bystrica, špeciálneho prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, postupom
dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky a postupom generálneho prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-584/NKA-FP-ST-2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. novembra
2015 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ) a
(ďalej spolu aj „sťažovatelia“, v citácií aj „sťažovatelia 1/ a 2/“ a „sťažovateľka“)
pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 1, 2 a 3, čl. 48
ods. 2, čl. 50 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) upovedomením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ,,úrad špeciálnej prokuratúry“)
č. k. VII/1 Gv 4/14/1000-115 z 22. júla 2015 (ďalej len „upovedomenie úradu špeciálnej
prokuratúry z 22. júla 2015“) v spojení s upovedomením č. k. VII/1 Gv 4/14/1000-120
z 24. júla 2015 (ďalej len „upovedomenie úradu špeciálnej prokuratúry z 24. júla 2015“),
prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“)
č. k. XVI Gn 24/15/1000-6 zo 4. septembra 2015 (ďalej len „prípis generálnej prokuratúry
zo 4. septembra 2015“), postupom vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru
Slovenskej republiky, Národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície,
expozitúry Stred, Banská Bystrica (ďalej aj ,,vyšetrovateľ Policajného zboru“),
špeciálneho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, postupom dozorujúceho
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry a postupom generálneho prokurátora
Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“) v trestnom konaní vedenom
pod ČVS: PPZ-584/NKA-FP-ST-2012.
V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Uznesením z 3.02.2006 pod číslom ČVS: PPZ-
67/BPK-S-2005 začal vyšetrovateľ Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu
boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii - Stred, Banská Bystrica nás trestne stíhať
podľa § 206 ods. 1 Tr. por. ako obvinených pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1,
ods. 4 písm. b) ods. 5 Tr. zák. účinného v dobe spáchania trestného činu...
Uznesením z 15.05.2007 pod číslom ČVS: PPZ-17/BPK-S-2006 začal vyšetrovateľ
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred,
Banská Bystrica sťažovateľa 1/ trestne stíhať podľa § 206 ods. 1 Tr. por. ako obvineného
pre pokračovací trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 2, ods. 5 Tr. zák.
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v dobe spáchania
trestného činu...
Uznesením z 10.10.2008 pod číslom ČVS: PPZ-114/BPK-S-2008 začal vyšetrovateľ
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred,
Banská Bystrica sťažovateľa 1/ trestne stíhať podľa § 206 ods. 1 Tr. por. ako obvineného
pre pokračovací trestný čin úverového podvodu podľa§ 250a ods. 1, ods. 2, ods. 5 Tr. zák.
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného v dobe spáchania
trestného činu.
Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii,
Odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica zo dňa 10.10.2008 pod číslom
ČVS:PPZ-17/BPK-S-2006 boli spojené trestné veci ČVS: PPZ-114/BPK-S-2008 a
ČVS:PPZ-17/BPK-S-2006 na spoločné konanie pod ČVS:PPZ-17/BPK-S-2006...
Uznesením vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu
boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii - Stred, Banská Bystrica pod číslom
ČVS: PPZ-67/BPK-S-2005 bolo dňa 09.03.2010 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. začaté
trestné stíhanie a súčasne vyšetrovateľ začal sťažovateľa 1/ trestne stíhať podľa § 206
ods. 1, ods. 5 Tr. por. ako obvineného pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4
písm. b) ods. 5 Tr. zák. účinného v dobe spáchania trestného činu.
Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii,
Odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica zo dňa 18.01.2011 pod číslom
ČVS: PPZ-67/BPK-S-2005 boli spojené trestné veci ČVS:PPZ-17/BPK-S-2006 a ČVS:
PPZ-67/BPK-S-2005 na spoločné konanie pod ČVS: PPZ-67/BPK-S-2005...
Dňa 20.10.2009 sa uskutočnilo preštudovanie vyšetrovacieho spisu pod ČVS: PPZ-
17/BPK-S-2006...
Pokynom prokurátora zo dňa 04.03.2010 bola vec postupom podľa § 230 ods. 2
písm. d) Tr. por. vrátená policajtovi na doplnenie vyšetrovania, okrem iného aj
pre formálne nedostatky predloženého vyšetrovacieho spisu - nesústredený a neefektívny
postup orgánov činných v trestnom konaní...
Dňa 13.08.2010 prokurátor vrátil vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania, pretože
doterajšie výsledky vyšetrovania nepostačujú na podanie obžaloby... Dňa 24.04.2013 sa
uskutočnilo preštudovanie vyšetrovacieho spisu pod ČVS:PPZ- 584/NKA-FP-ST-2012
pôvodne ČVS: PPZ-67/BPK-S-2005.
Naším podaním zo dňa 27.08.2013 sme navrhli doplniť dokazovanie a odstrániť
nezákonnosť pri zhromažďovaní dôkazných prostriedkov.
Dňa 04.11.2013 vyšetrovateľ PZ zamietol náš návrh na doplnenie vyšetrovania.
Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Národná
kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra stred, Banská
Bystrica z 22.10.2014 pod ČVS: PPZ-584/NKA-FP-ST-2012 vyšetrovateľ, po 8 rokoch
od vznesenia obvinenia, pribral do trestného konania na vyšetrenie duševného stavu
sťažovateľa 1/ znalcov z odboru psychiatrie a psychológie. V znaleckom posudku uložil
posúdiť a zodpovedať otázky, ktoré mali byť pri efektívnom a sústredenom postupe orgánov
činných v prípravnom konaní skúmané a zodpovedané na začiatku konania...
Písomným podaním zo dňa 07. 07.2015 sme požiadali Úrad špeciálnej prokuratúry,
Generálnej prokuratúry SR o preskúmanie postupu prokurátora pri určovaní primeranej
lehoty na preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania... Prípisom zo dňa 10.07.2015 nás
prokurátor upovedomil o podaní obžaloby na Špecializovaný trestný súd pracovisko Banská
Bystrica.
Následne sme dňa 20.07.2015 podali na ÚŠP podnet na preskúmanie postupu
vyšetrovateľov a prokurátora v trestnej veci obv. a spol., vedenej na ÚŠP GP SR
pod č. VII/ 1 Gv 4/14/1000-96, v ktorej sme odôvodnili opodstatnenosť žiadosti obhajoby
o komplexné preskúmanie celého priebehu prípravného konania a postupu orgánov
prípravného konania v ňom. Namietli sme a zdôraznili, že už len samotná dĺžka konania je
neospravedlniteľná a neudržateľná z pohľadu nárokov na trestné konanie zakotvených
v právnom poriadku - Ústave SR a v medzinárodných záväzkoch, ktorými je SR viazaná...
Písomným podaním zo dňa 20.07.2015 sme požiadali generálneho prokurátora SR
JUDr. Jaroslava Čižnára o opakované preskúmanie postupu ÚŠP pri výkone
prokurátorského dozoru v trestnej veci obv. a spol. vedenej na ÚŠP GP SR
pod č. VII/1 Gv 4/14/1000-96, a to z dôvodov uvedených v žiadosti zo dňa 07.07.2015...
Dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,
Bratislava prípisom zo dňa 22.07.2015 pod č. VII/1 Gv 4/14/1000-115 nám doručeným dňa
27.07.2015 rozhodol o odložení nášho podnetu zo dňa 07.07.2015 bez prijatia
prokurátorského opatrenia...
Dozorujúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,
Bratislava prípisom zo dňa 24.07.2015 pod č. VII/1 Gv 4/14/1000-120 nám doručeným dňa
03.08.2015 rozhodol o odložení nášho podnetu bez prijatia prokurátorského opatrenia...
Dňa 27.07.2015 sme podali na ÚŠP opätovný podnet na preskúmanie postupu
prokurátora pri realizácii práva na preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania...
Dňa 04.08.2015 sme podali opakovaný podnet na preskúmanie postupu špeciálneho
prokurátora GP SR vo veci vedenej na ÚŠP GP SR pod č. VII/1-Gv 4/14/1000-120, ktorým
sme generálneho prokurátora SR požiadali o preskúmanie postupu špeciálneho
prokurátora...
Generálny prokurátor SR prípisom zo dňa 04.09.2015 pod č. XVI Gn 24/15/1000-6
nám doručeným dňa 23.09.2015 rozhodol o odložení nášho opakovaného podnetu,
bez prijatia zákonných opatrení. Vo svojom strohom odôvodnení zaujal stanovisko k našim
podaniam z 20.07.2015, z 27.07.2015 a 04.08.2015, pričom považoval aj náš opakovaný
podnet za nedôvodný, v celom rozsahu sa stotožnil s argumentmi dozorujúceho špeciálneho
prokurátora a vyhodnotil postup vyšetrovateľa i prokurátora ako zákonný. Zároveň sme
boli upozornení, že vybavením tohto opakovaného podnetu boli vyčerpané všetky zákonné
možnosti vybavovania podnetov...
Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti lehoty na prejednanie našej záležitosti,
je potrebné určiť jej začiatok a koniec...
Nám bolo vznesené obvinenie pri našom výsluchu dňa 03.02.2006.
Pokiaľ ide o skončenie plynutia lehoty, v trestných veciach lehota upravená v článku
6 ods. 1 Dohovoru zahŕňa celé konanie vo veci vrátane odvolacieho konania (rozsudok
Konig z 28. júna 1978, Séria A, č. 27, str. 33, ods. 98). Koniec lehoty (dies ad quem) sa
v zmysle judikatúry ESĽP určuje konečným rozhodnutím súdu vo veci podľa vnútroštátneho
právneho poriadku. Konečným rozhodnutím je meritórne rozhodnutie vo veci samej,
konečným rozhodnutím môže byť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale aj odvolacieho súdu
(už citované rozhodnutie vo veci ). V trestných veciach sa týmto konečným
rozhodnutím musí rozhodnúť nielen o vine, ale aj o treste. Niekedy sa lehota môže skončiť
aj iným rozhodnutím, napr. zastavením konania. V našom prípade k zastaveniu konania a
ani ku konečnému rozhodnutiu súd doposiaľ nedošlo, naša právna neistota preto pretrváva.
Vzhľadom na uvedené možno stanoviť začiatok plynutia lehoty na prejednanie našej
záležitosti najneskôr na deň 03.02.2006, kedy nám bolo pri našom výsluchu vznesené
obvinenie, pričom k skončeniu plynutia tejto lehoty doposiaľ nedošlo.
Dovoľujeme si zdôrazniť, že označené trestné konanie vedené proti nám, ktoré
v dôsledku postupu orgánov činných v trestnom konaní trvá tak dlho, ako je to v danom
prípade, t. j. takmer 10 rokov, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať
za nezlučiteľné s imperatívom, ustanoveným v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1
Dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty
dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu a inú právnu ochranu stáva
iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 66/03, I. ÚS 73/06)...
Máme za to, že:
1. od počiatku trestného konania sa porušujú ustanovenia zákona o zachovaní
zákonnej povinnosti mlčanlivosti s osobitným zreteľom na zachovanie dodržiavania
bankového tajomstva podľa zákona o bankách,
2. v nadväznosti na sub. 1) zhromažďujú a vykonávajú sa listinné dôkazy, vypočúvajú
sa svedkovia bez toho, aby tieto dôkazy boli zhromaždené a vykonané v súlade so zákonom
na ne sa vzťahujúcim,
3. postupom a rozhodnutiami prokurátora, dozorujúceho prokurátora a generálneho
prokurátora SR pri realizácii práva obhajoby na preštudovanie spisu po skončení
vyšetrovania došlo k porušeniu práva na obhajobu.
K výhradám sub. 1) a sub. 2) spoločne:
Počas celého prípravného konania sa domáhame, aby dôkazy sa vykonávali
zákonným spôsobom. Keďže ide o preverovanú činnosť, ktorej sa dotýka zákonná úprava
ochrany bankového tajomstva, mal byť dodržaný zákon o bankách upravujúci, kto je
oprávnený oslobodiť osoby a vydať listiny obsahujúce bankové tajomstvo pre účely
trestného konania.
Bankové tajomstvo upravuje ust. § 91 a nasl. zákona o bankách, a to ako jeho
predmet, tak aj nositeľov bankového tajomstva. Ust. § 93 ods. 1 zákona o bankách
explicitne upravuje kto môže (je oprávnený) zbaviť povinnosti mlčanlivosti zamestnancov
banky, ako aj členov štatutárneho orgánu banky, ktorí sú povinní zachovávať mlčanlivosť
vo veciach týkajúcich sa záujmov banky.
Tejto povinnosti ich môže zbaviť len štatutárny orgán banky, ktorým je jej
predstavenstvo. Predstavenstvo banky ako štatutárny orgán banky existuje aj po vyhlásení
konkurzu na banku a plní nezastupiteľné úlohy aj počas konkurzu...
Zbavenie mlčanlivosti zákonu zodpovedajúcim spôsobom sa bezprostredne dotýka aj
nás, obvinených. Bez riadneho zbavenia mlčanlivosti sme počas prípravného konania
nemohli a ani nemôžeme ani teraz vypovedať, navrhovať vykonanie dôkazov a brániť sa
spôsobom zaručeným zákonom...
V označenom trestnom konaní dozorujúci prokurátor ani obvineným, ani ich
obhajcovi neumožnil v intenciách ust. § 208 ods. 1 Tr. por. preštudovať spis v primeranej
lehote.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné práva sťažovateľov 1/, 2/ podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru a podľa
čl. 46 ods. 1, ods. 4, čl. 47 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
ods. 4 Ústavy SR rozhodnutím dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR z 22.07.2015, č. VII/ 1 Gv 4/14/1000-115, v spojení
s rozhodnutím dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR, Bratislava z 24.07.2015, č. VII/1 Gv 4/14/1000-120, v spojení
s rozhodnutím generálneho prokurátora Generálnej prokuratúry SR zo 04.09.2015,
č. XVI Gn 24/15/1000-6 porušené boli.
2. Základné práva sťažovateľov 1/, 2/ podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru a podľa
čl. 46 ods. 1, ods. 4, čl. 47 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 1, ods.2, ods. 3,
ods. 4 Ústavy SR postupom vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky,
Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra stred,
Banská Bystrica, postupom špeciálneho prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR, Bratislava, postupom dozorujúceho prokurátora Úradu
Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, Bratislava a postupom generálneho
prokurátora Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní podnetov na preskúmanie
zákonnosti v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ - 584/NKA-FP-ST-2012 porušené
boli.
3. Rozhodnutie dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR z 22.07.2015, č. VII/1 Gv 4/14/1000-115, v spojení s rozhodnutím
dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR,
Bratislava z 24.07.2015, č. VII/1 Gv 4/14/1000-120, v spojení s rozhodnutím generálneho
prokurátora Generálnej prokuratúry SR zo 04.09.2015, č. XVI Gn 24/15/1000-6 sa zrušujú
a vec sa vracia na ďalšie konanie.
4. Porušovateľom 1/, 2/, 3/ sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv
sťažovateľov 1/, 2/ podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru a podľa čl. 46 ods. 1, ods. 4, čl. 47
ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Ústavy SR.
5. Základné právo sťažovateľov 1/, 2/ na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom vyšetrovateľa Prezídia
Policajného zboru Slovenskej republiky, Národná kriminálna agentúra, národná jednotka
finančnej polície, expozitúra stred, Banská Bystrica, postupom Úradu Špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, Bratislava a postupom generálneho prokurátora
Generálnej prokuratúry SR porušené boli.
6. Porušovateľom 1/, 2/, 3/ sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
7. Sťažovateľovi 1/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000,-EUR
(slovom tridsaťtisíc eur), ktoré sú porušovatelia 1/, 2/, 3/ povinní vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
8. Sťažovateľke 2/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000,-EUR
(slovom tridsaťtisíc eur), ktoré sú porušovatelia 1/, 2/, 3/ povinní vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
9. Porušovatelia základných práv 1/, 2/, 3/ sú povinní sťažovateľom 1/, 2/ uhradiť
trovy konania, tak ako budú vyčíslené, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
Dňa 8. júna 2016 sťažovatelia ústavnému súdu doručili „doplnenie ústavnej
sťažnosti“, v ktorom uviedli, že namietajú „podstatnú procesnú vadu v trestnom konaní,
ktorá spočíva v tom, že mi nebolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: PPZ-
67/BPK-S-2005 zo dna 09.03.2010. Tým bolo porušené moje právo vyplývajúce z článku 6
ods. 3 písm. a) Dohovoru byť bez meškania a v jazyku ktorému rozumiem podrobne
oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného voči mne“.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľov podľa
čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 1, 2 a 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 1, 2, 3 a 4 ústavy a podľa čl. 6
ods. 1 a 3 dohovoru.
1. K namietanému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže
pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej
pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom
v trestnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,
a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,
aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní, v ktorom už o sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený odporca meritórne rozhodol pred jej podaním
(II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu
v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva
aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd
sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny
názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. 3. 2009).
Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti
tvrdenia sťažovateľov, podľa ktorého postupom „Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 4/14/1000-115 z 22. júla 2015 v spojení
s upovedomením č. k. VII/1 Gv 4/14/1000-120 z 24. júla 2015 prípisom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky č. k. XVI Gn 24/15/1000-6 zo 4. septembra 2015,
postupom vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Národná
kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Stred, Banská
Bystrica, špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, postupom dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a postupom generálneho prokurátora
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-
584/NKA-FP-ST-2012 malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“.
Na dopyt ústavného súdu úrad špeciálnej prokuratúry 13. júna 2016 oznámil,
že „na obvinených a , obaja bytom
, a ďalšie štyri osoby, bola prokurátorom Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod spisovou značkou
VII/1 Gv 4/14/1000-98 podaná dňa 13.07.2015 Špecializovanému trestnému súdu obžaloba
za pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 4 písmeno b/, odsek 5
a iné Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 253/2001 Z. z.“.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že úrad špeciálnej prokuratúry
podal obžalobu na sťažovateľov ešte 13. júla 2015, teda štyri mesiace pred tým, ako sa
sťažovatelia obrátili so svojou sťažnosťou na ústavný súd. Podaním obžaloby ešte
pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonali teda namietané orgány všetky zákonom
predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov,
a preto už nemohli v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom
ovplyvniť priebeh konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohli už ani
porušovať sťažovateľmi v sťažnosti označené práva.
Keďže postupom namietaných orgánov nemohlo v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu dochádzať k porušovaniu práv sťažovateľov zaručených v čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47
ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 1, 2, 3 a 4 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru upovedomením
úradu špeciálnej prokuratúry z 22. júla 2015, ako aj postupom, ktorý mu predchádzal,
a upovedomením úradu špeciálnej prokuratúry z 24. júla 2015, ako aj postupom,
ktorý mu predchádzal, a postupom Národnej kriminálnej agentúry, národnej
jednotky finančnej polície, expozitúry Stred, Banská Bystrica
Proti upovedomeniu úradu špeciálnej prokuratúry z 22. júla 2015 podali sťažovatelia
27. júla 2015 opakovaný podnet na úrad špeciálnej prokuratúry, v ktorom žiadali
o predloženie tohto opakovaného podnetu nadriadenému prokurátorovi.
Proti upovedomeniu úradu špeciálnej prokuratúry z 24. júla 2015 podali sťažovatelia
4. augusta 2015 opakovaný podnet na generálnej prokuratúre.
Tieto právne prostriedky nápravy vybavil generálny prokurátor prípisom
č. k. XVI Gn 24/15/1000-6 zo 4. septembra 2015. V rámci tohto prípisu bol zároveň
vybavený aj podnet sťažovateľov z 20. júla 2015 na preskúmanie postupu vyšetrovateľov
a dozorujúceho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry z dôvodov, ktoré už boli
sťažovateľmi uvádzané v prvom podnete na preskúmanie postupu prokurátora úradu
špeciálnej prokuratúry zo 7. júla 2015.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) v znení účinnom do 31. decembra 2015 prokurátor preskúmava zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných
orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je
oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú
podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015
podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu
opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je sťažnosť fyzickej
osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy prípustná, pokiaľ sťažovateľ má
k dispozícii opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky nápravy na dosiahnutie
ochrany svojich základných práv alebo slobôd. Keďže aj v danom prípade sa sťažovatelia
domáhali ochrany svojich práv uplatnením právnych prostriedkov nápravy adresovaných
orgánom prokuratúry (v danom prípade generálnej prokuratúre) podľa príslušných
ustanovení zákona o prokuratúre, ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu
úradu špeciálnej prokuratúry odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde). Z dôvodu neprípustnosti ústavný súd odmietol aj sťažnosť v časti
smerujúcej proti vyšetrovateľovi Policajného zboru, ktorého postup bol preskúmavaný
v rámci už označených podnetov.
3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4, čl. 47
ods. 1 až 3, čl. 50 ods. 1 až 4 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru prípisom generálnej
prokuratúry zo 4. septembra 2015, ako aj postupom, ktorý mu predchádzal
Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je
suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym
poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu
vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci,
prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde
k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného
rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci
môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).
Súčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že právu dotknutej osoby
požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom
podnetu alebo opakovaného podnetu, v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre zodpovedá
povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto
podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak
súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je aj právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej
podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade s jej predstavami (porov. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03,
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že generálna prokuratúra
reagovala na opakovaný podnet zákonným spôsobom, a teda generálna prokuratúra riadne
plnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o prokuratúre, pričom vybavila opakovaný
podnet sťažovateľmi napadnutým prípisom, ktorý spĺňa náležitosti predpokladané zákonom
o prokuratúre, v ktorom vyjadrila odôvodnený právny názor.
Ústavný súd konštatuje, že postupom generálnej prokuratúry v súlade so zákonom
o prokuratúre nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľov domáhať sa ochrany svojich
práv podaním podnetu alebo opakovaného podnetu orgánom prokuratúry a právne závery
vyslovené v napadnutom oznámení nie sú arbitrárne, extrémne nelogické a ani sa
neodchýlili od veci samej a je nutné ich považovať za výraz autonómneho prokurátorského
rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.
Navyše, v danom prípade sa založila podaním obžaloby prokurátorom úradu
špeciálnej prokuratúry právomoc Špecializovanému trestnému súdu, pracovisku Banská
Bystrica rozhodovať v trestnej veci sťažovateľov.
Ústavný súd ďalej uvádza, že aj na vec sťažovateľov je aplikovateľná stabilizovaná
judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej je trestné konanie od svojho začiatku až po jeho
koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie
garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní
naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno
na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených
v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02,
III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05). Do tejto kategórie námietok patrí aj námietka
sťažovateľov o „nedoručení uznesenia o vznesení obvinenia ČVS: PPZ-67/BPK-S-2005
zo dna 09.03.2010“. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel
a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava
procesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných
v trestnom konaní a súdov). Trestné konanie proti sťažovateľom po podaní obžaloby ako
proti obžalovaným v uvedenej veci nie je dosiaľ právoplatne skončené. Platná právna
úprava v súčasnom štádiu trestného konania umožňuje sťažovateľom v rámci uplatnenia
práva na obhajobu namietať právne účinným spôsobom porušenie svojich základných práv
a slobôd garantovaných ústavou v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa
a prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v ich
trestnej veci. Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľov, ako aj odvolací
súd v prípade podania odvolania sťažovateľmi proti rozsudku súdu prvého stupňa sú súdmi
s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových
aj právnych okolností prípadu. Ich právomoc sa vzťahuje aj na otázku zákonnosti
a ústavnosti spôsobu získania dôkazov proti sťažovateľom predkladaných obžalobou či
posúdenie prípadného porušenia práva na obhajobu. Skutočnosť, že v trestnej veci
sťažovateľov je oprávnený konať a rozhodovať Špecializovaný trestný súd, pracovisko
Banská Bystrica, preto vylučuje právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy pre porušenie sťažovateľom označených základných práv.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2016