Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 164/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného spoločnosťou

., vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa , 2 a 5 a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné práva zaručené v a 5 Slovenskej

republiky, ako aj jeho právo zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v súvislosti s požiadavkou na urýchlené rozhodovanie o väzbe

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-19 z 30. marca 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva zaručeného čl. 5 ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v súvislosti s požiadavkou

na urýchlené rozhodovanie o väzbe v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 3105/2016 z 3. mája 2016

uviedol, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu mu bola doručená

5. marca 2015, pričom už 6. marca 2015 bol zákonným sudcom nariadený termín výsluchu

sťažovateľa na 26. marec 2015. Po výsluchu sťažovateľa okresný súd 26. marca 2015

rozhodol uznesením tak, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol

a nenahradil u neho dôvody preventívnej väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka. K vypracovaniu uznesenia došlo 27. marca 2015, pričom sťažovateľovi bolo

doručené 14. apríla 2015 a obhajcovi sťažovateľa 21. apríla 2015 spolu s výzvou

na doručenie písomného odôvodnenia sťažnosti. Okresný súd uviedol, že písomné

odôvodnenie sťažnosti zo strany obhajcu sťažovateľa bolo okresnému súdu doručené

27. apríla 2015, následne 29. apríla 2015 bola vec sťažovateľa predložená Krajskému súdu

v Bratislave. Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením sp. zn.

zo 7. mája 2015 tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol a predmetné uznesenie stranám

v konaní doručoval 14. mája 2015. Ďalej okresný súd poukázal na to, že obhajcovi

sťažovateľa bolo uznesenie okresného súdu neúspešne doručované 15. apríla 2015,

opakovane 16. apríla 2015 a následne bolo 16. apríla 2015 uložené na pošte, kde si ho

obhajca prevzal až 21. apríla 2015. Okresný súd navrhol, aby ústavný súd rozhodol tak, že

základné práva označené sťažovateľom porušené neboli.

3. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení z 23. mája 2016 k stanovisku okresného súdu

uviedol, že tvrdenie okresného súdu o tom, že 27. marca 2015 bolo uznesenie okresného

súdu zaslané procesným stranám, nie je pravdivé. Poukázal na to, že v skutočnosti bolo

odovzdané na poštovú prepravu až 13. apríla 2015, teda až 17. deň po jeho vyhotovení.

Sťažovateľ ďalej namietal, že dôvody sťažnosti doručil okresnému súdu elektronicky

24. apríla 2015, t. j. v tretí deň po doručení uznesenia okresného súdu, a nie 27. apríla 2015,

ako to vo svojom stanovisku uvádza okresný súd. Sťažovateľ zotrval na svojom nároku na

priznanie finančného zadosťučinenia.

4. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základných práv

(, , ).

II.

12. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím, má právo

podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia

slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

14. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že väzba má mať

striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych

intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky

výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť

v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú akceptovateľné

a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A–164,

§ 21, Neumeister z roku 1968, A–8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A–107, § 55).

Prieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými

vnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj účelom čl. 5 dohovoru, to znamená ochranou

jedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia

rozhodnutia (rozsudok vo veci Koendjbiharie v. Holandsko, 25. 10. 1990, § 27).

15. Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám zbaveným slobody zaručuje právo

iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť zbavenia slobody, dáva týmto

osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté

o zákonnosti zbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné

(Vodeničarov c. Slovenská republika, rozsudok z 21. 12. 2000, § 33 – § 36).

16. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že jednotlivé lehoty z hľadiska požiadavky

neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle

a 5 , ale aj z hľadiska dohovoru sa posudzujú podľa všetkých

okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú

požiadavke rýchlosti (obdobne pozri aj , ). Tejto požiadavke preto

spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (, ).

17. Pri posudzovaní neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o zákonnosti

väzby sa vychádza aj z pravidla, že keď sa na rozhodovaní o návrhoch osoby pozbavenej

osobnej slobody na preskúmanie zákonnosti tohto pozbavenia zúčastnilo viac stupňov

súdov, berie sa do úvahy celková dĺžka konania, to znamená od podania návrhu až

do právoplatného rozhodnutia o ňom (napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veciach Letellier v. Francúzsko, 26. 6. 1991, § 56 a Navarra v. Francúzsko, 23. 11. 1993,

§ 28).

18. Podľa názoru sťažovateľa celková dĺžka rozhodovania o jeho prepustení z väzby

trvala 76 dní, čo nezodpovedá parametru urýchlenosti, tak ako to vyžaduje čl. 5 ods. 4

dohovoru, ako aj relevantná judikatúra k tomuto ustanoveniu dohovoru, ktorá považuje

za rozporné s týmto článkom podstatne kratšie doby rozhodovania.

19. Zo spisového materiálu okresného súdu ústavný súd zistil, že uznesením

okresného súdu sp. zn. z 20. decembra 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby

z dôvodov podľa .

20. Sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin zabitia podľa príslušných ustanovení

.

21. Dňa 5. marca 2015 bola okresnému súdu doručená „Žiadosť obvineného

, , o prepustenie z väzby (k sp. zn. )“.

22. Okresný súd nasledujúci deň po doručení žiadosti, t. j. 6. marca 2015 určil termín

výsluchu sťažovateľa na 26. marec 2015.

23. Okresný súd po výsluchu sťažovateľa za prítomnosti jeho obhajcu rozhodol

uznesením z 26. marca 2015 tak, že žiadosť zamietol a dôvody preventívnej väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil. Proti tomuto uzneseniu podal

sťažovateľ okamžite sťažnosť. Uznesenie okresného súdu bolo vyhotovené v písomnej

forme 27. marca 2015 a na poštovú prepravu obhajcovi sťažovateľa spolu s výzvou na

doplnenie dôvodov odovzdané 13. apríla 2015. Sťažovateľ prevzal uznesenie okresného

súdu 14. apríla 2015, obhajcovi bolo uznesenie okresného súdu neúspešne doručované

15. apríla 2015 a 16. apríla 2015. Po jeho uložení na pošte bolo uznesenie okresného súdu

prevzaté obhajcom sťažovateľa až 21. apríla 2015. Písomné odôvodnenie sťažnosti doručil

obhajca okresnému súdu prostredníctvom elektronickej podateľne 24. apríla 2015

(24. apríla 2015, tzn. v piatok o 21 h a 46 min., pozn.). Krajskému súdu v Bratislave bol

súdny spis predložený 29. apríla 2015.

24. Vychádzajúc z uvedeného prehľadu ústavný súd konštatuje, že tvrdenia

sťažovateľa sa teda zakladajú čiastočne na pravde a v časti postup okresného súdu

v namietanom konaní nespĺňal požiadavku neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania

o žiadosti o prepustenie z väzby podľa dohovoru a podľa .

Napriek tomu, že konanie na okresnom súde trvalo do predloženia súdneho spisu

Krajskému súdu v Bratislave spolu 52 dní, nemožno celú túto dobu konania pričítať na vrub

okresnému súdu.

25. Pri posudzovaní namietaného porušenia práva na urýchlené preskúmanie

zákonnosti väzby ústavný súd v zhode s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. R.M.D. v. Švajčiarsko, rozsudok z 26. 9. 1997, § 42; Kolompar v. Belgicko, rozsudok

z 24. 9. 1992, § 42) zohľadňuje konkrétne okolnosti prípadu, najmä postup a úkony

namietaného orgánu, okolnosti na strane sťažovateľa a iné faktory, ktorých dôsledkom boli

prieťahy a ktoré nemožno pripísať konajúcemu orgánu.

25. K dĺžke konania pred okresným súdom nepochybne prispel svojím konaním

sťažovateľ, resp. jeho obhajca, ktorý si neprevzal uznesenie okresného súdu 15. apríla 2015,

ale až 21. apríla 2015. K ďalšiemu predĺženiu konania prispel sťažovateľ, resp. jeho obhajca

tým, že písomné dôvody sťažnosti doručil okresnému súdu síce v tretí deň v súlade

s výzvou okresného súdu, avšak až o 21 h a 46 min. Vzhľadom na to, že posledný deň

lehoty pripadol na piatok a prihliadnuc najmä na čas doručenia, je zrejmé, že okresnému

súdu nemožno vytknúť odoslanie súdneho spisu Krajskému súdu v Bratislave 29. apríla

2015.

26. Od predloženia žiadosti okresnému súdu do rozhodnutia o nej (od 5. marca 2015

do 26. marca 2015) trvalo konanie 21 dní, čo možno považovať za primeranú lehotu.

Zdĺhavosť postupu okresného súdu v rámci konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby však spočíva v období od vyhotovenia uznesenia okresného súdu 27. marca 2015

do jeho doručovania, keďže sťažovateľovi bolo uznesenie okresného súdu doručené až

14. apríla 2015 a jeho obhajcovi mohlo byť prvýkrát doručené až 15. apríla 2015. Tvrdenie

okresného súdu, že uznesenie bolo na poštovú prepravu odovzdané 27. marca 2015, nebolo

v konaní preukázané, naopak, obhajca sťažovateľa preukázal, že uznesenie okresného súdu

adresované jemu bolo na poštovú prepravu odovzdané 13. apríla 2015.

27. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní

o žiadosti sťažovateľa doručenej okresnému súdu 5. marca 2015 porušil svojím postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. jeho základné právo na osobnú slobodu podľa

a 5 , ako aj jeho právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby

podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, pretože po rozhodnutí okresného súdu a vyhotovení uznesenia

došlo k prieťahom. Konanie na okresnom súde trvalo podľa názoru ústavného súdu

s prihliadnutím na prieťahy spôsobené obhajcom sťažovateľa spolu 44 dní.

Ústavný súd súčasne konštatoval, že právo sťažovateľa podľa

porušené nebolo vzhľadom na to, že sťažovateľ vo vzťahu k označenému článku

nenamietal konkrétny postup okresného súdu, ktorým malo byť toto jeho právo porušené.

III.

28. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia spolu v sume 2 000 €

z dôvodov uvedených bližšie vo svojej sťažnosti. Cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých

sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa

ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania

základného práva ().

29. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. S prihliadnutím na dĺžku obdobia, počas ktorého nebolo uznesenie

okresného súdu sťažovateľovi doručené, dospel ústavný súd k záveru, že samotné

deklarovanie porušenia základného práva sťažovateľa bolo dostačujúce, preto požiadavke

sťažovateľa na priznanie na priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel v súlade s

bodom 2 výroku. V okolnostiach prípadu síce postup okresného súdu pri doručovaní

uznesenia spočívajúci v jeho nečinnosti po písomnom vyhotovení uznesenia je potrebné

považovať za ústavne neakceptovateľný, avšak zásah do označených práv sťažovateľa

podľa a 5 a dohovoru nebol až natoľko intenzívny, aby

odôvodňoval priznanie finančného zadosťučinenia.

30. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje na to, že sťažovateľ v zmysle petitu sťažnosti žiadal, aby ústavný súd

zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia Krajský súd v Bratislave. Ústavný súd

poukazuje na , z ktorého vyplýva, že je viazaný

návrhom na začatie konania... V súlade s § 20 ods. 3 v spojení s § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde je teda ústavný súd oprávnený rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého presne označil

za porušovateľa svojich základných práv a slobôd, vrátane naplnenia požiadavky presného

označenia/špecifikácie porušených základných práv a slobôd (m. m. ,

). Vzhľadom na to, že v petite sťažnosti sťažovateľ nenavrhoval zaviazať

na náhradu trov právneho zastúpenia okresný súd, ústavný súd o náhrade trov právneho

zastúpenia okresným súdom nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2016