Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 520/2016
PDF · 185.01 KB
No categories available
II. ÚS 520/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, ktorou namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 377/2015, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2016
doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
3 Er 377/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení
povinnej účastníčkou exekučného konania vedeného Okresným súdom Stará Ľubovňa pod
sp. zn. 3 Er 377/2015 a povereným súdnym exekútorom so sídlom
vo pod sp. zn. EX 53/2015. Sťažovateľka v označenom exekučnom konaní po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie v zákonnej lehote podala námietky proti exekúcii,
v ktorých namietala predovšetkým nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Okresný
súd uznesením č. k. 3 Er 377/2015-27 z 8. júla 2015 v spojení s opravným uznesením
č. k. 3 Er 377/2015-39 z 29. júla 2015 okrem iného exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov bez toho, aby rozhodol
o námietkach proti exekúcii podaných sťažovateľkou. Dôvodom vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú a jej zastavenia bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľky ako
povinnej v predmetnom exekučnom konaní, keďže podľa záveru exekučného súdu
povinným z exekučného titulu v danej veci bol úpadca, ktorého správcom konkurznej
podstaty bola sťažovateľka, a nie samotná sťažovateľka, voči ktorej poverený súdny
exekútor začal vykonávať úkony smerujúce k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky.
Po odvolaní oprávnených bolo uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie ako vecne
správne potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k.
16 CoE/39/2015-87 z 3. decembra 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. januára 2016.
K porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy, resp. práva
podľa dohovoru, došlo podľa sťažovateľky v podstate tým, že okresný súd v napadnutom
konaní dosiaľ nerozhodol o jej námietkach proti exekúcii. Sťažovateľka v sťažnosti podanej
ústavnému súdu okrem iného uvádza:
„... Súd je povinný vždy rozhodnúť o námietkach proti upovedomeniu o začatí
exekúcie.
Námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie podľa § 50 Exekučného poriadku sú
jediným opravným prostriedkom proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Je to procesný
inštitút , ktorým sa vedie sporové konanie o tom, či exekúcia začala oprávnene alebo bola
začatá neoprávnene. Konanie o námietkach je potrebné rozlišovať od konania o zastavení
exekúcie. Sporové konanie o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku je
konaním o skončení exekúcie. Jediný prípad kedy súd nerozhoduje o námietkach je uvedený
v odseku 6 § 50 Exekučného poriadku a to je v prípade ak povinný zoberie námietky späť
predtým ako o nich rozhodne súd. ...
Sťažovateľka podala dňa 11. 11. 2015 predsedovi Okresného súdu sťažnosť z
dôvodu, že v predmetnom exekučnom konaní okresný súd napriek uplynutiu zákonom
stanovenej lehoty nerozhodol o mojich námietkach proti exekúcií... V odpovedi zo dňa 25.
01. 2016 podpredsedníčka súdu na moju sťažnosť mi oznámila, že je právne irelevantné
a neprípustné rozhodovať o akomkoľvek návrhu účastníka, ak je konanie právoplatne
skončené.
Dňa 18. 02. 2016 som... podala predsedovi Krajského súdu v Prešove žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na postup Okresného súdu v Starej Ľubovni... V odpovedi
zo dňa 3. 3. 2016, číslo: Spr.:/10118/2016 predsedníčka Krajského súdu okrem iného
uviedla, že ak je vec právoplatne skončená, prípadné vady konania je možné po
právoplatnom skončení veci namietať len cez mimoriadne opravné prostriedky. S týmto
názorom nie je možné súhlasiť pretože predmetom mojich sťažnosti predsedom okresného aj
krajského súdu bola skutočnosť, že o podaných námietkach proti exekúcií nebolo
rozhodnuté hoci je o nich potrebné rozhodnúť vždy a skutočnosť, že neskôr došlo
k zastaveniu exekúcie nie je dôvodom, ktorý by vylučoval povinnosť súdu rozhodnúť
o námietkach proti exekúcii.
... Sťažovateľka je advokátkou a tým je splnená podmienka uvedená v ustanovení §
20 ods. 2 ZÚS (zákon o ústavnom súde, pozn.).
... Zákonom ustanovenú lehotu... na podanie sťažnosti som dodržala, pretože od
doručenia mi odpovede predsedníčky Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. 03. 2016
o prešetrení vybavenia sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu v Starej Ľubovni do dňa
podania tejto sťažnosti neuplynuli dva mesiace. Odpoveď mi bola doručená dňa
14. 03. 2016.
... Iba rozhodnutím o námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie je možné
zrušiť procesné účinky upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu a ďalších
úkonov, ktoré boli urobené pred právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení exekúcie.
... Odmietnutím okresného súdu rozhodnúť o námietkach proti upovedomeniu
o začatí exekúcie došlo podľa názoru sťažovateľky k porušeniu práva na spravodlivý proces
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 ods.1 dohovoru.
... Uznesenie súdu ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol
o zastavení konania, nie je rozhodnutím, ktoré by riešilo otázku zákonnosti a ústavnosti
predmetného exekučného konania v štádiu začatia exekučného konania.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti potom sťažovateľka navrhuje, aby
ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo ... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Starej
Ľubovni v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 Er/377/2015-27, IČS: 8515203091, EX 53/2015
porušené bolo.
2. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 v konaní vedenom na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod
sp. zn.: 3 Er/377/2015-27, IČS: 8515203091, EX 53/2015 porušené bolo.
3. Okresnému súdu v Starej Ľubovni prikazuje, aby o podaných námietkach proti
exekúcií vo veci sp. zn.: 3 Er/377/2015-27, IČS: 8515203091, EX 53/2015 konal bez
zbytočných prieťahov
4. ... priznáva finančné zadosťučinenie 20000 Eur (slovom
dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Starej Ľubovni povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. ... priznáva trovy právneho zastúpenia 757,44 Eur... ktoré
je Okresný súd v Starej Ľubovni povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľky
obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20
a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je
zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 209/09).
Z dokumentácie predloženej sťažovateľkou vyplýva, že namietané exekučné konanie
bolo právoplatne skončené 4. januára 2016, kedy v spojení s opravným uznesením č. k.
3 Er 377/2015-39 z 29. júla 2015 a v spojení s uznesením odvolacieho krajského súdu č. k.
16 CoE 39/2015-87 z 3. decembra 2015 nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu
č. k. 3 Er 377/2015-27 z 8. júla 2015, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola
zastavená.
Sťažovateľka svoju sťažnosť ústavnému súdu podala osobne 13. mája 2016, teda
zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatného skončenia
napadnutého konania, v ktorom namieta postup okresného súdu.
Na závere ústavného súdu, že sťažnosť bola podaná oneskorene, nemôže nič zmeniť
sťažovateľkou zdôrazňovaná skutočnosť, že prípis predsedníčky krajského súdu o vybavení
jej žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na postup okresného súdu jeho predsedom bol
sťažovateľke doručený 14. marca 2016. Účelom sťažnosti účastníka konania na postup
súdu, ako aj žiadosti predsedovi krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti
predsedom okresného súdu je totiž podľa § 64 ods. 1 v spojení s § 67 ods. 2 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov odstránenie prípadných zistených nedostatkov v postupe súdu. Sťažovateľka
svoju žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na postup okresného súdu jeho predsedom
podala 18. februára 2016, teda už po právoplatnom skončení konania, v ktorom namietala
postup okresného súdu. Z uvedeného je zrejmé, že žiadosť sťažovateľky adresovaná
predsedníčke krajského súdu už nebola spôsobilá privodiť sťažovateľkou požadovanú
nápravu v napadnutom konaní, a preto ju nemožno považovať za účinný a dostupný právny
prostriedok nápravy, ktorý by zákon sťažovateľke poskytoval a na vybavenie ktorého by
mohla byť viazaná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľky pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v napadnutom konaní
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je aj posúdenie, či nie je zjavne neopodstatnená.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide najmä vtedy, ak namietaným postupom orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom
orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej
istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto
na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa
ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva
označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď
sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému
porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť
zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Zo sťažnosti a z dokumentácie k nej priloženej vyplýva, že okresný súd
v napadnutom konaní rozhodol o zastavení exekúcie uznesením č. k. 3 Er 377/2015-27
z 8. júla 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 3 Er 377/2015-39 z 29. júla 2015.
Uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie v spojení s potvrdzujúcim uznesením
odvolacieho krajského súdu č. k. 16 CoE 39/2015-87 z 3. decembra 2015 nadobudlo
právoplatnosť 4. januára 2016. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (13. mája 2016)
bolo teda napadnuté konanie v merite veci už právoplatne skončené.
Z uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd
svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keďže toto konanie bolo v tom čase už právoplatne skončené.
Ústavný súd preto túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2016