Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 520/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2016

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení

povinnej účastníčkou exekučného konania vedeného Okresným súdom Stará Ľubovňa pod

sp. zn. a povereným súdnym exekútorom so sídlom

vo pod sp. zn. EX 53/2015. Sťažovateľka v označenom exekučnom konaní po

doručení upovedomenia o začatí exekúcie v zákonnej lehote podala námietky proti exekúcii,

v ktorých namietala predovšetkým nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Okresný

súd uznesením č. k. -27 z 8. júla 2015 v spojení s opravným uznesením

č. k. -39 z 29. júla 2015 okrem iného exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov bez toho, aby rozhodol

o námietkach proti exekúcii podaných sťažovateľkou. Dôvodom vyhlásenia exekúcie za

neprípustnú a jej zastavenia bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľky ako

povinnej v predmetnom exekučnom konaní, keďže podľa záveru exekučného súdu

povinným z exekučného titulu v danej veci bol úpadca, ktorého správcom konkurznej

podstaty bola sťažovateľka, a nie samotná sťažovateľka, voči ktorej poverený súdny

exekútor začal vykonávať úkony smerujúce k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky.

Po odvolaní oprávnených bolo uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie ako vecne

správne potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-87 z 3. decembra 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. januára 2016.

K porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa , resp. práva

podľa dohovoru, došlo podľa sťažovateľky v podstate tým, že okresný súd v napadnutom

konaní dosiaľ nerozhodol o jej námietkach proti exekúcii. Sťažovateľka v sťažnosti podanej

ústavnému súdu okrem iného uvádza:

„... Súd je povinný vždy rozhodnúť o námietkach proti upovedomeniu o začatí

exekúcie.

Námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie podľa § 50 Exekučného poriadku sú

jediným opravným prostriedkom proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Je to procesný

inštitút , ktorým sa vedie sporové konanie o tom, či exekúcia začala oprávnene alebo bola

začatá neoprávnene. Konanie o námietkach je potrebné rozlišovať od konania o zastavení

exekúcie. Sporové konanie o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku je

konaním o skončení exekúcie. Jediný prípad kedy súd nerozhoduje o námietkach je uvedený

v odseku 6 § 50 Exekučného poriadku a to je v prípade ak povinný zoberie námietky späť

predtým ako o nich rozhodne súd. ...

Sťažovateľka podala dňa 11. 11. 2015 predsedovi Okresného súdu sťažnosť z

dôvodu, že v predmetnom exekučnom konaní okresný súd napriek uplynutiu zákonom

stanovenej lehoty nerozhodol o mojich námietkach proti exekúcií... V odpovedi zo dňa 25.

01. 2016 podpredsedníčka súdu na moju sťažnosť mi oznámila, že je právne irelevantné

a neprípustné rozhodovať o akomkoľvek návrhu účastníka, ak je konanie právoplatne

skončené.

Dňa 18. 02. 2016 som... podala predsedovi Krajského súdu v Prešove žiadosť

o prešetrenie vybavenia sťažnosti na postup Okresného súdu v Starej Ľubovni... V odpovedi

zo dňa 3. 3. 2016, číslo: predsedníčka Krajského súdu okrem iného

uviedla, že ak je vec právoplatne skončená, prípadné vady konania je možné po

právoplatnom skončení veci namietať len cez mimoriadne opravné prostriedky. S týmto

názorom nie je možné súhlasiť pretože predmetom mojich sťažnosti predsedom okresného aj

krajského súdu bola skutočnosť, že o podaných námietkach proti exekúcií nebolo

rozhodnuté hoci je o nich potrebné rozhodnúť vždy a skutočnosť, že neskôr došlo

k zastaveniu exekúcie nie je dôvodom, ktorý by vylučoval povinnosť súdu rozhodnúť

o námietkach proti exekúcii.

... Sťažovateľka je advokátkou a tým je splnená podmienka uvedená v ustanovení §

20 ods. 2 ZÚS (, pozn.).

... Zákonom ustanovenú lehotu... na podanie sťažnosti som dodržala, pretože od

doručenia mi odpovede predsedníčky Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. 03. 2016

o prešetrení vybavenia sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu v Starej Ľubovni do dňa

podania tejto sťažnosti neuplynuli dva mesiace. Odpoveď mi bola doručená dňa

14. 03. 2016.

... Iba rozhodnutím o námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie je možné

zrušiť procesné účinky upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu a ďalších

úkonov, ktoré boli urobené pred právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení exekúcie.

... Odmietnutím okresného súdu rozhodnúť o námietkach proti upovedomeniu

o začatí exekúcie došlo podľa názoru sťažovateľky k porušeniu práva na spravodlivý proces

podľa a dohovoru.

... Uznesenie súdu ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol

o zastavení konania, nie je rozhodnutím, ktoré by riešilo otázku zákonnosti a ústavnosti

predmetného exekučného konania v štádiu začatia exekučného konania.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti potom sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Starej

Ľubovni v konaní vedenom pod sp. zn.: -27, IČS: 8515203091, EX 53/2015

porušené bolo.

2. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 v konaní vedenom na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod

sp. zn.: -27, IČS: 8515203091, EX 53/2015 porušené bolo.

3. Okresnému súdu v Starej Ľubovni prikazuje, aby o podaných námietkach proti

exekúcií vo veci sp. zn.: -27, IČS: 8515203091, EX 53/2015 konal bez

zbytočných prieťahov

4. ... priznáva finančné zadosťučinenie 20000 Eur (slovom

dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Starej Ľubovni povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. ... priznáva trovy právneho zastúpenia 757,44 Eur... ktoré

je Okresný súd v Starej Ľubovni povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľky

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané (

a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25

ods. 2 ). neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. , ).

Z dokumentácie predloženej sťažovateľkou vyplýva, že namietané exekučné konanie

bolo právoplatne skončené 4. januára 2016, kedy v spojení s opravným uznesením č. k.

-39 z 29. júla 2015 a v spojení s uznesením odvolacieho krajského súdu č. k.

-87 z 3. decembra 2015 nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu

č. k. -27 z 8. júla 2015, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola

zastavená.

Sťažovateľka svoju sťažnosť ústavnému súdu podala osobne 13. mája 2016, teda

zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatného skončenia

napadnutého konania, v ktorom namieta postup okresného súdu.

Na závere ústavného súdu, že sťažnosť bola podaná oneskorene, nemôže nič zmeniť

sťažovateľkou zdôrazňovaná skutočnosť, že prípis predsedníčky krajského súdu o vybavení

jej žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na postup okresného súdu jeho predsedom bol

sťažovateľke doručený 14. marca 2016. Účelom sťažnosti účastníka konania na postup

súdu, ako aj žiadosti predsedovi krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti

predsedom okresného súdu je totiž podľa § 64 ods. 1 v spojení s § 67 ods. 2 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov odstránenie prípadných zistených nedostatkov v postupe súdu. Sťažovateľka

svoju žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na postup okresného súdu jeho predsedom

podala 18. februára 2016, teda už po právoplatnom skončení konania, v ktorom namietala

postup okresného súdu. Z uvedeného je zrejmé, že žiadosť sťažovateľky adresovaná

predsedníčke krajského súdu už nebola spôsobilá privodiť sťažovateľkou požadovanú

nápravu v napadnutom konaní, a preto ju nemožno považovať za účinný a dostupný právny

prostriedok nápravy, ktorý by zákon sťažovateľke poskytoval a na vybavenie ktorého by

mohla byť viazaná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako oneskorene podanú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je aj posúdenie, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide najmä vtedy, ak namietaným postupom orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom

orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej

istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď

sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Zo sťažnosti a z dokumentácie k nej priloženej vyplýva, že okresný súd

v napadnutom konaní rozhodol o zastavení exekúcie uznesením č. k. -27

z 8. júla 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. -39 z 29. júla 2015.

Uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie v spojení s potvrdzujúcim uznesením

odvolacieho krajského súdu č. k. -87 z 3. decembra 2015 nadobudlo

právoplatnosť 4. januára 2016. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (13. mája 2016)

bolo teda napadnuté konanie v merite veci už právoplatne skončené.

Z uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd

svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo sťažovateľky

podľa , keďže toto konanie bolo v tom čase už právoplatne skončené.

Ústavný súd preto túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2016