Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 439/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpených advokátkou JUDr. Gabrielou

Kľačanovou, Andreja Kmeťa 28, Martin, vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , ,

, a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra

2015 doručená sťažnosť

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia okrem iného v sťažnosti uviedli:

„... 14.08.2013 podali na Okresnom súde Martin žalobný návrh o vypratanie

nehnuteľnosti vo vzťahu k obchodnej spoločnosti so sídlom

a vo vzťahu k

so sídlom . Oba tieto subjekty neoprávnene,

bez súhlasu väčšiny podielových spoluvlastníkov a bez akéhokoľvek právneho titulu užívajú

nebytové priestory v administratívnej budove súpisné číslo 469, postavenej na parcele

o výmere 540 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. ,

katastrálne územie: ...

Okresný súd Martin vo veci vydal dňa 16.01.2014 rozkaz na plnenie, voči ktorému

podal odpor odporca v rade 2/ - , - dňa

31.01.2014. Odporca v rade 1/ sa k podanému žalobnému návrhu do dnešného dňa

nevyjadril. Okresný súd Martin vo veci do dnešného dňa nevykonal ani len prvé

pojednávanie a vec právoplatne nerozhodol.“

Ďalej sťažovatelia uviedli:

„Dňa 09.04.2015... požiadali okresný súd o vytýčenie termínu pojednávania vo veci.

Následne okresný súd Uznesením zo dňa 11.05.2015, sp. zn.: -109, podľa ust.

ods. (2) písm. c) súdne konanie prerušil, pričom sťažovatelia podali voči

predmetnému uzneseniu riadny opravný prostriedok, na základe ktorého Krajský súd

v Žiline uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, a to Uznesením

Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.06.2015, sp. zn.: -120.

Sťažovatelia dňa 21.08.2015 podali na Okresnom súde Martin sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa ust. anasl. Sťažovateľom v rade 1/ až

6/ odpovedala predsedníčka okresného súdu v tom smere, že zákonná sudkyňa koná

štandardne a vykonáva procesné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu.“

Keďže okresný súd do podania sťažnosti ústavnému súdu v merite veci nerozhodol,

sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Martin, E. B. Lukáča 2A, 036 01 Martin v civilnom konaní vedenom

pod sp. zn.: porušil základné právo sťažovateľov v rade 1/ až 6/ na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. (2) Slovenskej

republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. (1)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému súdu Martin v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn.: prikazuje v civilnej veci sp. zn.: konať bez

zbytočných prieťahov.“

Okrem tohto sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie každému v sume 3 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd je

viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody

na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu označených práv malo dôjsť tým, že

okresný súd nerozhodol o ich návrhu na začatie konania ani po 27 mesiacoch, pričom

zdôraznili, že „pokiaľ okresný súd vo veci aj vykonal nejaké procesné úkony, jednalo sa

výlučne o úkony jednoduché, nevyžadujúce si zvláštnu prípravu, ktoré však neviedli

k vydaniu rozhodnutia vo veci samej...“.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a vychádzajúc aj

zo zistení na okresnom súde dospel k záveru, že sťažnosť v čase rozhodovania o nej je

zjavne neopodstatnená. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj

postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani

porušenie základného práva podľa “ (), resp. ak

„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , ).

Ústavný súd v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa “ (napr.

, ), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad, pretože

konanie okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti, ktoré by v čase rozhodovania

ústavného súdu boli ústavne významné. V okolnostiach danej veci doba konania na

okresnom súde však nie je neprimerane dlhá a prieťahy, ktoré sa v konaní vyskytli, samy

osebe nedosahujú ústavne neprimeranú intenzitu.

Vychádzajúc z uvedeného a berúc do úvahy aj skutočnosť, že okresný súd v merite

veci rozhodol 24. novembra 2015 a v súčasnosti už nemôže ovplyvňovať priebeh

napadnutého konania (vec bola po podaní odvolania sťažovateľmi predložená 25. februára

2016 na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline), ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov ( ).

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade, že

postupom okresného súdu bude dochádzať k zbytočným prieťahom, predložili ústavnému

súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2016