Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 545/2016
PDF · 185.76 KB
No categories available
II. ÚS 545/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného advokátom JUDr. Richardom
Bauerom, Advokátska kancelária Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 94/15/1000 a jeho písomným upovedomením č. k.
VII/1 Gv 94/15/1000-44 z 31. marca 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní
vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 94/15/1000 a jeho písomným upovedomením č. k.
VII/1 Gv 94/15/1000-44 z 31. marca 2016 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že voči sťažovateľovi je vedené trestné
konanie, v rámci ktorého je v pozícii obvineného pre zločin prijímania úplatku podľa § 329
ods. 1 a 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V rámci prípravného
konania vzniesol sťažovateľ generálnu námietku zaujatosti voči všetkým policajtom
Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej
jednotky, expozitúry Východ v Košiciach, ako aj návrh na vylúčenie vo veci konajúceho
vyšetrovateľa kpt. (ďalej len „vyšetrovateľ“) a zároveň generálnu
námietku zaujatosti voči všetkým prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry a návrh na
prikázanie veci inej vecne a miestne príslušnej prokuratúre, ako aj návrh na vylúčenie
vo veci konajúcej prokurátorky JUDr. Valérie Šimonovej.
2.1 Generálna prokuratúra – Úrad špeciálnej prokuratúry – vyhodnotila podanie
sťažovateľa ako (i) žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného
poriadku a ako (ii) námietky zaujatosti voči konajúcim orgánom činným v trestnom konaní
podľa § 31 a nasl. Trestného poriadku. Generálna prokuratúra preskúmala podanie
sťažovateľa a v napadnutom upovedomení uviedla: „Z obsahu vyššie označených podaní
vyplýva, že obv. predovšetkým namieta, že
- bol v dôsledku nedôsledného prokurátorského dozoru nezákonne vyšetrovateľom
zadržaný dňa 07. 03. 2016 o 08:00 h,
- nemal reálnu možnosť kontaktovať svojho obhajcu JUDr. Richarda Bauera,
- bolo mu bezdôvodne odopreté oboznámiť sa s dôkazmi nevyhnutne potrebnými
k výkonu obhajoby, pričom zápisnica o zadržaní a o výsluchu obvineného zo dňa
07.03.2016 sú neočíslované.
Po preskúmaní spisového materiálu, ako i námietok obvineného voči postupu
vyšetrovateľa, dozorujúca prokurátorka prijíma taký záver, že v postupe vyšetrovateľa
neboli zistené a ani vzhliadnuté žiadne nedostatky alebo pochybenia, pre ktoré by bolo
potrebné prijať samostatné opatrenia prokurátora.
V prvom rade je potrebné uviesť, že zadržanie obvineného dňa 07. 03. 2016 podľa
§ 86 Trestného poriadku bolo v súlade s Trestným poriadkom. Taktiež boli v súlade
s Trestným poriadkom aj následné úkony. To, že sudca pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica a následne senát
Najvyššieho súdu SR nevyhovel návrhu prokurátorky na vzatie obvineného do väzby,
pretože nevzhliadol dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, ako bolo
uvedené v návrhu prokurátorky, teda neosvojil si jej právny názor, nie je porušením
Trestného poriadku, pretože strany v trestnom konaní majú právo na právny názor pri
dodržaní ustanovení zákona a iný právny názor nemôže byť postihovaný žiadnymi
sankciami a nemôže byť ani dôvodom zaujatosti orgánov činných v trestnom konaní.
K námietke, že nemal možnosť kontaktovať obhajcu, je potrebné uviesť, že
zo zápisnice z výsluchu obvineného vyplýva snaha vyšetrovateľa telefonicky sa spojiť
s obhajcom JUDr. Bauerom, ktorý na telefonát nereagoval. Tu je potrebné zdôrazniť, že
v prípade obv. nešlo o povinnú obhajobu podľa § 37 Trestného poriadku.
Podľa judikátu (R 39/1979) dôvod nutnej obhajoby uvedenej v § 37 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku, že obvinený je vo väzbe, vzniká až vzatím obvineného do väzby a nie už
zadržaním obvineného (§ 86 TP), prípadne vznesením obvinenia proti osobe podozrivej,
ktorá bola zadržaná (§ 85 TP). Obvinený po poučení o možnosti odmietnuť pred
vyšetrovateľom po zadržaní nevyužil svoje právo, k veci vypovedal aj bez prítomnosti
obhajcu, obhajcu si splnomocnil až dňa 08. 03. 2016 a tento sa mohol zúčastniť ďalších
úkonov, teda aj jeho výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Vyššie uvedených
dôvodov som toho názoru, že nedošlo k porušeniu práv obvineného na obhajobu.
K námietke sťažovateľa, že bolo mu bezdôvodne odopreté oboznámiť sa s dôkazmi
nevyhnutne potrebnými k výkonu obhajoby, pričom zápisnica o zadržaní a o výsluchu
obvineného zo dňa 07. 03. 2016 sú neočíslované, je potrebné uviesť, že toto tvrdenie sa
nezakladá na pravde. Obvinenému a jeho obhajcovi bolo sudcom pre prípravné konanie
umožnené nazretie do spisu dňa 08. a 09. 03. 2016. Taktiež mu bolo umožnené
vyšetrovateľom uplatnenie práva podľa § 69 Trestného poriadku, pričom prokurátorkou
bolo dňa 24. 03. 2016 rozhodnuté o vybavení žiadosti obhajcu obvineného podľa § 69 ods.
2 Trestného poriadku, kde bolo podrobne uvedené, z akých dôvodov nebola obvinenému
poskytnutá časť zápisnice z výsluchu svedka . K číslovaniu zápisnice
o zadržaní a výsluchu obvineného je potrebné uviesť, že tvorbu vyšetrovacieho spisu
vrátane číslovania listov upravuje vyhláška MS SR č. 618/2005 Z. z., kde z ustanovenia § 9
vyplýva, že ak sa predkladá vyšetrovací spis prokurátorovi alebo súdu, treba listy očíslovať
a vyhotoviť obsah predkladaného spisu, takáto povinnosť však nie je, ak si strany v konaní
obstarávajú kópie spisov a ich časti.
Nakoľko prokurátorka v zmysle vyššie uvedeného nezistila v postupe vyšetrovateľa
žiadne nedostatky, ktoré by si vyžiadali prijatie oprávnenia prokurátora, všetky námietky
oznamovateľa boli v plnom rozsahu vyhodnotené ako neopodstatnené.
Čo sa týka námietky zaujatosti voči dozorujúcej prokurátorke JUDr. Valérii
Šimonovej, ako aj všetkým prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky ako aj námietky zaujatosti proti všetkým policajtom
Prezídia PZ, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúra
Východ, Rastislavova 69, 040 01 Košice, k tomu uvádzam, že v podaniach obvineného
neboli vznesené žiadne konkrétne dôvody zaujatosti tak, ako sú vymedzené v ustanovení §
31 Trestného poriadku. Len samotná nespokojnosť obvineného so spôsobom vedenia
vyšetrovania príslušným vyšetrovateľom a dozorovej činnosti prokurátora v tejto trestnej
veci, nezakladá zákonný dôvod na pochybnosť o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej
veci, k osobám alebo k inému orgánu činnému v trestnom konaní tak, ako to vyplýva z ust.
§ 31 Trestného poriadku. Z týchto dôvodov podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku vrátane
poslednej vety sa o námietkach nekoná.“
3. Podľa sťažovateľa postup vyšetrovateľa a následne vec dozorujúcej prokurátorky
Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorým vyhodnotila podané námietky zaujatosti (a to ako
generálne, tak aj individuálne) ako postup podľa § 210 Trestného poriadku, nemá oporu
v Trestnom poriadku, je s ním úplne rozporný a podľa názoru sťažovateľa porušuje jeho
práva. V danom prípade podľa sťažovateľa Trestný poriadok predpokladá, aby v prípade
generálnej námietky zaujatosti smerujúcej na určitú súčasť orgánu činného v trestnom
konaní, v danom prípade voči všetkým príslušníkom Policajného zboru služobne zaradeným
na Národnú kriminálnu agentúru, národnú protikorupčnú jednotku, expozitúru Východ, sa
vyjadrili všetci tam zaradení príslušníci tejto súčasti svojmu nadriadenému orgánu podľa
ustanovení § 23, § 31, § 33 a nasl. Trestného poriadku, či sa cítia zaujatí, alebo nie, ako aj
v prípade individuálne podaného návrhu, aby sa vyšetrovateľ vyjadril, či sa vylučuje
z vykonávania úkonov, alebo nie. To isté podľa mienky sťažovateľa platí v prípade Úradu
špeciálnej prokuratúry. Tým, že vec dozorujúca prokurátorka podľa názoru sťažovateľa
svojvoľne rozhodla o preskúmaní všetkých vznesených námietok v režime § 210 Trestného
poriadku, a dokonca aj o námietkach evidentne smerujúcich voči všetkým policajtom
policajného orgánu, konala podľa sťažovateľa v hrubom rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 7,
§ 23, § 31, § 32 a nasl. Trestného poriadku, pričom zároveň do dnešného dňa nebolo podľa
sťažovateľa o všetkých podaných námietkach zaujatosti a ďalších námietkach zaujatosti
rozhodnuté, a to napriek tej skutočnosti, že právny zástupca sťažovateľa žiadal
o nevykonávanie úkonov trestného konania do času, kým nebude zákonným spôsobom
o námietkach a prípadnom vylúčení/nevylúčení orgánov činných v trestnom konaní
právoplatne rozhodnuté v zmysle Trestného poriadku, a to podaniami opakovane.
4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:
„1. Základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, Úradom špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod č. k.
VII/1 Gv 94/15/1000 a jeho písomným upovedomením č. k. VII/1 Gv 94/15/1000-44
z 31. marca 2016, porušené boli.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR pokračovať v porušovaní označených základných práv a slobôd
.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky písomné upovedomenie Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 94/15/1000-44
z 31. marca 2016 zrušuje a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej
prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 94/15/1000 prikazuje konať a
rozhodnúť o generálnej námietke zaujatosti a návrhu na vylúčenie prokurátorky podanej
.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky písomné upovedomenie Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 94/15/1000-44
z 31. marca 2016 zrušuje a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Úradu špeciálnej
prokuratúry prikazuje postúpiť generálnu námietku zaujatosti a návrh na vylúčenie
vyšetrovateľa podané voči policajtom Prezídia Policajného
zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotky, expozitúra
Východ na rozhodnutie na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného
zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Východ,
Košice.
5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Úrad špeciálnej prokuratúry je
povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 355,72
EUR (slovom tristopäťdesiat eur a sedemdesiatdva centov) na účet jeho právneho zástupcu
Advokátskej kancelárie Bauer s.r.o., Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
7. Právu dotknutej osoby požiadať v rámci trestného konania o ochranu svojich práv
príslušné orgány prokuratúry prostredníctvom inštitútov trestného práva procesného
zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa
takýmto podaním zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak súčasťou
tohto práva dotknutej osoby nie je aj právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podaniu aj
vyhoveli v súlade s jej predstavami.
7.1 Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že generálna
prokuratúra reagovala na podanie sťažovateľa zákonným spôsobom, a teda riadne plnila
svoje povinnosti vyplývajúce z Trestného poriadku, pričom vybavila podanie sťažovateľa
napadnutým upovedomením, ktoré spĺňa náležitosti predpokladané Trestným poriadkom,
v ktorom vyjadrila odôvodnený právny názor na zistený skutkový stav.
7.2 Generálna prokuratúra najprv reagovala na námietky sťažovateľa týkajúce sa
postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku, pričom pri vybavovaní podania
vychádzala v tejto časti zo spisového materiálu a reagovala na námietky sťažovateľa
týkajúce sa práva na obhajobu i práva nazrieť do spisu.
7.3 Ak generálna prokuratúra vyhodnotila všeobecné námietky zaujatosti vznesené
sťažovateľom v podaní spôsobom, že neboli vznesené žiadne konkrétne dôvody zaujatosti
tak, ako sú vymedzené v ustanovení § 31 Trestného poriadku, a že len samotná
nespokojnosť obvineného so spôsobom vedenia vyšetrovania príslušným vyšetrovateľom
a dozorovej činnosti prokurátora v tejto trestnej veci nezakladá zákonne dôvodnú
pochybnosť o nezaujatosti pre ich pomer k prerokúvanej veci, k osobám alebo k inému
orgánu činnému v trestnom konaní tak, ako to vyplýva z § 31 Trestného poriadku,
postupovala podľa názoru ústavného súdu v súlade s dikciou § 31 a nasl. Trestného zákona
a správne podľa § 32 ods. 6 ďalej o námietkach sťažovateľa nekonala.
7.4 Ústavný súd konštatuje, že postupom generálnej prokuratúry v súlade s Trestným
poriadkom nemohlo dôjsť k porušeniu ústavných práv sťažovateľa a právne závery
vyslovené v napadnutom upovedomení nie sú arbitrárne, extrémne nelogické ani sa
neodchýlili od veci samej, a je nutné považovať ich za výraz autonómneho prokurátorského
rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. V tomto
ohľade sú námietky sťažovateľa o postupe generálnej prokuratúry nekorešpondujúcom
s Trestným poriadkom zjavne neopodstatnené.
7.5 Nad rámec uvedeného ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie od
svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov
činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až
po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie
práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
8. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2016