Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 443/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 11. septembra 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 30. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva zaručeného

(ďalej len „ústava“), ako aj práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 11. septembra 2014 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. marca 2016 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v právnom postavení

žalobcu v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. a následne

v dôsledku podaného odvolania v konaní vedenom na najvyššom súde pod

sp. zn. , bol účastníkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“)

č. KM-OLVS-111/2013/OPK z 13. novembra 2013.

3. Ako ďalej sťažovateľ s poukazom na skutkové okolnosti posudzovanej veci

uvádza, personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 211 z 21. augusta

2013 bol v zmysle ustanovenia o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov prepustený

zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej len „PZ“) na tom skutkovom

základe, že „... že dňa 10.07.2013 o 06.30 h som nastúpil do riadne plánovaného výkonu

služby s ukončením o 14.30 h v zmysle pokynu riaditeľa OR PZ zo dňa 08.07.2013,

upravujúceho začiatok času služby, pričom som nadriadenému neoznámil žiadne prekážky,

ktoré by mi bránili službu vykonávať. Počas výkonu služby o 08.51 h som mal byť v rámci

kontrolnej činnosti riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici trikrát podrobený dychovej skúške:

prvýkrát v čase o 08.51 h analyzátorom dychu zn. Dräger Alcotest 7410 č. ARJJ 0320

s výsledkom 0,14 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo v prepočte činí 0,29 promile;

druhýkrát v čase o 08.53 h iným analyzátorom dychu zn. Dräger Alcotestplus č. ARYF 0183

opäť s výsledkom 0,14 mg/l alkoholu v dychu; tretíkrát v čase o 09.12 h rovnakým

prístrojom ako pri prvej dychovej skúške a to s výsledkom 0,11 mg/l alkoholu v dychu,

v prepočte 0,23 promile. V čase o 10.05 h som bol na vlastnú žiadosť podrobený odberu

krvi, rozborom ktorej na súdnolekárskom a patologicko-anatomickom pracovisku Úradu

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou metódou plynovej chromatografie bola zistená

hladina 0,06 promile alkoholu.

2

Žalobou zo dňa 02.12.2013 na Krajskom súde v Bratislave som sa domáhal zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-111/2013/OPK zo dňa 13.11.2013 a vrátenia veci na

ďalšie konanie.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -112 zo dňa 11.09.2014

bola moja žaloba zamietnutá. ...

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2016... bol

potvrdený Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -112 zo dňa

11.09.2014.“.

4. Sťažovateľ napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu vyčíta, že „... arbitrárne

rozhodol o jeho odvolaní tým, že svoje skutkové zistenia a právne závery riadne

neodôvodnil. Odvolací súd sa obmedzil vo svojich záveroch na konštatácie výsledkov

hodnotenia bez logického vysvetlenia zistených skutočností s použitím súvisiacich právnych

ustanovení.

Rozhodnutie odvolacieho súdu je tak nepresvedčivé a popiera základné princípy

spravodlivého procesu, ktorého výsledkom je predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov

konania. Odvolací súd potvrdil v celom rozsahu rozsudok prvostupňového súdu a stotožnil

sa aj s jeho odôvodnením. ...

Odvolací súd konal týmto spôsobom vadne (chybne) a osvojil si nesprávne právne

posúdenie veci, nezistil riadne skutkový stav... Odvolací súd nesprávne právne posúdil vec

tým, že neposúdil riadne namietanú zákonnosť postupu vykonania dychových skúšok, ako aj

ich výsledkov. V konaní som opakovane napádal zákonnosť postupu vykonania dychových

skúšok ako aj ich výsledkov, pretože každé používanie prístroja si vyžaduje prísne

dodržiavanie návodu na použitie a postupov pri meraní, stanovených výrobcom, čo v mojom

prípade dodržané zjavne nebolo. ... Dodržiavanie metodiky merania je pre správny výsledok

dôležitý. Je nesporné, že v mojom prípade nebol pri meraní dodržaný správny postup

stanovený v návode na použitie, preto aj výsledky vykonaných dychových skúšok nemohli

byť použité, resp. mali byť vylúčené z okruhu použiteľných dôkazných prostriedkov. Ďalej

som namietal, že v rámci kontrolnej činnosti riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici som bol

dychovej skúške podrobený celkom päťkrát a nie trikrát, ako sa uvádza v personálnom

rozkaze o prepustení. V dvoch prípadoch merací prístroj signalizoval v súvislosti

3

s vykonávaným meraním chybu merania. ... Pri všetkých meraniach bol použitý ten istý

náustok aj napriek tomu, že v návode na použitie je uvedené, že pri meraní je potrebné do

držiaka nasadiť nový náustok. ... V tejto súvislosti som poukázal aj na odborné vyjadrenie

znalkyne z odboru zdravotníctvo odvetvie toxikológia č. 12/2013

zo dňa 19.07.2013. ...

Taktiež som namietal, že prístroje, ktorými boli u mňa vykonané dychové skúšky,

majú isté výrobcom uvádzané odchýlky a že počas merania boli v blízkosti minimálne tri

mobilné telefóny. ...

Ďalej som uviedol, že si myslím, že v mojom prípade neboli naplnené znaky

prepustenia zo služobného pomeru a navrhoval som konanie zastaviť. V tejto súvislosti som

poukázal na to, že správny orgán neodstránil rozpory vo vykonaných dôkazoch,

nedostatočne zistil skutkový stav, navyše dôkazy hodnotil svojvoľne a selektívne. Žiaľ

rozpory neodstránil ani prvostupňový súd ani odvolací súd, pričom moje námietky

zásadného skutkového významu nechal bez povšimnutia. ...

Ani s mojimi argumentmi k neexistencii skutočností, ktoré by boli právnym základom

pre záver, že v mojom prípade došlo ku kumulatívnemu naplneniu oboch domnienok, a to,

porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom

a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

služby, sa prvostupňový súd ani odvolací súd dostatočne nevysporiadal.“.

5. S ohľadom na uvedené sa sťažovateľ domnieva, že napadnutým rozhodnutím

krajského súdu aj najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho práv zaručených

a dohovorom (bod 1), vzhľadom na čo žiada ústavný súd, aby vyslovil porušenie jeho

základného práva zaručeného , ako i práv zaručených a

dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktoré následne zruší, vec vráti

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a prizná mu úhradu trov konania.

Alternatívne sťažovateľ navrhuje vyslovenie porušenia jeho práv zaručených

a dohovorom napadnutým rozhodnutím krajského súdu aj najvyššieho súdu, zrušenie oboch

napadnutých rozhodnutí, vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a priznanie

náhrady trov konania.

4

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím

krajského súdu

8. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nie je v jeho právomoci preskúmanie namietaného rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 11. septembra 2014, pretože na základe prípustného opravného

prostriedku jeho preskúmanie patrilo do právomoci všeobecných súdu. Sťažovateľ prípustný

riadny opravný prostriedok aj využil a proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podal

odvolanie, na základe ktorého bol rozsudok krajského súdu v odvolacom konaní

preskúmaný najvyšším súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmieta sťažnosť

5

sťažovateľa v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím

najvyššieho súdu

9. Ústavný súd v ďalšom preskúmal možnosť porušenia základného práva

sťažovateľa zaručeného , ako i práv zaručených a

dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti preskúmal opodstatnenosť tejto

časti sťažnosti v naznačenom smere, predovšetkým možnosť preukázania príčinnej

súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu a základným právom

upraveným v a právami podľa a dohovoru.

10. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu

na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

6

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

12. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa

voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ vrátane najvyššieho súdu

je výlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov,

t. j. či v konaní a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného

poriadku chránené práva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že

ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe

významná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii mimo

rámec všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci

prehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich

judikatúru.

Ústavný súd pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry vo všeobecnosti úlohou

súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana

pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho

práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné ().

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva,

že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných

súdov (napr. ).

13. O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, keď konaniu pred najvyšším súdom

a jeho napadnutému rozhodnutiu, ktoré sťažnosťou napadol sťažovateľ, nie je

z ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť. Najvyšší súd vyslovil názor náležite odôvodnený

a interpretačne zvládnutý na takej úrovni, na akej je odvolací súd zvyknutý štandardne

rozhodovať právne otázky týkajúce sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

ministerstva vnútra o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru.

7

14. V súvislosti s namietaným tvrdením sťažovateľa o porušení ním označených práv

zaručených , ako i dohovorom napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu ako

odvolacieho súdu vydaným v správnom súdnictve v súvislosti s jeho nedostatočným

odôvodnením bolo podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho

súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale „len“

preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí a postupov, o ktorých fyzická osoba alebo právnická

osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach, teda preskúmať to, či

kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania

rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a v súlade so zákonom

rozhodli. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, ale

je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia

orgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto špecifiká správneho súdnictva ústavný súd

posudzoval z tohto aspektu aj dôvodnosť námietok sťažovateľa proti napadnutému

rozhodnutiu najvyššieho súdu.

15. Sťažnosti sťažovateľa chýbala v tomto smere akákoľvek ústavnoprávna

dimenzia, keď jej základom bolo iba konštatovanie skutkových okolností prípadu, ich

prehodnocovanie a následné vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom

odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu o potvrdení rozsudku krajského

súdu sp. zn. z 11. septembra 2014 (ktorým krajský súd zamietol žalobu

sťažovateľa) nemôže samo osebe znamenať porušenie sťažovateľom v petite označených

práv (bod 5).

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného

prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. k odopretiu základných práv

alebo slobôd.

V danej veci s prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v sťažnosti

ústavný súd nezistil, že by mohol byť namietaným procesným pochybením dosiahnutý

vyžadovaný relevantný ústavnoprávny rozmer. S námietkami sťažovateľa sa ústavný súd

nestotožnil a dospel k záveru, že nič nesignalizuje, že by napadnutým rozhodnutím

8

najvyššieho súdu mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 2

, resp. práv podľa a dohovoru.

16. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na náležité odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia zo strany najvyššieho súdu, ktorý v rámci v relevantnej časti odôvodnenia

konštatoval, že „... nepovažuje odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Podľa názoru

najvyššieho súdu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nevybočil z medzi zákona, keď

v konaní žalobcu videl tak závažné a hrubé porušenie služobnej prísahy, ktoré odôvodňuje

prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona

č. . V personálnom konaní bolo konanie žalobcu riadne prešetrené a skutkový

stav podrobne zistený. Svedčí o tom obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že

správne orgány podrobne zisťovali okolnosti, za ktorých sa skutok stal a vykonané dôkazy

vyhodnotili v súlade s ustanovením

Skutočnosť, že vykonané dôkazy boli v konečnom dôsledku vyhodnotené v

neprospech žalobcu neznamená, že by hodnotenie dôkazov bolo jednostranné, či tendenčné.

Záver, ku ktorému dospel žalovaný po vyhodnotení všetkých dôkazov považuje aj odvolací

súd zhodne s názorom krajského súdu za logický a správny.

Bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného

pomeru príslušníka policajného zboru, ktorá spočívala v tom, že jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú

zodpovedné dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich povinnosť byť

čestnými, ochraňovať práva občanov, a tým upevňovať ich dôveru v policajný zbor. Zákon

vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu služobných

povinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne

rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. ...

V konaní o prepustení so služobného pomeru postačí preukázanie porušenia

služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že služobný pomer príslušníka PZ je inštitútom verejného

práva. Právna povaha služobného pomeru príslušníka PZ vyplýva z osobitnej povahy

zamestnávateľa policajta, ktorým je štát ako primárny nositeľ verejnej moci. Príslušník PZ

9

sa prostredníctvom svojho zamestnávateľa priamo zúčastní na výkone verejnej moci, preto

má štát výsostné oprávnenie jednostranným aktmi tieto vzťahy zakladať, meniť alebo rušiť.

Požadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily

na ochranu verejného poriadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi výkonu

služby v PZ. Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore

s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca je

v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy policajta.

Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky a to nielen počas priameho výkonu štátnej

služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, z čoho vyplývajú

vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ.

Zložením sľubu podľa 17 ods. 1 predmetného zákona sa občan stáva príslušníkom

PZ, teda kategórie osôb, ktorých prípadné konanie v rozpore s právnymi predpismi bude

pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný

prístup policajta PZ k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu.

Funkciu štátu plní policajt PZ za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne,

dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu -

vyššiu vernosť a ani zhovievavosť. Naopak prirodzeným je očakávanie, že policajti PZ pri

svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj

mimo nej tak, ako sa k tomu zaviazali.

Verejnosť oprávnene očakáva, že príslušníci silových zložiek štátu budú sami

rešpektovať zákony, ktorých dodržiavanie kontrolujú, a preto možno konanie žalobcu

oprávnene hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a táto skutočnosť je

spôsobilá spôsobiť ujmu policajnému zboru, a preto ponechanie žalobcu v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Ako príslušník PZ, riadne

oboznámený so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s internými normami,

musel žalobca vedieť, aké sú jeho povinnosti a akým následkom sa ich nesplnením

vystavuje.

Pre posúdenie konania žalobcu postačuje preukázanie skutku, ktorý bol dôvodom na

prepustenie a žalovaný v danom prípade skutkové zistenia zadovážil spôsobom, ktorý

predpokladá zákon, a preto príslušné námietky žalobcu o nedodržaní metodiky pri vykonaní

dychových skúšok sú podľa názoru odvolacieho súdu účelové a právne irelevantné.

10

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru

odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu

správnym orgánom a správne právne posúdené.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor

považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými právne relevantnými námietkami žalobcu.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho

súdneho poriadku potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského

súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku).“.

17. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd

argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť

záverov najvyššieho súdu. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup

pri hodnotení zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu mohol zakladať dôvod na

zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými

v . Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok najvyššieho súdu

bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený. Najvyšší súd sa

dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa a náležite odôvodnil svoj

záver o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (rozhodnutia ministerstva vnútra

potvrdzujúceho personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky o prepustení

sťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ).

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

11

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

18. V závere ústavný súd poznamenáva, že v zmysle svojej judikatúry považuje za

arbitrárne či zjavne neodôvodnené len tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne

odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové

a právne skutočnosti (, ).

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia presvedčil, že najvyšší súd sa

námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ

v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už

ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné), ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa

spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú dostatočne

odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

12

V Košiciach 7. júla 2016

13