Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 278/2016
PDF · 192.09 KB
No categories available
I. ÚS 278/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka
prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpeného
advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, Záhorácka 5478/15B, Malacky, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 335/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 335/2009
p o r u š e n é b o l o .
2. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
3. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet advokátky
JUDr. Ester Bujnovskej, Záhorácka 5478/15B, Malacky, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2016
doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C
335/2009.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Sťažovateľ... je v konaní Okresného súdu... sp.zn. 6C/335/2009 v procesnom
postavení navrhovateľa, ktorý sa návrhom zo dňa 20.07.2009 domáha proti pôvodnému
odporcovi ... zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
nehnuteľností... Obaja súrodenci získali predmetné nehnuteľnosti titulom dedenia...
Dedičské konania po neb. vykonávala notárka
, č.k. 12D 382/2008, Dnot 42/2007... V rámci dedičského konania dedičia...
uzavreli dohodu, že predmetom vyporiadania bude nielen dedičský podiel po neb.
ale zároveň sa vyporiada dohodou účastníkov aj podiel 1/6-ina
nehnuteľností už zapísaných na a to formou darovacej zmluvy
v prospech odporcu po ním zaplatenej finančnej čiastky dohodnutej v Osvedčení o dedičstve
v 3 splátkach...
Podľa Osvedčenia o dedičstve... vyplatil navrhovateľ pôvodnému odporcovi sumu
2 158 606 SK v 3 splátkach... čím došlo z jeho strany k splneniu dohody. Naopak pôvodný
odporca nesplnil svoju povinnosť, na ktorú sa zaviazal, a neuzavrel
darovaciu zmluvu na podiel 1/6-ina predmetných nehnuteľnosti, ktoré mal ešte vo svojom
vlastníctve.
si napriek výzvam navrhovateľa svoj záväzok nesplnil, k dohode
medzi nimi nedošlo, naopak konal absolútne v rozpore s dobrými mravmi s úmyslom vyhnúť
sa svojmu záväzku, keď Darovacou zmluvou previedol spoluvlastnícky podiel 1/6-inu
predmetných nehnuteľností na svoju manželku ... počas tohto súdneho
konania...
Treba zdôrazniť, že tento úkon vykonal pôvodný odporca aj z dôvodu nekonania
tunajšieho súdu, na ktorý navrhovateľ podal dňa 01.08.2011 návrh na vydanie predbežného
opatrenia na zákaz nakladania so spoluvlastníckym podielom 1/6
na predmetných nehnuteľnostiach , o ktorom návrhu však súd v zákonnej 30 dňovej lehote
nerozhodol. To, že sa vo veci naozaj nekonalo potvrdil aj predseda tunajšieho súdu
v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, čo
zásadne ovplyvnilo ďalší priebeh konania...
Týmto protiprávnym konaním pôvodného odporcu a pričinením súdu došlo k strate
pasívnej legitimácie pôvodného odporcu a súd pripustil zámenu účastníkov tak, že
vstúpila do procesného postavenia odporcu, s účelom skomplikovať
spravodlivé vyporiadanie spoluvlastníctva v súlade s dohodou dedičov.
Skutočnosť, že Okresný súd Malacky v tejto veci nekonal v zákonom stanovenej
lehote na vydanie predbežného opatrenia a že v konaní dochádzalo ku zbytočným
a neodôvodneným prieťahom, nasvedčuje aj sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní
a odpoveď predsedu Okresného súdu Malacky zo dňa 07.10.2011.
Týmto nezákonným postupom Okresného súdu Malacky, nedodržanie zákonnej lehoty
na nariadenia predbežného opatrenia súdom, zbytočné prieťahy v súdnom konaní,
rozhodnutie súdu o zámene účastníkov v konaní na strane odporcu ako aj nerešpektovanie
usmernenia vysloveného v Uznesení Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 14Co/528/2012
zo dňa 25.02.2013 vo veci prerušenia konania, došlo k poškodeniu práva sťažovateľa, aby
jeho vec bola prejednaná spravodlivo a v primeranej lehote nezávislým a nestranným
súdom...
V priebehu doterajšieho konania, ktoré z pohľadu sťažovateľa nie je možné hodnotiť
ako právne a fakticky zložité, sa sťažovateľ domnieva, že okresný súd nepostupoval v konaní
dôsledne, neorganizoval si svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok
relevantných dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci. Možno konštatovať, že jeho
postup bol nesústredený a neefektívny a nesmeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty
účastníkov konania a k rozhodnutiu vo veci samej. Naopak Okresný súd Malacky flagrantne
porušil zákon vtom, že nerešpektoval zákonnom stanovenú lehotu na nariadenie
predbežného opatrenia o zákaze nakladania odporcu so spoluvlastníckym podielom
zapísaným na , čím zmaril dosiahnutie spravodlivého
rozhodnutia vo veci samej, v dôsledku čoho sťažovateľ utrpel zásadnú majetkovú ujmu. Táto
ujma spočíva v tom. že sťažovateľ bude musieť vyplatiť odporcovi v konaní hodnotu
rovnajúcu sa spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/6 na nehnuteľnostiach, ktorú už
pôvodnému odporcovi vyplatil podľa dohody v dedičskom konaní...
Sťažovateľ touto sťažnosťou žiada aj o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktoré činí sumu 24 437,- Eur ako cenu, ktorú vyplatil sťažovateľ-
navrhovateľ v konaní vo veci samej svojmu bratovi ako pôvodnému
odporcovi na základe dohody o vyrovnaní podielov, pričom už
zaplatený spoluvlastnícky podiel nepreviedol na sťažovateľa, ale na svoju manželku.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1./ Základné právo na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods.1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 335/2009 porušené bolo.
2./ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 24 437,- Eur..., ktoré
mu je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
3/ Okresný súd Malacky je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 303,16 Eur... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 278/2016-14 zo 4. mája 2016 prijal sťažnosť
v časti týkajúcej sa porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na
ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa
vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného
súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.
Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu podaním sp. zn.
Spr. 2154/16 z 1. júna 2016 doručeným ústavnému súdu 7. júna 2016, v ktorom okrem
iného uviedol:
„Vec napadla na Okresný súd Malacky 20. 7. 2009, súdny poplatok bol zaplatený
9. 4. 2010. Dňa 5. 6. 2012 bolo uznesením konanie prerušené, avšak v dôsledku odvolania
rozhodoval vo veci krajský súd, ktorý návrh na prerušenie konania, zamietol a spis
tunajšiemu súdu vrátil 8. 4. 2013.
Následne boli vo veci určené pojednávania na 22. 10. 2013, 30. 1. 2014, 8. 4. 2014,
19. 6. 2014, 2. 10. 2014, 13. 11. 2014, 10. 3. 2015, 21. 5. 2015 a 29. 9. 2015, 19. 1. 2016,
23. 2. 2016, 29. 3. 2016, 5. 5. 2016 a 17. 5. 2016, kedy bol vyhlásený rozsudok,
Konštatujem, že vo veci sa konalo relatívne plynulo, aj keď niektoré termíny,
pojednávania bod určované s určitým časovým odstupom (3-4 mesiace). Táto skutočnosť je
však objektivizovaná vážnou personálnou situáciou a mimoriadne vysokou zaťaženosťou
tunajšieho súdu.
Z hľadiska plynulosti konania nepovažujem sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú.“
Právna zástupkyňa sťažovateľa zaujala stanovisko k vyjadreniu okresného súdu
podaním doručeným ústavnému súdu 17. júna 2016, v ktorom zotrvala na podanej
sťažnosti.
Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,
pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 335/2009.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,
II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že návrh na zrušenie
a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí ku štandardnej rozhodovacej činnosti
súdov. Po právnej a ani skutkovej stránke nemožno hodnotiť vec ako zložitú.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 335/2009 ústavný súd zistil, že k predĺženiu
konania došlo čiastočne aj konaním sťažovateľa, keď sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok
spolu s podaným návrhom, ale tento zaplatil až 9. apríla 2010, teda takmer 9 mesiacov
po podaní návrhu. Ústavný súd zdôrazňuje, že zaplatenie súdneho poplatku predstavuje
podmienku konania, bez splnenia ktorej súd nemôže vo veci konať.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd považuje za potrebné v úvode tretieho hodnotiaceho kritéria uviesť, že
konanie na okresnom súde začalo 20. júla 2009 a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu
7. marca 2016 nebolo vo veci rozhodnuté ani prvostupňovým súdom. Okresný súd vo veci
rozhodol rozsudkom zo 17. mája 2016. Ústavný súd konštatuje, že takáto dĺžka konania je
sama osobe na prvom stupni neprimeraná a dochádza ňou k porušeniu základného práva na
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje za potrebné
vyjadrovať sa ku celému priebehu konania na okresnom súde a hodnotiť jeho jednotlivé
postupy.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 335/2009 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva
boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 335/2009 konal bez zbytočných prieťahov, keďže okresný súd o veci rozhodol
rozsudkom sp. zn. 6 C 335/2009 zo 17. mája 2016 .
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.
Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia vo výške 24 437 €,
ktoré odôvodnil takto:
„Sťažovateľ touto sťažnosťou žiada aj o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktoré činí sumu 24 437,- Eur ako cenu, ktorú vyplatil sťažovateľ-
navrhovateľ v konaní vo veci samej svojmu bratovi ako pôvodnému
odporcovi na základe dohody o vyrovnaní podielov, pričom už
zaplatený spoluvlastnícky podiel nepreviedol na sťažovateľa, ale na svoju manželku.“
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia do úvahy neprichádza.
Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že primerané finančné zadosťučinenie
predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť sťažovateľovi porušením jeho
základných práv. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ ani len netvrdí, že by mu porušením
jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 335/2009 nemajetková ujma vznikla. Sťažovateľ v podstate
požaduje, aby mu ústavný súd priznal náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť vyplatením
sumy 24 437 € jeho bratovi. Ústavný súd však zdôrazňuje, že posúdenie, či sťažovateľovi
škoda vyplatením uvedenej sumy jeho bratovi vznikla, nepatrí v konaní o sťažnosti
sťažovateľa do právomoci ústavného súdu a nie je dôvodom na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Úhradu priznal za dva úkony
právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3,
§ 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby
vykonané v roku 2016 po 143 € (prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie sťažnosti
na ústavný súd) a náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné 2 x 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 303,16 €.
Ústavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016
(stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne
skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2016