Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 278/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpeného

advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, Záhorácka 5478/15B, Malacky, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa postupom

Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

3. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet advokátky

JUDr. Ester Bujnovskej, Záhorácka 5478/15B, Malacky, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len ,a“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

335/2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ... je v konaní Okresného súdu... sp.zn. v procesnom

postavení navrhovateľa, ktorý sa návrhom zo dňa 20.07.2009 domáha proti pôvodnému

odporcovi ... zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

nehnuteľností... Obaja súrodenci získali predmetné nehnuteľnosti titulom dedenia...

Dedičské konania po neb. vykonávala notárka

, č.k. , ... V rámci dedičského konania dedičia...

uzavreli dohodu, že predmetom vyporiadania bude nielen dedičský podiel po neb.

ale zároveň sa vyporiada dohodou účastníkov aj podiel 1/6-ina

nehnuteľností už zapísaných na a to formou darovacej zmluvy

v prospech odporcu po ním zaplatenej finančnej čiastky dohodnutej v Osvedčení o dedičstve

v 3 splátkach...

Podľa Osvedčenia o dedičstve... vyplatil navrhovateľ pôvodnému odporcovi sumu

2 158 606 SK v 3 splátkach... čím došlo z jeho strany k splneniu dohody. Naopak pôvodný

odporca nesplnil svoju povinnosť, na ktorú sa zaviazal, a neuzavrel

darovaciu zmluvu na podiel 1/6-ina predmetných nehnuteľnosti, ktoré mal ešte vo svojom

vlastníctve.

si napriek výzvam navrhovateľa svoj záväzok nesplnil, k dohode

medzi nimi nedošlo, naopak konal absolútne v rozpore s dobrými mravmi s úmyslom vyhnúť

sa svojmu záväzku, keď Darovacou zmluvou previedol spoluvlastnícky podiel 1/6-inu

predmetných nehnuteľností na svoju manželku ... počas tohto súdneho

konania...

Treba zdôrazniť, že tento úkon vykonal pôvodný odporca aj z dôvodu nekonania

tunajšieho súdu, na ktorý navrhovateľ podal dňa 01.08.2011 návrh na vydanie predbežného

opatrenia na zákaz nakladania so spoluvlastníckym podielom 1/6

na predmetných nehnuteľnostiach , o ktorom návrhu však súd v zákonnej 30 dňovej lehote

nerozhodol. To, že sa vo veci naozaj nekonalo potvrdil aj predseda tunajšieho súdu

v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, čo

zásadne ovplyvnilo ďalší priebeh konania...

Týmto protiprávnym konaním pôvodného odporcu a pričinením súdu došlo k strate

pasívnej legitimácie pôvodného odporcu a súd pripustil zámenu účastníkov tak, že

vstúpila do procesného postavenia odporcu, s účelom skomplikovať

spravodlivé vyporiadanie spoluvlastníctva v súlade s dohodou dedičov.

Skutočnosť, že Okresný súd Malacky v tejto veci nekonal v zákonom stanovenej

lehote na vydanie predbežného opatrenia a že v konaní dochádzalo ku zbytočným

a neodôvodneným prieťahom, nasvedčuje aj sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní

a odpoveď predsedu Okresného súdu Malacky zo dňa 07.10.2011.

Týmto nezákonným postupom Okresného súdu Malacky, nedodržanie zákonnej lehoty

na nariadenia predbežného opatrenia súdom, zbytočné prieťahy v súdnom konaní,

rozhodnutie súdu o zámene účastníkov v konaní na strane odporcu ako aj nerešpektovanie

usmernenia vysloveného v Uznesení Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

zo dňa 25.02.2013 vo veci prerušenia konania, došlo k poškodeniu práva sťažovateľa, aby

jeho vec bola prejednaná spravodlivo a v primeranej lehote nezávislým a nestranným

súdom...

V priebehu doterajšieho konania, ktoré z pohľadu sťažovateľa nie je možné hodnotiť

ako právne a fakticky zložité, sa sťažovateľ domnieva, že okresný súd nepostupoval v konaní

dôsledne, neorganizoval si svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok

relevantných dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci. Možno konštatovať, že jeho

postup bol nesústredený a neefektívny a nesmeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty

účastníkov konania a k rozhodnutiu vo veci samej. Naopak Okresný súd Malacky flagrantne

porušil zákon vtom, že nerešpektoval zákonnom stanovenú lehotu na nariadenie

predbežného opatrenia o zákaze nakladania odporcu so spoluvlastníckym podielom

zapísaným na , čím zmaril dosiahnutie spravodlivého

rozhodnutia vo veci samej, v dôsledku čoho sťažovateľ utrpel zásadnú majetkovú ujmu. Táto

ujma spočíva v tom. že sťažovateľ bude musieť vyplatiť odporcovi v konaní hodnotu

rovnajúcu sa spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/6 na nehnuteľnostiach, ktorú už

pôvodnému odporcovi vyplatil podľa dohody v dedičskom konaní...

Sťažovateľ touto sťažnosťou žiada aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, ktoré činí sumu 24 437,- Eur ako cenu, ktorú vyplatil sťažovateľ-

navrhovateľ v konaní vo veci samej svojmu bratovi ako pôvodnému

odporcovi na základe dohody o vyrovnaní podielov, pričom už

zaplatený spoluvlastnícky podiel nepreviedol na sťažovateľa, ale na svoju manželku.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1./ Základné právo na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

SR a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2./ sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 24 437,- Eur..., ktoré

mu je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3/ Okresný súd Malacky je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 303,16 Eur... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -14 zo 4. mája 2016 prijal sťažnosť

v časti týkajúcej sa porušenia základného práva sťažovateľa podľa na

ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného

súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.

Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu podaním sp. zn.

Spr. 2154/16 z 1. júna 2016 doručeným ústavnému súdu 7. júna 2016, v ktorom okrem

iného uviedol:

„Vec napadla na Okresný súd Malacky 20. 7. 2009, súdny poplatok bol zaplatený

9. 4. 2010. Dňa 5. 6. 2012 bolo uznesením konanie prerušené, avšak v dôsledku odvolania

rozhodoval vo veci krajský súd, ktorý návrh na prerušenie konania, zamietol a spis

tunajšiemu súdu vrátil 8. 4. 2013.

Následne boli vo veci určené pojednávania na 22. 10. 2013, 30. 1. 2014, 8. 4. 2014,

19. 6. 2014, 2. 10. 2014, 13. 11. 2014, 10. 3. 2015, 21. 5. 2015 a 29. 9. 2015, 19. 1. 2016,

23. 2. 2016, 29. 3. 2016, 5. 5. 2016 a 17. 5. 2016, kedy bol vyhlásený rozsudok,

Konštatujem, že vo veci sa konalo relatívne plynulo, aj keď niektoré termíny,

pojednávania bod určované s určitým časovým odstupom (3-4 mesiace). Táto skutočnosť je

však objektivizovaná vážnou personálnou situáciou a mimoriadne vysokou zaťaženosťou

tunajšieho súdu.

Z hľadiska plynulosti konania nepovažujem sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa zaujala stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

podaním doručeným ústavnému súdu 17. júna 2016, v ktorom zotrvala na podanej

sťažnosti.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že návrh na zrušenie

a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí ku štandardnej rozhodovacej činnosti

súdov. Po právnej a ani skutkovej stránke nemožno hodnotiť vec ako zložitú.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že k predĺženiu

konania došlo čiastočne aj konaním sťažovateľa, keď sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok

spolu s podaným návrhom, ale tento zaplatil až 9. apríla 2010, teda takmer 9 mesiacov

po podaní návrhu. Ústavný súd zdôrazňuje, že zaplatenie súdneho poplatku predstavuje

podmienku konania, bez splnenia ktorej súd nemôže vo veci konať.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd považuje za potrebné v úvode tretieho hodnotiaceho kritéria uviesť, že

konanie na okresnom súde začalo 20. júla 2009 a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

7. marca 2016 nebolo vo veci rozhodnuté ani prvostupňovým súdom. Okresný súd vo veci

rozhodol rozsudkom zo 17. mája 2016. Ústavný súd konštatuje, že takáto dĺžka konania je

sama osobe na prvom stupni neprimeraná a dochádza ňou k porušeniu základného práva na

podľa . Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje za potrebné

vyjadrovať sa ku celému priebehu konania na okresnom súde a hodnotiť jeho jednotlivé

postupy.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, keďže okresný súd o veci rozhodol

rozsudkom sp. zn. zo 17. mája 2016 .

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia vo výške 24 437 €,

ktoré odôvodnil takto:

„Sťažovateľ touto sťažnosťou žiada aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, ktoré činí sumu 24 437,- Eur ako cenu, ktorú vyplatil sťažovateľ-

navrhovateľ v konaní vo veci samej svojmu bratovi ako pôvodnému

odporcovi na základe dohody o vyrovnaní podielov, pričom už

zaplatený spoluvlastnícky podiel nepreviedol na sťažovateľa, ale na svoju manželku.“

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia do úvahy neprichádza.

Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že primerané finančné zadosťučinenie

predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť sťažovateľovi porušením jeho

základných práv. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ ani len netvrdí, že by mu porušením

jeho základného práva podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. nemajetková ujma vznikla. Sťažovateľ v podstate

požaduje, aby mu ústavný súd priznal náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť vyplatením

sumy 24 437 € jeho bratovi. Ústavný súd však zdôrazňuje, že posúdenie, či sťažovateľovi

škoda vyplatením uvedenej sumy jeho bratovi vznikla, nepatrí v konaní o sťažnosti

sťažovateľa do právomoci ústavného súdu a nie je dôvodom na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Úhradu priznal za dva úkony

právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby

vykonané v roku 2016 po 143 € (prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie sťažnosti

na ústavný súd) a náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné 2 x 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 303,16 €.

Ústavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016

(stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne

skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016