Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 489/2016
PDF · 106.1 KB
No categories available
III. ÚS 489/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016
predbežne prerokoval sťažnosť
, vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 75/2009 z 12. apríla
2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. januára 2016 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 2 T 75/2009 z 12. apríla 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená bez príloh, vyplynulo,
že proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie, v rámci ktorého bol uznesením okresného
súdu sp. zn. 2 T 75/2009 z 20. decembra 2010 vzatý do väzby. Sťažovateľ požiadal
o prepustenie z väzby na slobodu podaním doručeným okresnému súdu 12. apríla 2011,
o ktorom rozhodol okresný súd v ten istý deň napadnutým uznesením tak, že ho zamietol.
Sťažovateľ po vyhlásení napadnutého uznesenia z 12. apríla 2011 zahlásil sťažnosť, ktorú aj
písomne zdôvodnil. Sťažovateľ tvrdí, že o tejto jeho sťažnosti krajský súd „do dnešného
dňa nerozhodol, teda de iure ešte stále rozhodnutie Okresného súdu v Trnave zo dňa
12. 4. 2011 sp. zn. 2 T 75/2009 týkajúce sa preskúmania zákonnosti väzby, nie je
právoplatné“.
Sťažovateľ je toho názoru, že „Krajský súd v Trnave, keďže od dnešného dňa
nerozhodol o mojej sťažnosti voči uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 12. 4. 2011
sp. zn. 2 T 75/2009, týkajúcej sa preskúmania zákonnosti väzby resp. žiadosti o prepustenie
z väzby, porušuje čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR, predmetné uznesenie
nenadobudlo právoplatnosť“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v jeho veci rozhodol
nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho označených postupom krajského súdu v konaní
o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 T 75/2009 z 12. apríla 2011 a priznal
mu finančné zadosťučinenie v sume 500 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
2
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom
v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa ustanovení zákona
o ústavnom súde rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi,
ktorým je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa alebo doručenie rovnopisu
rozhodnutia (napr. III. ÚS 186/02, III. ÚS 90/03).
Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade
podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom
súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde neumožňuje (III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že o sťažnosti sťažovateľa proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí
senátu 16. júna 2011 pod sp. zn. 6 Tos 39/2011. Označené uznesenie krajského súdu bolo
sťažovateľovi doručené 20. júla 2011.
3
Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 12. januára 2016, teda zjavne
po uplynutí dvojmesačnej lehoty, ktorá začala sťažovateľovi plynúť odo dňa doručenia
označeného uznesenia 20. júla 2011 a skončila 20. septembra 2011.
Vzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd sťažnosť sťažovateľa ako podanú
oneskorene a v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ju odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2016
4