Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 593/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

13. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

, zastúpenej advokátskou kanceláriou

, v mene ktorej koná konateľ a advokát

, pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj základného práva podľa

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 26. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. januára 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej

len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a základného práva podľa (ďalej len „“),

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 26. novembra 2015.

2. Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, okresný súd vo veci sťažovateľky

vedenej pod sp. zn. , v ktorej sa domáhala peňažného plnenia

spočívajúceho v povinnosti uhradiť lízingové splátky alebo náhradu škody, uznesením

z 26. novembra 2015 vylúčil na samostatné konania:

- nárok sťažovateľky voči odporcovi v 1. rade ( ) z titulu

náhrady škody spôsobenej neplnením povinností z lízingovej zmluvy vo výške trov konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. a všetkých prípadných ďalších trov

vzniknutých na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov;

- nárok sťažovateľky voči odporcovi v 2. rade a odporcovi v 3. rade (konatelia

) na zaplatenie sumy 168 073,16 € a trov konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. a všetkých prípadných ďalších trov

vzniknutých na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov z titulu

zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú navrhovateľovi ako veriteľovi podľa § 135a

;

- nárok sťažovateľky voči odporcovi v 2. rade a odporcovi v 3. rade na zaplatenie

sumy 150 000 € a trov konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

a všetkých prípadných ďalších trov vzniknutých na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov z titulu zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú porušením

všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ;

- nárok sťažovateľky voči odporcovi v 2. rade a odporcovi v 3. rade na zaplatenie

sumy 168 073,16 € a trov konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

a všetkých prípadných ďalších trov vzniknutých na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov z titulu náhrady škody zo zodpovednosti konateľov za nepodanie

návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa o konkurze

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).

3. Svoj postup okresný súd odôvodnil poukazom na § 112 ods. 1 a 2 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“) s tým, že sťažovateľka

si návrhom uplatnila plnenia na základe piatich rôznych a vzájomne nesúvisiacich titulov,

vyžadujúcich vedenie dokazovania odlišným spôsobom a v rôznom rozsahu. Predmetom

tamojšieho konania vedeného pod sp. zn. zostal nárok sťažovateľky

voči odporcovi v 1. rade na zaplatenie sumy vo výške 168 073,16 € – neuhradené splátky

z lízingovej zmluvy a predajnú cenu predmetu lízingu.

4. Sťažovateľka je presvedčená, že „predmetné Uznesenie o vylúčení nárokov

je nezákonným rozhodnutím, právny záver v ňom uvedený je v extrémnom rozpore

so skutkovým stavom veci, ako aj so samotným zákonom, keďže výrok Uznesenia nevyplýva

zo skutkového stavu, a to ani pri využití rôznych spôsobov interpretácie jeho odôvodnenia.

Zároveň nerozhodnutie o prerušení konania a o oslobodení od platenia súdnych poplatkov

je tiež nezákonným postupom. Okresný súd Bratislava I tak nepostupoval v súlade

s príslušnými ustanoveniami a a porušil Sťažovateľovo

právo na spravodlivý súdny proces, keďže nedodržal zákonom stanovený procesný postup

v súdnom konaní.“.

5. Okresný súd tak podľa sťažovateľky porušil zásady hospodárnosti a právnej istoty

zakotvené v , najmä však .

6. Sťažovateľka ďalej namietala pochybenie okresného súdu vo vzťahu k jej žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to vzhľadom

na skutočnosť, že finančné plnenia, ktoré si v konaní pred okresným súdom uplatnia, boli

náhradou škody spôsobenej trestným činom (krádež motorového vozidla), pričom

sťažovateľka ním bola poškodená. Okresný súd na túto žiadosť nereagoval. Sťažovateľka

je toho názoru, že bola okresným súdom nesprávne vyzvaná na takto vyrubené súdne

poplatky, keďže ona si jednotlivé nároky uplatnila ako alternatívne a mal jej byť, keď už,

určený poplatok podľa bodu 8 položky 1 prílohy k .

7. Uviedla, že z jej pohľadu „by v prípade jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok

(ktorý bol aktuálne vyrubený spolu vo výške 39.351,50 EUR) zároveň Konanie o žalobe

nebolo hospodárne - Sťažovateľ vychádza z predpokladu, že hospodárska situácia

Žalovaných znemožní vymoženie podstatnej časti zo žalovaných pohľadávok, resp. všetkých

pohľadávok. V prípade, ak by zaplatil súdny poplatok a nevymohol by žalované pohľadávky

ani sčasti. Konanie o žalobe by mu spôsobilo stratu viac ako 40.000,- EUR (s ohľadom

na trovy právneho zastúpenia).“. Postup, akým okresný súd vyrubil súdne poplatky

v jej veci, vrátane rozhodnutia vylúčiť niektoré návrhy na samostatné konanie označila

za rozporné nielen so , ale tiež za zásah do jej právnej istoty.

8. Sťažovateľka je presvedčená, že «predmetné Uznesenie o vylúčení nárokov

je nezákonným rozhodnutím, právny záver v ňom uvedený je v extrémnom rozpore

so skutkovým stavom veci, ako aj so samotným zákonom, keďže výrok Uznesenia nevyplýva

zo skutkového stavu, a to ani pri využití rôznych spôsobov interpretácie jeho odôvodnenia.

Zároveň nerozhodnutie o prerušení konania a o oslobodení od platenia súdnych poplatkov

je tiež nezákonným postupom. Okresný súd Bratislava I tak nepostupoval v súlade

s príslušnými ustanoveniami a a porušil Sťažovateľovo

právo na spravodlivý súdny proces, keďže nedodržal zákonom stanovený procesný postup

v súdnom konaní.

Rozhodnutie, resp. postup súdneho orgánu, ktorý nekorešponduje so skutkovým

stavom a neopiera sa o konkrétne ustanovenia právneho poriadku, je rozhodnutím,

resp. postupom nepredvídateľným a zmätočným. Takéto rozhodnutie, resp. postup okrem

iného porušuje i SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Vydaním predmetného Uznesenia, resp. vyššie uvedeným postupom Súdu došlo

podľa názoru Sťažovateľa k zásadnému porušeniu zákonom stanovených pravidiel konania

súdneho orgánu, čím došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na spravodlivé súdne konanie

v zmysle SR, Listiny a Dohovoru („Z toho vyplýva, že k reálnemu

poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne

súladne interpretovaná, platná a účinná právna úprava“ ().».

9. Sťažovateľka je presvedčená, že keďže sa napadnuté uznesenie dotýka otázky,

ktorý sudca bude prerokovávať vec, keď následkom (nezákonného) vylúčenia vecí

na samostatné konania je rozhodovanie viacerých odlišných sudcov namiesto rozhodovania

jediného sudcu, došlo aj k porušeniu jej ústavného práva na zákonného sudcu podľa § čl. 48

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd.

10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal

na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a základné právo spoločnosti

na zákonného sudcu podľa Uznesením Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. , z 26. 11. 2015 a postupom Okresného súdu

Bratislava I v tomto konaní porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. , z 26. 11. 2015 sa

zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný prerušiť konanie, vedené pod sp. zn.

, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava I, pod sp. zn. .

4. Okresný súd Bratislava 1 je povinný rozhodnúť o oslobodení Sťažovateľa

ako navrhovateľa od súdnych poplatkov v konaní vedenom pod sp. zn. .“

II.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

14. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

15. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého

sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

19. Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

20. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, ktorých

sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ).

21. Ako z pripojeného napadnutého uznesenia vyplýva, okresný súd dospel k záveru,

že sťažovateľka si ako navrhovateľ v tamojšom konaní návrhom doručeným okresnému

súdu 6. februára 2012 uplatnila plnenia na základe piatich rôznych a vzájomne

nesúvisiacich právnych titulov, čo bolo dôvodom na vylúčenie jednotlivých nárokov

na samostatné konania. Konkrétne ich okresný súd zadefinoval takto:

„1/ nárok navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade na zaplatenie sumy vo výške

168.073,16 EUR z titulu neuhradených splátok z leasingovej zmluvy a predajnej ceny

predmetu leasingu,

2/ nárok navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade z titulu náhrady škody spôsobenej

neplnením povinností z leasingovej zmluvy vo výške trov konania vedeného na Okresnom

súde Bratislava I pod spisovou značkou a všetkých prípadných ďalších trov

vzniknutých na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov,

3/ nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade a odporcovi v 3. rade na zaplatenie

sumy 168.073,16 EUR a trov konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I

pod spisovou značkou a všetkých prípadných ďalších trov vzniknutých

na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov z titulu zodpovednosti

konateľov za škodu spôsobenú navrhovateľovi ako veriteľovi podľa § 135a Obchodného

zákonníka.

4/ nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade a odporcovi v 3. rade na zaplatenie

sumy 150.000 EUR a trov konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou

značkou a všetkých prípadných ďalších trov vzniknutých na základe

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov z titulu zodpovednosti konateľov za

škodu spôsobenú porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho

zákonníka,

5/ nárok navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade a odporcovi v 3. rade na zaplatenie

sumy 168.073,16 EUR a trov konania vedeného na Okresnom súde Bratislava 1

pod spisovou značkou a všetkých prípadných ďalších trov vzniknutých

na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov z titulu náhrady škody

zo zodpovednosti konateľov za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 4

zákona o konkurze reštrukturalizácii.“

22. Okresný súd poukázal najmä na to, že každý z uplatnených nárokov „si vyžaduje

vedenie dokazovania odlišným spôsobom ako pri ostatných nárokoch, ako aj vzhľadom

na predpokladaný rozsah dokazovania pri rôznych právnych tituloch uvedených v návrhu,

súd dospel k záveru, že je bezpochyby v záujme hospodárnosti konania vylúčiť jednotlivé

nároky na samostatné konania“.

23. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky vedenia konania postupuje nanajvýš

zdržanlivo a ku zrušeniu napádaného procesného výroku sa uchyľuje iba výnimočne,

napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces)

extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo. Rozhodovanie

o spôsobe vedenia konania pred všeobecnými súdmi je totiž zásadne výsadou týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Problematika

vedenia konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich konanie pred všeobecnými súdmi, k čomu by mohlo

dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona,

ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle, čo však nie je prípad sťažovateľky.

24. Okresný súd síce mal možnosť vysporiadať sa s návrhmi sťažovateľky v jednom

konaní, no súčasne ústavný súd nemôže jeho postupu vytknúť zásadné pochybenie. Okresný

súd špecifikoval jednotlivé uplatnené nároky a ich tituly a svoje rozhodnutie rozdeliť ich

a vylúčiť do samostatných konaní postupom podľa logicky a koherentne

odôvodnil. Súčasne treba mať na zreteli to, že väčšina námietok sťažovateľky má

hypotetickú povahu najmä s ohľadom na to, že konania stále trvajú a samo rozdelenie vecí

nemusí byť definitívne.

25. Nemožno priznať ani relevanciu sťažovateľkinej námietke porušenia

jej základného práva na zákonného sudcu podľa , pretože zákonné

vylúčenie veci na samostatné konanie, ktoré je vyjadrením princípu procesnej ekonómie,

nevytvára predpoklad odňatia veci zákonnému sudcovi a jej pridelenie nezákonnému.

Okrem toho vylúčená vec sa zapíše sa do súdneho registra toho senátu alebo sudcu,

ktorý rozhodol o jej vylúčení; to neplatí, ak vylúčená vec predstavuje agendu,

ktorej vybavovaním je podľa rozvrhu práce poverený iný senát alebo sudca. V takom

prípade sa vec prideľuje náhodným výberom. Vylúčená vec sa vedie pod novou spisovou

značkou (§ 152 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov).

26. Namietané rozhodnutie okresného súdu nevykazuje znaky svojvôle

a je primerane odôvodnené, preto ústavný súd nie je oprávnený ani povinný jeho postupy

a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii nemá

dôvod zasiahnuť do jeho právneho názoru.

27. Za tejto situácie nemohlo uznesením okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 26. novembra 2015 dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a základného práva na zákonného

sudcu podľa .

28. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 druhej vety

sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú a vzhľadom

na tento záver sa ďalšími návrhmi nezaoberal.

29. Ústavný súd už len dodáva, že sťažovateľka pri svojich tvrdeniach o nároku

na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o súdnych

poplatkoch opomína, že trestné konanie vo veci podozrenia z trestného činu krádeže

dotknutého motorového vozidla bolo odložené. Nebol teda zistený trestný čin, o ktorom

môže v zmysle a rozhodnúť len súd. Navyše, pre naplnenie

predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov zo zákona by takáto žaloba o náhradu

škody musela smerovať proti právoplatne odsúdenému páchateľovi. V takom prípade

oslobodenie nastáva zo zákona, súd o ňom rozhodnutie nevydáva; súd na návrh účastníka

tomuto môže priznať oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle (

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016