Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 555/2016
PDF · 127.44 KB
No categories available
I. ÚS 555/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Pochom, advokátska kancelária,
Hviezdoslavova 99/3, Bardejov, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Ro 336/01 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Ro 336/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti, opisujúc skutkový stav veci vedenej na okresnom súde,
okrem iného uviedla: „asi pred 15-mi rokmi... cestovala som náhlivo zo školy mestskou
hromadnou dopravou v Prešove bez cestovného lístka...
Na to ma pristihol revízor. Týmto svojím neúmyselným počinom som Dopravnému
podniku mesta Prešov spôsobila škodu najviac 1.- Sk...
Po dlhšom čase... dali ma k súdu... až nakoniec vzniklo z toho sporové konanie, ktoré
nie je dodnes legitímne skončené.“
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva garantované jej
ods. 2/, čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6, ods. 1/ Dohovoru v súdnom konaní
vedenom proti nej na Okresnom súde v Bardejove pod č. k.: Ro 336/01 porušené boli.
2./ Ostatné návrhy a požiadavky súvisiace s touto sťažnosťou pre ústavný súd zatiaľ
neuvádzam...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku
1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd
podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím
rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 221/05). Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05,
II. ÚS 387/06) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní
pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto
základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)
ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo
dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom
označeného orgánu verejnej moci (napriek tomu, že vec nebola ešte právoplatne skončená),
ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne
rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
(m. m. IV. ÚS 223/2010).
7. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote (pozri aj
bod 3).
9. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 4 Ro 336/2001, ktorý sa
nachádzal už v archíve, zistil, že okresný súd v merite veci „o zaplatenie 800 Sk s prísl.“
rozhodol 26. júna 2001 platobným rozkazom č. k. Ro 336/2001-5, ktorý nadobudol
právoplatnosť 27. júla 2001. Napadnuté konanie je teda dávno právoplatne skončené (nie
ako to tvrdí sťažovateľka v bode 2 svojej sťažnosti). Potvrdzuje to vyznačenie doložky
právoplatnosti na tomto platobnom rozkaze (č. l. 5 v spise), ktorému predchádzalo prevzatie
platobného rozkazu samotnou sťažovateľkou 11. júla 2001 a následne zamietnutie jej
odporu doručeného okresnému súdu 30. augusta 2001 uznesením okresného súdu
č. k. Ro 336/01-7 z 30. augusta 2001, ktoré sťažovateľka osobne prevzala 14. septembra
2001, a taktiež odmietnutie jej odvolania z 19. septembra 2001 (č. l. 10) proti tomuto
uzneseniu a trovám konania rozhodnutím okresného súdu č. k. Ro 336/01-16
z 20. decembra 2002 pre oneskorenosť, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
30. decembra 2002 (v tento deň rozhodnutie prevzal aj zástupca sťažovateľky, pozri
doručenku pripojenú k č. l. 17). Proti tomuto právoplatnému rozhodnutiu okresného súdu
podal v mene sťažovateľky jej zástupca ( ) mimoriadne dovolanie
7. januára 2003 (č. l. 19), ale toto dovolanie, resp. konanie o dovolaní bolo zastavené
Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Cdo 455/2015 z 30. septembra
2015 z dôvodu nedostatku jej právneho zastúpenia; rozhodnutie najvyššieho súdu
nadobudlo právoplatnosť 3. novembra 2015 (č. l. 129 v spise).
10. Vzhľadom na to, že napadnuté konanie bolo ešte pred podaním sťažnosti
právoplatne skončené (pozri bod 9), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky proti údajnej
nečinnosti okresného súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
11. Z dôvodu odmietnutia tejto sťažnosti bolo preto už bez právneho významu
zaoberať sa nedostatkami sťažnosti a vyzývať právneho zástupcu sťažovateľky na ich
odstránenie (neobsahuje náležitosti podľa § 20 ods. 1 a § 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2016