Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 555/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Pochom, advokátska kancelária,

Hviezdoslavova 99/3, Bardejov, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti, opisujúc skutkový stav veci vedenej na okresnom súde,

okrem iného uviedla: „asi pred 15-mi rokmi... cestovala som náhlivo zo školy mestskou

hromadnou dopravou v Prešove bez cestovného lístka...

Na to ma pristihol revízor. Týmto svojím neúmyselným počinom som Dopravnému

podniku mesta Prešov spôsobila škodu najviac 1.- Sk...

Po dlhšom čase... dali ma k súdu... až nakoniec vzniklo z toho sporové konanie, ktoré

nie je dodnes legitímne skončené.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva garantované jej

ods. 2/, a , ods. 1/ Dohovoru v súdnom konaní

vedenom proti nej na Okresnom súde v Bardejove pod č. k.: Ro 336/01 porušené boli.

2./ Ostatné návrhy a požiadavky súvisiace s touto sťažnosťou pre ústavný súd zatiaľ

neuvádzam...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku

1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd

podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím

rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

) sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)

ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom

označeného orgánu verejnej moci (napriek tomu, že vec nebola ešte právoplatne skončená),

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa

(m. m. ).

7. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote (pozri aj

bod 3).

9. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý sa

nachádzal už v archíve, zistil, že okresný súd v merite veci „o zaplatenie 800 Sk s prísl.“

rozhodol 26. júna 2001 platobným rozkazom č. k. Ro 336/2001-5, ktorý nadobudol

právoplatnosť 27. júla 2001. Napadnuté konanie je teda dávno právoplatne skončené (nie

ako to tvrdí sťažovateľka v bode 2 svojej sťažnosti). Potvrdzuje to vyznačenie doložky

právoplatnosti na tomto platobnom rozkaze (č. l. 5 v spise), ktorému predchádzalo prevzatie

platobného rozkazu samotnou sťažovateľkou 11. júla 2001 a následne zamietnutie jej

odporu doručeného okresnému súdu 30. augusta 2001 uznesením okresného súdu

č. k. Ro 336/01-7 z 30. augusta 2001, ktoré sťažovateľka osobne prevzala 14. septembra

2001, a taktiež odmietnutie jej odvolania z 19. septembra 2001 (č. l. 10) proti tomuto

uzneseniu a trovám konania rozhodnutím okresného súdu č. k. Ro 336/01-16

z 20. decembra 2002 pre oneskorenosť, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

30. decembra 2002 (v tento deň rozhodnutie prevzal aj zástupca sťažovateľky, pozri

doručenku pripojenú k č. l. 17). Proti tomuto právoplatnému rozhodnutiu okresného súdu

podal v mene sťažovateľky jej zástupca ( ) mimoriadne dovolanie

7. januára 2003 (č. l. 19), ale toto dovolanie, resp. konanie o dovolaní bolo zastavené

Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením sp. zn. z 30. septembra

2015 z dôvodu nedostatku jej právneho zastúpenia; rozhodnutie najvyššieho súdu

nadobudlo právoplatnosť 3. novembra 2015 (č. l. 129 v spise).

10. Vzhľadom na to, že napadnuté konanie bolo ešte pred podaním sťažnosti

právoplatne skončené (pozri bod 9), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky proti údajnej

nečinnosti okresného súdu odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

11. Z dôvodu odmietnutia tejto sťažnosti bolo preto už bez právneho významu

zaoberať sa nedostatkami sťažnosti a vyzývať právneho zástupcu sťažovateľky na ich

odstránenie (neobsahuje náležitosti podľa § 20 ods. 1 a § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2016