Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 673/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátom , Advokátska

kancelária , , pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 3. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom ,

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 3. marca 2016 (ďalej aj „napadnuté unesenie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že porušenie jej základného práva na súdnu

ochranu zaručené v a práva na spravodlivý súdny proces zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 3. marca 2016 namieta preto, že «Dňa 09.02.2016 sa uskutočnilo pojednávanie

na Okresnom súde Bratislava II. vo veci vedenej pod sp. zn. , v rámci

ktorého konajúci sudca na otázku právneho zástupcu sťažovateľa, či je

v príbuzenskom pomere s osobou ..., odpovedal, že áno, ide o jeho príbuzného

v priamom rade (otca sudcu).

Pán je podnikateľským subjektom, s ktorým sťažovateľ viedol v minulosti

súdne spory na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. a .

Tieto spory sa týkali prác na stavbe „Viacúčelová hala pohybovej rekreácie

“, pričom tento sudca (namietaný ) rozhodoval priamo spor

vo veci týkajúcej sa tejto stavby (vedené pod sp. zn. ), a to v neprospech

nášho klienta ako odporcu.

Podľa ustanovenia účastníci majú

právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec

prejednať a rozhodnúť. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia účastník môže uplatniť námietku

zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého

vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca

vylúčený.

Odporca sa dozvedel o dôvode, pre ktorý má byť sudca vylúčený z prejednania veci

na pojednávaní dňa 09.02.2016, na ktorom aj sťažovateľ vzniesol námietku, tj. sťažovateľ

uplatnil námietku v zákonnej lehote.

Na základe vznesenej námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi Krajský súd

v Bratislave vydal uznesenie, sp. zn. zo dňa 03.03.2016, ktorým rozhodol, že

konajúci sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

...».

Sťažovateľka porušenie svojich práv vidí v tom, že krajský súd jej námietku

nesprávne vyhodnotil, pretože ju hodnotil podľa subjektívneho stanoviska sudcu, hoci ju

mal podľa sťažovateľky hodnotiť podľa objektívnych symptómov, ktoré vo svojej námietke

zaujatosti uviedla, pretože „nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku

(zaujatosti) a straníckosti a z hľadiska čl. 6 ods. 1 dohovoru ju možno posudzovať z rôznych

hľadísk. Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro

foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné

záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti v tomto smere. (Sramek proti Rakúsku).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť

z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o čom svedčí

správanie sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale

podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne,

ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam

so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje teória

zdania (théorie des apparences), podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale

musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán (mutatis mutandis Delcourt proti

Belgicku).“.

Podľa sťažovateľky bolo úlohou krajského súdu pri rozhodovaní o jej námietke

zaujatosti dať odpoveď na podstatu vznesenej námietky, či skutočnosť, že sťažovateľka

viedla s otcom konajúceho sudcu súdne spory, nemôže vyvolávať objektívne pochybnosti

o jeho nezaujatosti. Krajský súd na uvedenú námietku dal odpoveď, že namietaný sudca je

sudcom Okresného súdu Bratislava II, pričom sťažovateľka poukazuje na súdne spory, ktoré

sa viedli pred Okresným súdom Bratislava III. Krajský súd tým nedostatočne preveril

skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, a tým dospel aj ku chybnému vyhodnoteniu

skutkového stavu.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

1. Základné právo spoločnosti , so sídlom

, na súdmi ochranu zaručené v

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu

v Bratislave, sp. zn. zo dňa 03.03.2016 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 03.03.2016

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný spoločnosti ,

so sídlom... ... uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 363,80,- Eur... na účet

advokáta ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale

chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ,).

Ústavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je

opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať

rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade

s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Z týchto hľadísk pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu

napadnutého rozsudku krajského súdu.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

„Návrhom na začatie konania zo dňa 05.11.2014 sa navrhovateľ domáhal voči

odporcovi zaplatenia sumy 49.662,34 eur s príslušenstvom titulom neuhradených

stavebných prác...

Na pojednávaní dňa 09. 02. 2016 odporca prostredníctvom splnomocneného

právneho zástupcu vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu

sudcovi , a to z dôvodu, že je v pomere k osobe ...,

s ktorým odporca viedol v minulosti súdne spory na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. a , ktoré sa týkali prác na stavbe .

Vzhľadom na uvedené má odporca dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudcu, nakoľko

v minulosti sudca rozhodol spor vo veci týkajúcej sa stavby v neprospech

odporcu. Súčasne uviedol, že o dôvode predchádzajúcom námietke zaujatosti sa odporca

dozvedel na pojednávaní dňa 09. 02. 2016 po vyjadrení sudcu.

Sudca k vznesenej námietke zaujatosti uviedol svoje stanovisko,

že vo veci sa necíti byť zaujatý, nakoľko účastníkov, spoločníkov, štatutárnych zástupcov,

ako aj ich právnych zástupcov osobne nepozná. Súčasne uviedol, že ... je otec

konajúceho sudcu.

Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený Okresnému súdu Bratislava II (§ 16

ods. 1 ) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z hľadiska

existencie dôvodov, pre ktoré by mal byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci podľa ..

Účelom ust. je prispieť k nestrannému a nezaujatému prístupu

súdu k účastníkom a k ich zástupcom, predchádzať možnosti neobjektívneho rozhodovania

súdom a zabezpečiť nestranné prejednanie veci. Zákon v tomto zákonnom ustanovení

zakladá vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci ako výnimku z ústavnej

zásady, že nikto nemôže byť odňatý zákonnému sudcovi pri existencii určitého dôvodu, ktorý

je vymedzený konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, v ktorých svetle sa

sudcovská nezaujatosť javí pochybnou. Právne relevantnou skutočnosťou, pre ktorú možno

mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu je pritom existencia určitého právne významného

vzťahu sudcu, v rámci ktorého by mal sudca buď osobný záujem na určitom spôsobe

rozhodnutia veci alebo osobný pomer k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom.

Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo

zainteresovaný na výsledku konania, prípadne má na tomto výsledku aj nepriamy záujem

alebo získal informácie o veci inak, ako dokazovaním. Kvalifikovaný pomer sudcu

k účastníkom konania, ich zástupcom, je pomer založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom pozitívnom alebo negatívnom pomere k nim.

Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho

prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú

poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, tzn. na základe

osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska,

teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť.

Podstatou predmetnej námietky zaujatosti bolo, že sudca je v pomere k osobe

, bytom , s ktorým odporca viedol v minulosti súdne spory na

Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. a , ktoré sa týkali

prác na stavbe . Nakoľko v minulosti sudca rozhodol spor vo veci týkajúcej

sa stavby v neprospech odporcu, odporca má dôvodné pochybnosti

o nezaujatosti sudcu konajúceho v predmetnej veci. Odporca dôkazy o týchto svojich

tvrdených skutočnostiach nepredložil.

V súvislosti s touto námietkou odporcu je potrebné uviesť, že k vylúčeniu sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci nepostačujú subjektívne domnienky o možnej

neobjektívnosti sudcu, ale musí existovať konkrétny zákonom stanovený dôvod, z ktorého

vyplýva pochybnosť o nezaujatosti sudcu. V prípade vnesenia námietky zaujatosti je tiež

potrebné svoje tvrdenia aspoň osvedčiť. Otázka zaujatosti teda nemôže vychádzať iba

zo subjektívnych nepodložených pochybností účastníka konania, ale musí vychádzať aj

z právneho rozboru objektívnych skutočností, ktoré sú podkladom týchto pochybností.

Rozhodovanie o zaujatosti sudcu spočíva v zisťovaní, či existuje taký jeho vzťah k veci,

o ktorej má rozhodnúť alebo k účastníkovi konania, resp. jeho právnemu zástupcovi, ktorý

by mohol založiť objektívne pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom existenciu takéhoto

vzťahu odvolací súd v danom prípade nezistil, keď skutočnosti uvádzané odporcom,

dotýkajúce sa nestrannosti sudcu neboli ničím preukázané, a teda ním uvádzané

skutočnosti, ktoré zostali iba v rovine tvrdení a subjektívnych pocitov odporcu nemôžu

objektívne spochybniť nestrannosť sudcu. Tiež neúspech vo veci v inom konaní nemôže byť

takým dôvodom. Odporca nepreukázal vzťah sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom. Namietaný sudca je sudcom Okresného súdu Bratislava II

v Bratislave, pričom odporca poukazuje na súdne spory, ktoré sa viedli pred Okresným

súdom Bratislava III v Bratislave. Tak, ako už bolo aj vyššie uvedené, odporca nepreukázal

žiadne dôvody, resp. ani neosvedčil svoje tvrdenia uvádzané vo vznesenej námietke

zaujatosti. Na základe uvedeného neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vzbudzovali

pochybnosti o nezaujatosti konajúceho sudcu , a preto nadriadený súd

tohto sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania danej veci.“

III.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky preskúmal

predovšetkým možnosť preukázania príčinnej súvislosti medzi namietaným uznesením

krajského súdu a základným právom upraveným v a

dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľka v sťažnosti namieta.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Článkom 46 ods. 1 sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, predovšetkým

práva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa a tiež práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať

sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd

odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby

() vrátane návrhu o námietke zaujatosti alebo v prípade opravných konaní by

všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho

meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím

(, , ).

V prípade sťažovateľky však nešlo o odmietnutie spravodlivosti majúce za následok

porušenie základných práv, ale o prípad, keď právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo

na spravodlivé súdne konanie bolo v celom rozsahu sťažovateľkou realizované, aj keď nie

podľa jej predstáv, čo však nie je dôkazom o neústavnosti napadnutého uznesenia

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov

svojím vlastným.

Ústavný súd stabilne judikuje, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne (napr. , , ). K tomu treba dodať, že aj

taký zásah podlieha princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, a preto je podmienený

tým, že zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je

napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo

inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Preskúmaním uznesenia krajského súdu sp. zn. z 3. marca 2016

ústavný súd konštatuje, že obsahuje dostatok právnych záverov na jeho výrok. Ústavný súd

nezistil nič, čo by signalizovalo možnosť porušenia ústavnoprocesných princípov konania

pred krajským súdom podľa až , a tiež nezistil, že by závery krajského

súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti sťažovateľky boli svojvoľné alebo v zjavnom

vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle, prípadne v nesúlade s platnou právnou

úpravou, navyše odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné, zrejmé a je

vypracované aj v dostatočnom rozsahu. Ústavný súd preto nemá žiaden dôvod a ani

oprávnenie na prehodnocovanie záverov krajského súdu.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu a postupu, ktorý

mu predchádzal, konštatuje, že krajský súd rozhodol tak, že nie je reálne predpokladať, aby

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné dospieť k záveru o porušení

obsahu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, a preto sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2016