Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 788/2016
PDF · 133.35 KB
No categories available
II. ÚS 788/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa
čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozhodnutím mesta Púchov sp. zn. OVaŽP/2016/2551/8482-TS1-20-
MOL z 21. júla 2016, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2016
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím mesta Púchov, Štefánikova 821/21, Púchov
(ďalej len „odporca“), sp. zn. OVaŽP/2016/2551/8482-TS1-20-MOL z 21. júla 2016 (ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie“).
Zo sťažnosti a z pripojených príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľovi v procesnom
postavení navrhovateľa v stavebnom konaní o povolení stavby „Oplotenie pozemkov“ bolo
5. augusta 2016 doručené napadnuté rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 29 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov prerušil stavebné konanie
do právoplatného rozhodnutia súdu o priebehu hranice dotknutých pozemkov.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
«Stavebný úrad vydal dňa 21. 07. 2016 touto sťažnosťou napadnuté procesné
rozhodnutie č. j. OVaŽP/2016/2551/8482-TS1-20-MOL, doručené mne sťažovateľovi dňa
05. 08. 2016. V napadnutom procesnom rozhodnutí veľmi stručne a nedôsledne stavebný
úrad opisuje priebeh konania a opisuje pripomienky a námietky podané na základe výzvy.
Bez ohľadu na hmotnoprávne predpisy a skutočnosti konania (irelevantné pripomienky
a námietky ničiteľa a páchateľa a a ) mne
sťažovateľovi stavebný úrad vo svojom napadnutom procesnom rozhodnutí vôbec opäť
náležíte neodôvodnil, prečo určil potrebu stavebného konania (arbitrárne ma úrad
diskriminuje a šikanuje). Vôbec nevyhodnotil podané pripomienky, ani moje vyjadrenie
priradené pod bod „C“ napadnutého rozhodnutia, v ktorom opisujem skutkový stav
a súvislosti potreby ohlásenia mojej drobnej stavby oplotenia na obnovenie pokojného stavu
môjho pôvodného plotu, ktoré sused zničil. Ďalej opisujem, že dňa
1. 10. 2013 spolu s plotom odstránil (sám alebo sprostredkovane) aj kolík vytýčený súdnou
znalkyňou v bode 33 posudku k súdnemu konaniu zn. 6 C/55/2009 a ďalšie skutočnosti,
napr. že v minulosti aj zbúral oplotenie medzi našimi parcelami v dôsledku
ktorého došlo k zásahom do môjho vlastníckeho práva neoprávnenou a nepovolenou
výstavbou nezákonných stavieb susedov (príloha 8), pred výstavbou stavieb
som žiadal o právnu ochranu Mesto Púchov dňa 31. 3. 2009. Oplotenie (ktoré
zbúral a zneužíval skutočnosť, že Správe katastra Púchov „v minulosti zmizli“
verejné listiny, čo tvrdil pred súdom niekoľko desaťročí), chcem obnoviť a preto
som ohlásim drobnú stavbu oplotenia. Opisujem, že stavebný úrad ma nedôvodne
a arbitrárne šikanuje a diskriminuje a poukazujem na kauzálnu súvislosť ohlásenia drobnej
stavby.»
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základných
práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 a čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím odporcu, toto
rozhodnutie zrušil a prikázal mu v konaní pokračovať zákonným spôsobom. Sťažovateľ sa
tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 33 000 € a úhrady
trov právneho zastúpenia.
Sťažovateľ zároveň podaním pripojeným k sťažnosti požiadal ústavný súd, aby mu
ustanovil právneho zástupcu z radov advokátov v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Pri posudzovaní sťažnosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jeho právomoc
rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani
podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade
nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti
podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného
súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m.
III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže vzhľadom na princíp subsidiárnej
právomoci ústavného súdu zásadne smerovať iba proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu
verejnej moci, ktorý vo veci rozhodol po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, resp.
iných právnych prostriedkov nápravy, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii v poslednom stupni
Ak sa sťažovateľ domnieva, že napadnuté procesné rozhodnutie odporcu mohlo mať
za následok ujmu na jeho subjektívnych právach ako účastníka administratívneho konania,
(že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach), mohol a mal v zákonnej lehote
uplatňovať na správnom súde svoje právo na súdnu ochranu toho práva alebo právom
chráneného záujmu, ktoré bolo podľa jeho názoru rozhodnutím správneho orgánu porušené
alebo priamo dotknuté, a to všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku [pozri § 7 písm. e) v spojení s § 61 písm. a)
Správneho súdneho poriadku]. Zo sťažnosti sa dá usudzovať, že sťažovateľ správnu žalobu
nepodal, t. j. nevyužil právny prostriedok ochrany svojich práv, ktorý mu zákon na ochranu
jeho práv účinne poskytuje.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Nad rámec odmietnutia sťažnosti ústavný súd v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu poznamenáva, že vzhľadom na konkrétne okolnosti
posudzovanej veci (neprípustnosť sťažnosti vzhľadom na nevyužitie opravného prostriedku)
by ani prípadné ustanovenie kvalifikovaného zástupcu nemohlo prispieť k inému
rozhodnutiu ústavného súdu, pretože ani v prípade právneho zastúpenia by sťažnosť nebola
spôsobilá na jej prijatie na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2016