Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 788/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

, , , v spojení s a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodnutím mesta Púchov sp. zn. OVaŽP/2016/2551/8482-TS1-20-

MOL z 21. júla 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1, v spojení s a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím mesta Púchov, Štefánikova 821/21, Púchov

(ďalej len „odporca“), sp. zn. OVaŽP/2016/2551/8482-TS1-20-MOL z 21. júla 2016 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z pripojených príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľovi v procesnom

postavení navrhovateľa v stavebnom konaní o povolení stavby „Oplotenie pozemkov“ bolo

5. augusta 2016 doručené napadnuté rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 29 ods. 1 zákona

č. o správnom konaní v znení neskorších predpisov prerušil stavebné konanie

do právoplatného rozhodnutia súdu o priebehu hranice dotknutých pozemkov.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Stavebný úrad vydal dňa 21. 07. 2016 touto sťažnosťou napadnuté procesné

rozhodnutie č. j. OVaŽP/2016/2551/8482-TS1-20-MOL, doručené mne sťažovateľovi dňa

05. 08. 2016. V napadnutom procesnom rozhodnutí veľmi stručne a nedôsledne stavebný

úrad opisuje priebeh konania a opisuje pripomienky a námietky podané na základe výzvy.

Bez ohľadu na hmotnoprávne predpisy a skutočnosti konania (irelevantné pripomienky

a námietky ničiteľa a páchateľa a a ) mne

sťažovateľovi stavebný úrad vo svojom napadnutom procesnom rozhodnutí vôbec opäť

náležíte neodôvodnil, prečo určil potrebu stavebného konania (arbitrárne ma úrad

diskriminuje a šikanuje). Vôbec nevyhodnotil podané pripomienky, ani moje vyjadrenie

priradené pod bod „C“ napadnutého rozhodnutia, v ktorom opisujem skutkový stav

a súvislosti potreby ohlásenia mojej drobnej stavby oplotenia na obnovenie pokojného stavu

môjho pôvodného plotu, ktoré sused zničil. Ďalej opisujem, že dňa

1. 10. 2013 spolu s plotom odstránil (sám alebo sprostredkovane) aj kolík vytýčený súdnou

znalkyňou v bode 33 posudku k súdnemu konaniu zn. a ďalšie skutočnosti,

napr. že v minulosti aj zbúral oplotenie medzi našimi parcelami v dôsledku

ktorého došlo k zásahom do môjho vlastníckeho práva neoprávnenou a nepovolenou

výstavbou nezákonných stavieb susedov (príloha 8), pred výstavbou stavieb

som žiadal o právnu ochranu Mesto Púchov dňa 31. 3. 2009. Oplotenie (ktoré

zbúral a zneužíval skutočnosť, že Správe katastra Púchov „v minulosti zmizli“

verejné listiny, čo tvrdil pred súdom niekoľko desaťročí), chcem obnoviť a preto

som ohlásim drobnú stavbu oplotenia. Opisujem, že stavebný úrad ma nedôvodne

a arbitrárne šikanuje a diskriminuje a poukazujem na kauzálnu súvislosť ohlásenia drobnej

stavby.»

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základných

práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru napadnutým rozhodnutím odporcu, toto

rozhodnutie zrušil a prikázal mu v konaní pokračovať zákonným spôsobom. Sťažovateľ sa

tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 33 000 € a úhrady

trov právneho zastúpenia.

Sťažovateľ zároveň podaním pripojeným k sťažnosti požiadal ústavný súd, aby mu

ustanovil právneho zástupcu z radov advokátov v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Pri posudzovaní sťažnosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jeho právomoc

rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj m. m.

, , , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažnosť podľa môže vzhľadom na princíp subsidiárnej

právomoci ústavného súdu zásadne smerovať iba proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu

verejnej moci, ktorý vo veci rozhodol po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, resp.

iných právnych prostriedkov nápravy, ktoré mal sťažovateľ k dispozícii v poslednom stupni

().

Ak sa sťažovateľ domnieva, že napadnuté procesné rozhodnutie odporcu mohlo mať

za následok ujmu na jeho subjektívnych právach ako účastníka administratívneho konania,

(že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach), mohol a mal v zákonnej lehote

uplatňovať na správnom súde svoje právo na súdnu ochranu toho práva alebo právom

chráneného záujmu, ktoré bolo podľa jeho názoru rozhodnutím správneho orgánu porušené

alebo priamo dotknuté, a to všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. zákona

č. [pozri v spojení s

]. Zo sťažnosti sa dá usudzovať, že sťažovateľ správnu žalobu

nepodal, t. j. nevyužil právny prostriedok ochrany svojich práv, ktorý mu zákon na ochranu

jeho práv účinne poskytuje.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa ako neprípustnú.

Nad rámec odmietnutia sťažnosti ústavný súd v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu poznamenáva, že vzhľadom na konkrétne okolnosti

posudzovanej veci (neprípustnosť sťažnosti vzhľadom na nevyužitie opravného prostriedku)

by ani prípadné ustanovenie kvalifikovaného zástupcu nemohlo prispieť k inému

rozhodnutiu ústavného súdu, pretože ani v prípade právneho zastúpenia by sťažnosť nebola

spôsobilá na jej prijatie na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2016