Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 235/2017
PDF · 136.23 KB
No categories available
III. ÚS 235/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , vo veci
namietaného porušenia čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 788/2016-16 z 27. októbra 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
ako aj základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ústavy uznesením ústavného súdu č. k.
II. ÚS 788/2016-16 z 27. októbra 2016.
2. V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že ústavný súd jeho „sťažnosť pod sp. zn.
II. ÚS 788/2016-16 proti porušovateľovi Mesto Púchov, Odboru výstavby a životného
prostredia sp. zn. Č.j. OVaŽP/2016/2551/8482-TS1-20-MOL zo dňa 21. júla 2016 odmietol
ako neprípustnú a svojvoľne v rozpore s právnym poriadkom ma odkázal na všeobecný súd,
ktorý som v danej veci nemohol uplatniť pretože príslušný súd. Krajský súd v Trenčíne
nenapĺňa znaky nezávislého a nestranného súdu, ako vyžaduje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Z tohto dôvodu je v rozpore s princípom právneho štátu prenechávať povinnosti ústavného
súdu podľa čl. 127 Ústavy SR subsidiárne na všeobecný súd. keďže tento nemá právomoc
zakázať pokračovať porušovateľovi základných práv čl. 20 Ústavy SR v porušovaní
základných práv čl. 20, čl. 12 a čl. 19 a čl. 46 Ústavy SR.
... Ústavný súd najdôležitejšie a najrelevantnejšie časti sťažnosti na str. 2 a 3...
neuviedol alebo ich úplne zamlčal. Porušovateľ mi porušil právo na riadne a úplné
odôvodnenie rozhodnutia.“.
3. Ďalej sťažovateľ uvádza, že mu je známe, že „Ústava v čl. 133 ustanovuje, že
proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V tomto prípade
nepodávam opravný prostriedok, ale nový návrh /sťažnosť proti porušovateľovi základných
práv a slobôd, ktorým je Ústavný súd SR z dôvodu, že odmietol konať o mojej sťažnosti
podanej dňa 4.10.2016, a tým konal arbitrárne a svojvoľne proti hodnotám právneho štátu.
Porušil základné právo podľa čl. 127 Ústavy SR, keď moju oprávnenú sťažnosť neprijal
na ďalšie konanie, hoci som preukázal úmyselné porušovanie môjho základného práva
čl. 20 a čl. 46 Ústavy SR pri výkone prenesenej štátnej správy na mesto Púchov
rozhodujúcej o ochrane môjho základného práva, vlastníckeho práva a právom na jeho
ochranu oplotením pred neoprávnenými zásahmi, ktoré mi nezákonne a svojvoľne Mesto
Púchov zmarilo, porušil mi a zasiahol do môjho mena a cti a spôsobil mi ujmu na právach
preto, že sa domáham ochrany základných práva, porušil čl. 46 Ústavy, ktorým je právo na
rozhodnutie vo veci a opravný prostriedok (dňa 21.07.2016 v procesnom rozhodnutí Mesto
Púchov uviedlo poučenie, že proti rozhodnutiu o prerušení konania o správnom konaní sa
nemožno samostatne odvolať) a porušilo právo na úplne a odôvodnené rozhodnutie.
Ústavný súd SR svoje uznesenie odôvodnil správnym sporovým poriadkom
a opomenul sa zaoberať dôvodom, že sťažnosť som podal na základe nesprávneho poučenia
Mestom Púchov. V dôsledku porušenia čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Mestom Púchov a ním vydaného
nezákonného poučenia mi vznikla ujma na domáhaní sa práva na súdnu a inú právnu
ochranu na všeobecnom súde. Opakujem, že sťažnosťou som sa domáhal i zákazu
pokračovania porušovania základných práv Mestom Púchov. Ústavný súd konštatoval,
že žalobu som nepodal ale do odôvodnenia nezahrnul, že poučenie správneho orgánu
v rozhodnutí bolo nesprávne a nezákonné a spôsobilo mi ujmu na základnom práve čl. 46
Ústavy SR.“.
4. Sťažovateľ žiada „o ustanovenie zástupcu z radov advokátov“ a takto
pridelenému advokátovi dáva splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom.
5. Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd jeho
sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:
„1. Odmietnutím konať o sťažnosti sťažovateľa zo dňa 30.09.2016... právo
na ochranu majetku podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.
2. Odmietnutím konať o sťažnosti sťažovateľa zo dňa 30.09.2016... právo na ochranu
základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.
3. Odmietnutím konať o sťažnosti sťažovateľa zo dňa 30.09.2016... právo na ochranu
mena a cti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.
4. Odmietnutím konať o sťažnosti sťažovateľa zo dňa 30.09.2016... právo na ústavnú
ochranu podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.
5. Odmietnutím konať o sťažnosti sťažovateľa zo dňa 30.09.2016... právo na ústavnú
ochranu bez vyslovenia zákazu pokračovať v porušovaní základných práv podľa čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo...
6. Zakazuje sa pokračovať v porušovaní základných práv.
7. Ústavný súd Slovenskej republiky je povinný do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 33.000,- eur...
8. Ústavný súd Slovenskej republiky je poviný uhradiť sťažovateľovi trovy
konania...“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že návrh sťažovateľa je síce formálne
označený ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ale z hľadiska jeho obsahu je opravným
prostriedkom, ktorým je napadnuté konkrétne konanie, resp. rozhodnutie ústavného súdu.
10. Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný
prostriedok.
11. Podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním
navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
12. Znamená to, že, rešpektujúc čl. 133 ústavy, zákon o ústavnom súde vyriešil
otázku podávania opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že podľa §
24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha
preskúmania rozhodnutia ústavného súdu. Ústava teda neumožňuje preskúmavanie
rozhodnutí senátu ústavného súdu iným senátom ani plénom ústavného súdu,
ani iným orgánom verejnej moci.
13. Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený
v čl. 2 ods. 2 ústavy, vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny
orgán ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného
princípu (ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto z hľadiska medzí,
rozsahu a spôsobu môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2
ods. 2 ústavy), čo sa považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non
pre akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov.
14. Z obsahu podania sťažovateľa je zrejmé, že jeho cieľom je dosiahnuť opätovné
prerokovanie jeho sťažnosti vo veci, ktorá bola vedená na ústavnom súde pod sp. zn.
II. ÚS 788/2016 a o ktorej ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 788/2016-16 z 27. októbra
2016 právoplatne aj rozhodol.
15. Konanie pred ústavným súdom ako nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy) je v dôsledku zvolenej podoby špecializovaného
a koncentrovaného modelu ústavného súdnictva v Slovenskej republike konaním
jednoinštančným a rozhodnutia ústavného súdu sú konečné a záväzné pre všetky orgány
verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Právomoci
a pôsobnosť, ktoré má ústavný súd ústavou a zákonom o ústavnom súde presne vymedzené,
nemôže prekračovať. V nadväznosti na to ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že medzi jeho oprávnenia nepatrí rozhodovanie o opravných prostriedkoch vo všeobecnosti
„a fortiori“ o opravných prostriedkoch, ktorými sa fyzické osoby alebo právnické osoby
domáhajú preskúmania rozhodnutí ústavného súdu, proti ktorým podľa čl. 133 ústavy
a podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde žiaden opravný prostriedok nie je prípustný.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej neprípustnosť [§ 24 písm. c)
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd
rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2017