Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 759/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti HOLBARD, s. r. o., Dukelská 34, Bardejov,

zastúpenej spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,

Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti HOLBARD, s. r. o., Bardejov o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2015 doručená sťažnosť spoločnosti HOLBARD, s. r. o., Dukelská 34, Bardejov (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,

Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Róbert Ružbašán,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konkurzného

konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. , keď z dôvodu neschopnosti

plniť svoje záväzky voči viac ako jednému veriteľovi po lehote splatnosti pre insolvenciu

podala 26. júla 2004 návrh na vyhlásenie konkurzu. Krajským súdom bol 8. apríla 2005

na majetok sťažovateľky ako dlžníka vyhlásený konkurz.

Uvádzajúc podrobný chronologický prehľad úkonov predmetného konkurzného

konania sťažovateľka dôvodí, že postupom krajského súdu dochádza k zbytočným

prieťahom v konaní, a teda k porušeniu sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a jej práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka svoju argumentáciu o neefektívnej činnosti súdu orientuje na úsek

konania počnúc dátumom 24. máj 2010, keď došlo na schôdzi konkurzných veriteľov

k schváleniu ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty, ktorého krajský súd

ustanovil do funkcie uznesením z 24. mája 2010. Sťažovateľka na tomto mieste

argumentuje:

«Dňa 13.5.2011 zaslal správca konkurznej podstaty Krajskému

súdu Košice „Správu o doterajšej činnosti správcu“ a dňa 16.6.2011 správca konkurznej

podstaty zaslal Krajskému súdu Košice oznámenie, že vzhľadom

na skutočnosť, že plán speňaženia ohľadom predaja nehnuteľnosti bol schválený na schôdzi

konkurzných veriteľov dňa 30.6.2005, a preto netrvá na žiadosti o zvolanie schôdze

veriteľov.

Dňa 18.10.2011 Krajský súd Košice opatrením zo dňa 5.10.2011 uložil správcovi

konkurznej podstaty predložiť správu o jeho doterajšej činnosti,

uviesť dôvody, ktoré bránia podaniu konečnej správy, resp. uviesť termín kedy bude

predložená, prípadne aby požiadal o predĺženie lehoty ak z objektívnych dôvodov nemôže

konečnú správu podať.

Dňa 12.6.2012 správca konkurznej podstaty zadal vypracovať

znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty stavieb zapísaných na a

v k. ú. Bardejov, patriacich do konkurznej podstaty. Znalec vypracoval znalecký posudok

č. 30/2012 dňa 18.6.2012 kde určil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov patriacich

do konkurznej podstaty na sumu vo výške 149.000 EUR, všeobecná hodnota nehnuteľností

predstavujúca spoluvlastnícky podiel úpadcu vo výške 107.000 EUR

Dňa 9.12.2013 na dopyt právneho zástupcu sťažovateľa (úpadcu v predmetnom

konkurznom konaní) správca konkurznej podstaty zaslal sťažovateľovi

oznámenie o stave konkurzného konania, v ktorom bolo uvedené, že ustanovený správca je

dlhodobo práceneschopný. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára je predpoklad ukončenia

práceneschopnosti správcu v závere mesiaca január 2014. Ďalej správca konkurznej

podstaty uviedol, že po ukončení práceneschopnosti pristúpi

k speňaženiu konkurznej podstaty v zmysle schváleného plánu speňaženia, a to 1. kolom

dražby, ktoré bude zverejnené v regionálnej ako i celoslovenskej tlači. Na základe

uvedeného správca požiadal aj konajúci súd o predĺženie lehoty na podanie konečnej

správy do 28.2.2014.

Dôkaz: Oznámenie zo dňa 9.12.2013

K predaju nehnuteľností patriacich do konkurznej podstaty došlo na základe kúpnej

zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. , nehnuteľnosti

nadobudol kupujúci .

Dôkaz: a

Po tom, ako sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu kontaktoval v júli 2014

správcu konkurznej podstaty a žiadal o poskytnutie informácií o stave konkurzného

konania, správca konkurznej podstaty uviedol, že vzhľadom na speňaženie majetku z

podstaty následne do konca mesiaca september 2014 vypracuje konečnú správu o speňažení

majetku z podstaty, ktorú predloží Krajskému súdu v Košiciach ako príslušnému

konkurznému súdu na schválenie ako predpoklad na vydanie rozvrhového uznesenia a

ukončenia konkurzného konania. Napriek uvedenému a viacerým dopytom právneho

zástupcu sťažovateľa, k vypracovaniu konečnej správy a jej predloženiu súdu v závere

mesiaca september 2014 nedošlo.

Krajský súd v Košiciach opatrením zo dňa 18.3.2015 uložil správcovi konkurznej

podstaty, , predložiť súdu správu o činnosti, uviesť dôvody, ktoré

bránia podaniu konečnej správy, resp. uviesť termín, kedy bude konečná správa predložená,

a v prípade že konečnú správu z objektívnych dôvodov nie je možné podať, predložiť návrh

na predĺženie lehoty na podanie konečnej správy s odôvodnením.

Na uvedené opatrenie reagoval správca konkurznej podstaty podaním zo dňa

7.4.2015, ktorým podal návrh na predĺženie lehoty na podanie konečnej správy, z dôvodu

opakovanej dlhodobej práceneschopnosti správcu, do 30.4.2015.

Následne dňa 5.5.2015 opätovne podal správca konkurznej podstaty súdu návrh

na predĺženie lehoty na podanie konečnej správy, z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti

správcu a jeho následnej hospitalizácii do 30.6.2015, ku ktorému návrhu pripojil aj

potvrdenie o práceneschopnosti.

Krajský súd opatrením zo dňa 11.8.2015 vyzval správcu konkurznej podstaty, keďže

do 30.6.2015 si nesplnil opäť svoju povinnosť v súlade s návrhom zo dňa 5.5.2015, aby

predložil súdu konečnú správu, pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Na základe telefonickej informácie poskytnutej nám krajským súdom, krajský súd

uložil správcovi konkurznej podstaty lehotu do konca mesiaca

október 2015 na predloženie konečnej správy, avšak túto v danej lehote opäť nepredložil.

Napriek tomu, že došlo k speňaženiu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu,

telefonickým urgenciám správcu konkurznej podstaty ako aj Krajského súdu Košice

právnym zástupcom sťažovateľa, do dnešného dňa nedošlo k predloženiu konečnej správy

o speňažení majetku z podstaty a jej preskúmaniu súdom, ako predpokladu ukončenia

konkurzného konania pod sp. zn. .

Od podania návrhu na začatie konkurzného konania uplynulo už jedenásť rokov,

resp. od vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľa ako úpadcu 10 rokov, pričom stále nie

je vo veci rozhodnuté. Krajsky súd v Košiciach doteraz neprijal žiadne rozhodnutie, ktorým

by došlo k rozhodnutiu vo veci samej, neprijal dostatočné opatrenia voči postupu správcu

konkurznej podstaty a odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.»

Sťažovateľka dodáva, že ochranu svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uplatnila aj prostredníctvom sťažnosti na prieťahy

v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu, ktorá bola podľa jej vyjadrenia zo strany

predsedu krajského súdu vyhodnotená ako nedôvodná.

Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal

krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej náhradu trov právneho

zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného

dohovoru postupom krajského súdu v označenom konkurznom konaní. Porušenie svojich

práv vidí konkrétne v neefektívnom postupe krajského súdu, ktorý podľa jej názoru

nevyužil zákonné procesné prostriedky, ktoré má k dispozícii, takým spôsobom, aby

zamedzil nečinnosti príslušného správcu konkurznej podstaty, ktorá tak narušila plynulosť

posudzovaného konkurzného konania.

Ústavný súd už konštatoval (napr. , ), že nevyníma

z povinnosti všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom

sa poskytuje súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb. Konkurzné

konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania. Vzhľadom na jeho predmet,

špecifickú skutkovú a právnu povahu ho možno považovať za konanie zložité.

Na preskúmavané konkurzné konanie sa v celom jeho priebehu vzťahuje zákon

č. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze a vyrovnaní“).

Podľa § 1 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní je účelom tohto zákona usporiadanie

majetkových pomerov dlžníka (úpadcu), ktorý má viac veriteľov, proti ktorým nie je

schopný plniť svoje záväzky po lehote splatnosti v dôsledku insolventnosti, alebo sa

nachádza v predĺžení. Stanovením pravidiel usporiadania majetkových pomerov úpadcu

vrátane speňaženia jeho majetku (konkurznej podstaty) a rozdelenia výťažku tohto

speňaženia medzi konkurzných veriteľov, o ktorom rozhoduje v konečnom dôsledku súd, sa

v konkurznom konaní poskytuje súdna ochrana majetkovým vzťahom úpadcu.

Sťažovateľovi ako účastníkovi konkurzného konania (§ 7 ods. 1 zákona o konkurze

a vyrovnaní) preto priznáva právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a dohovor právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Ústavný súd posudzoval danú vec aj so zreteľom na účel, podstatu a zmysel

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu

verejnej moci. Kľúčovým pojmom a atribútom tohto základného práva je to, že jeho

ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka konania, t. j. v „jeho veci“.

Základným cieľom a účelom konkurzu (konkurzného konania) je usporiadanie

majetkových pomerov dlžníka a v nadväznosti na to dosiahnutie pomerného uspokojenia

nárokov všetkých veriteľov. Na túto skutočnosť musí prihliadať ústavný súd vtedy, keď

rozhoduje o sťažnosti úpadcu, ktorý namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru, aj keď je nepochybné, že

priznáva právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aj každému z veriteľov

v konkurznom konaní. Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu nemožno

postup konkurzného súdu, resp. správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní

posudzovať rovnako rigorózne, ako to je v prípade, keď sa ochrana podľa čl. 48 ods. 2

a podľa dohovoru uplatňuje výlučne vo veci účastníka konania,

t. j. len v „jeho veci, resp. jeho záležitosti“ (obdobne pozri napr. ).

Správca konkurznej podstaty je subjektom konkurzného konania, ktorý je pri výkone

svojej funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu

vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd (§ 8 ods. 2

zákona o konkurze a vyrovnaní).

Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu

konkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré mu

zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8 ods. 4

a 5 zákona o konkurze a vyrovnaní). V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu

možno hovoriť o prieťahoch v konkurznom konaní vtedy, ak súd vôbec nevyužije vo

vzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie

účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu

siahne až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo

vylúčený (m. m. , ).

Námietky sťažovateľky sú sústredné na štádium konania, v ktorom bolo základnou,

primárnou úlohou súdu rozhodnúť o schválení konečnej správy predloženej príslušným

správcom konkurznej podstaty. Z obsahu sťažnosti, ako aj z preskúmaného spisového

materiálu vyplýva, že predloženie konečnej správy zo strany správcu konkurznej podstaty

stagnovalo. V rámci dozornej činnosti konkurzného súdu bolo jeho predbežnou úlohou

primäť správcu na vypracovanie a predloženie konečnej správy.

Na tomto mieste ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

úlohou ústavného súdu nie je určovať namiesto konkurzného súdu optimálny postup v danej

veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti

daného prípadu akceptovateľné z pohľadu garantovaného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto smere

zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. , ,

).

Ústavný súd je toho názoru, že postupu krajského súdu, ktorý akceptoval viaceré

návrhy správcu konkurznej podstaty na predĺženie lehoty podania požadovanej konečnej

správy odôvodnené osobnými dôvodmi na strane správcu, by bolo možné vytknúť

nedostatočnú razanciu opatrení voči správcovi, avšak nemožno konštatovať, že by bol

krajský súd v danej etape konania absolútne pasívny. Ako zo spisového materiálu vyplýva,

krajský súd na svoju dozornú činnosť nerezignoval, na splnenie označenej povinnosti

správcu konkurznej podstaty v pravidelných intervaloch vyzýval, v jednom z prípadov

dokonca siahol aj po sankčnom opatrení (uloženie poriadkovej pokuty správcovi).

Podľa názoru ústavného súdu v konkrétnych súvislostiach nemožno opomenúť fakt,

že úloha správcu je pri príprave konečnej správy funkčne nezastupiteľná. Pokiaľ v danej

veci (vychádzajúc zo sťažnosti a súdneho spisu) bola dôvodom prieťahov dlhodobá

práceneschopnosť správcu, možno to považovať za objektívnu prekážku riadneho

pokračovania konkurzného konania v určitom období. Na druhej strane prípadnú výmenu

správcu podľa § 8 ods. 5 druhej a tretej vety zákona o konkurze a vyrovnaní v tomto štádiu

(a táto požiadavka implicitne vyplýva z obsahu sťažnosti) musí konkurzný súd vždy

starostlivo zvážiť, pretože v konečnom dôsledku môže byť takéto opatrenie z hľadiska

rýchlosti konania kontraproduktívne pre nutnosť vytvoriť pre eventuálneho nového správcu

časový priestor na naštudovanie veci.

Z obsahu spisového materiálu týkajúceho sa posudzovaného konkurzného konania

vyplýva, že po odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi

krajskému súdu (8. septembra 2015), ktorú ústavný súd štandardne považuje za dostatočne

účinný prostriedok nápravy poskytovaný účastníkovi konania právnou úpravou na ochranu

jeho základného práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru),

nasledoval úkon krajského súdu, na ktorý správca konkurznej podstaty reagoval

predložením požadovanej konečnej správy. Tým sa vytvorili predpoklady na schválenie

konečnej správy o speňažení majetku úpadcu krajským súdom 8. septembra 2016. Podaná

sťažnosť adresovaná predsedovi krajského súdu teda splnila požadovaný účel – obnovenie

plynulosti konkurzného konania, ktoré v aktuálnej etape bezprostredne smeruje k svojmu

záverečnému štádiu. V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné

poskytnutie ochrany základnému právu sťažovateľky zaručenému a jej

právu zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore

s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých

porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali,

resp. neviedli k náprave.

Na základe posúdenia obsahu sťažnosti, prehľadu procesných úkonov realizovaných

krajským súdom v označenej etape napadnutého konkurzného konania

(ktoré s prihliadnutím na charakter námietok sťažovateľky a jej sťažnostnú argumentáciu

ústavný súd nepovažoval za potrebné rekapitulovať), ako aj konštatovanej efektívnosti

sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu dospel ústavný súd

k záveru, že namietaný postup krajského súdu nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných

prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti

na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016