Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 785/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v , 2 a 5

Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom

pod sp. zn. 33/2016 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5

(ďalej len „“) a práv zaručených v a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

33/2016 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda (ďalej len „vyšetrovateľ“) pod

ČVS: ORP-371/1-VYS-DS-2016 z 15. júna 2016 trestne stíhaný pre zločin krádeže podľa

a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) s poukazom na

v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného

prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného

zákona.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. 33/2016 z 18. júna 2016 vzal sťažovateľa

v tejto trestnej veci do väzby podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu uvedeného v

ods. 1 písm. c) .

4. Žiadosťou z 18. júla 2016 adresovanou Okresnej prokuratúre Dunajská Streda

(ďalej len „okresná prokuratúra“) sa sťažovateľ domáhal prepustenia z väzby na slobodu,

ktorej však okresná prokuratúra nevyhovela, preto mu prípisom z 1. augusta 2016 oznámila,

že jeho žiadosť predkladá na rozhodnutie okresnému súdu.

5. Okresný súd o žiadosti sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. 33/2016-26 zo 17.

augusta 2016 tak, že ju podľa zamietol a podľa

písm. c) väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného

úradníka nenahradil.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd

uznesením č. k. -32 z 8. septembra 2016 podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietol.

2

7. Podľa názoru sťažovateľa „uvedeným postupom obidva súdy porušili“ jeho

„základné práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 3, ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane

základných ľudských práv a slobôd a , ods. 2 a 5 “.

8. Konkrétne sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na urýchlené rozhodnutie

o jeho osobnej slobode. Ako uvádza, „celé posudzované konanie trvalo prinajmenšom 2

mesiace a 2 dni“. Je pritom presvedčený, že „konanie nebolo nejak zložité a patrí do bežnej

agendy trestných súdov, dĺžka konania by mala byť preto posúdená so zreteľom na“

sťažovateľovu „osobnú situáciu a skutočnosť, že v hre bolo rovnako dôležité“ jeho „právo

na osobnú slobodu“.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. ,

porušil sťažovateľove práva podľa čl. 5 ods. 3, ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a podľa , ods. 2 a 5 SR.

2. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. -32, porušil

sťažovateľove práva podľa čl. 5 ods. 3, ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa , ods. 2 a 5 SR.

3. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 8. 9. 2016 sp. zn. -32 sa

zrušuje, Krajskému súdu sa prikazuje, aby vo veci znova konal a rozhodol.

4. Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby ihneď prepustil sťažovateľa z väzby.

5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- €...,

ktoré je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

10. Z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie sťažovateľ požiadal o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

11. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

14. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

16. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

17. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

4

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

19. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na osobnú

slobodu zaručeného v , 2 a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. 33/2016 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ku ktorému došlo v súvislosti s rozhodovaním o osobnej slobode

sťažovateľa po podaní žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, a to tým, že všeobecné

súdy o tejto žiadosti sťažovateľa nerozhodli urýchlene.

20. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

21. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

22. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

23. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

24. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

25. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej uvádza,

že súčasťou základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ktoré sa týkajú práva na osobnú slobodu, je aj právo podať návrh na konanie, v

ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil

prepustenie, ak je táto nezákonná (pozri napr. ).

26. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva väzba má mať striktne

obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch.

V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „bref

délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade

hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie bude

zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, bod 21,

Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24, a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, bod 55).

Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo iniciovať

konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, im zároveň poskytuje

aj právo na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté

o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné

(Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. 11. 2000, Vodeničarov c. Slovenská republika,

rozsudok z 21. 12. 2000, bod 33 – bod 36, m. m. ).

6

27. Ústavný súd v prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou neodkladnosti

a urýchlenia rozhodovania o žiadosti o prepustenie na slobodu, judikoval, že aj keď sa

jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa

všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú

týmto požiadavkám (napr. , ). V tejto súvislosti ústavný súd

konštatuje, že požiadavke, aby súd bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle

a dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale

na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca

na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napr.

, , ).

28. Ako z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľ sa so svojou žiadosťou

o prepustenie z väzby na slobodu obrátil na okresnú prokuratúru. Keďže okresná

prokuratúra žiadosti nevyhovela, predložila ju okresnému súdu. Postup okresnej prokuratúry

sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom nenapáda (pozri návrh rozhodnutia – petit –

sťažnosti), preto ústavný súd, súc viazaný návrhom a rozhodnutie (§ 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde), nemohol postup okresnej prokuratúry z hľadiska urýchlenosti

rozhodovania posudzovať. Zároveň ústavný súd poznamenáva, že obdobie, počas ktorého sa

žiadosťou sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zaoberala okresná prokuratúra,

všeobecné súdy (okresný súd a krajský súd) nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť pokiaľ

ide o rýchlosť konania v tejto veci, preto nemožno toto obdobie (konania okresnej

prokuratúry) pripísať na ťarchu následne konajúcich súdov.

29. Podľa zistenia ústavného súdu bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu doručená okresnému súdu 3. augusta 2016. Hneď nasledujúci deň (4. augusta

2016) okresný súd nariadil výsluch sťažovateľa na 17. august 2016 a vykonal všetky s tým

súvisiace úkony (predvolávanie sťažovateľa, obhajcu, upovedomenie príslušnej prokuratúry,

zabezpečenie eskorty sťažovateľa k výsluchu a pod.). O žiadosti okresný súd rozhodol

po výsluchu sťažovateľa 17. augusta 2016 uznesením č. k. 33/2016-26. Proti

rozhodnutiu podal sťažovateľ a jeho obhajca ( ) ihneď do zápisnice

sťažnosť. Krajskému súdu bol súvisiaci trestný spis predložený na rozhodnutie o sťažnosti

31. augusta 2016 (predkladacia správa okresného súdu z 26. augusta 2016). O opravnom

prostriedku sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením č. k. -32

z 8. septembra 2016, ktoré bolo sťažovateľovi doručené podľa jeho tvrdenia 20. septembra

2016.

30. Obdobie od 3. augusta 2016, kedy bola žiadosť sťažovateľa predložená

okresnému súdu, po doručenie mu druhostupňového rozhodnutia 20. septembra 2016

predstavuje dobu zjavne kratšiu ako dva mesiace. Okresný súd sa vecou zaoberal 28 dní

(3. – 31. august 2016), pritom o žiadosti rozhodol po 14 dňoch. Krajský súd o sťažnosti

rozhodol po 8 dňoch od doručenia mu spisovného materiálu a celkovo bol sťažovateľ

o výsledku druhostupňového konania vyrozumený po 20 dňoch trvania tohto konania

vedeného krajským súdom. Je teda evidentné, že konania o väzbe sťažovateľa

na jednotlivých stupňoch nepresiahli trvanie jedného mesiaca, čo je doba ústavne

akceptovateľná.

31. Poukazujúc na uvedené časové súvislosti rozhodovania o osobnej slobode

sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu, ako aj postup krajského súdu

spĺňa ústavné limity pre urýchlené rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdu

ako zjavne neopodstatnenú.

32. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti namietaného porušenia základného

práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

33. Odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej bolo dôvodom, pre ktorý

ústavný súd nepristúpil ani k preskúmavaniu splnenia podmienok pre vyhovenie požiadavke

sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, keďže je

evidentné, že ani jeho právne zastúpenie by nebolo spôsobilé privodiť iný verdikt ústavného

súdu.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016