Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 779/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited,

83 83 Ducie Street, Manchester, Veľká Británia, zastúpenej usadeným euroadvokátom

Mgr. Michalom Jendrulekom, Cintorínska 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu

Zvolen sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn. z 18. mája 2016,

sp. zn. z 6. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 18. mája 2016, sp. zn. z 2. mája 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn. z 2. mája

2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016,

sp. zn. z 3. mája 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 18. mája 2016, sp. zn. z 18. mája 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 18. mája 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 18. mája 2016, sp. zn.

z 3. mája 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 20. mája 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla

2016, sp. zn. z 3. mája 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 26. apríla 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 20. apríla 2016, z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 21. marca 2016, sp. zn. z 3. mája 2016, sp. zn. z 21. apríla

2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016,

sp. zn. z 24. mája 2016, sp. zn. z 2. mája 2016, sp. zn.

z 2. mája 2016, sp. zn. z 18. mája 2016, sp. zn.

z 25. apríla 2016, sp. zn. z 18. mája 2016, sp. zn.

z 25. apríla 2016, sp. zn. z 26. apríla 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 18. mája 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 18. mája 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 24. mája 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 2. mája 2016, sp. zn. z 27. apríla 2016, sp. zn.

z 3. mája 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn. z 18. mája

2016, sp. zn. z 20. mája 2016, sp. zn. z 18. mája 2016, sp. zn.

z 25. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 18. mája 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 2. mája 2016, sp. zn. z 31. mája 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 18. mája 2016, sp. zn.

z 26. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 27. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 2. mája 2016, sp. zn.

z 20. mája 2016, sp. zn. z 20. mája 2016, sp. zn. z 18. mája

2016, sp. zn. z 18. mája 2016 a sp. zn. z 18. mája 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited, 83 83 Ducie

Street, Manchester, Veľká Británia (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v záhlaví označenými uzneseniami Okresného

súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“ a „napadnuté uznesenia“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že v priebehu exekučných

konaní začatých na základe návrhov obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „oprávnená“), ktorými sa od

konkrétnych fyzických osôb (ďalej len „povinní“) domáhala zaplatenia konkrétne

špecifikovaných finančných čiastok s príslušenstvom z titulu „nároku zo zmenky“, bola

medzi oprávnenou a sťažovateľkou 23. decembra 2015 uzavretá rámcová zmluva

o postúpení pohľadávok judikovaných jednotlivými rozsudkami okresného súdu

na sťažovateľku. O tejto skutočnosti súdny exekútor informoval okresný súd

prostredníctvom podania sťažovateľky označeného ako „doplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie“, v ktorom uviedla, že „nemá žiaden vlastný vzťah k povinným“. Súdny exekútor

súčasne okresnému súdu predložil návrhy sťažovateľky na pripustenie zmeny účastníka

konaní na strane oprávneného. V súvislosti s týmito návrhmi okresný súd vyzval súdneho

exekútora, aby mu v lehote 7 dní od doručenia jednotlivých výziev predložil návrhy

oprávneného za zmenu účastníka konania, resp. oznámenie oprávneného k zmene účastníka

konania, tak ako to vyžaduje § 37 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), keď vyslovene

ustanovuje, že ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo

prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní

bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi; oznámenie musí

byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Podľa

§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

3. Vzhľadom na to, že súdny exekútor „preukázateľne, na základe doručenky“

na výzvy okresného súdu nereagoval a požadované dokumenty mu nepredložil, okresný súd

napadnutými uzneseniami návrhy na zmenu účastníka konaní na strane oprávneného

odmietol ako podané neoprávnenou osobou, resp. zmenu účastníka konaní na strane

oprávneného nepripustil, pretože „v prejednávanej veci je nepochybné, že účastníkom

konania na strane oprávneného je od začatia exekučného konania až dosiaľ spoločnosť

, nakoľko dosiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie exekučného súdu,

ktorým by ako oprávneného do konania pripustil akýkoľvek iný subjekt“. Okresný súd

zároveň napadnutými uzneseniami exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku

zastavil, pretože oprávnená si nesplnila povinnosť doplniť návrhy na vykonanie exekúcií

vyplývajúcu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, keď neopísala rozhodujúce skutočnosti

týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými a nepripojila dôkazy, ktoré tieto skutočnosti

osvedčujú, ako to vyžadoval § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

4. Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že „zákon nestanovuje, že dané oznámenie nemôže

urobiť aj nový oprávnený“, preto rozhodnutia okresného súdu o odmietnutí návrhov

na zmenu účastníka konaní na strane oprávneného z dôvodu podania neoprávnenou osobou,

resp. o resp. nepripustení zmeny účastníka konaní na strane oprávneného, považuje

za „nesprávne“. Okrem toho v sťažnosti opakovane uvádza, že ani ona a ani pôvodná

oprávnená žiadne vlastné vzťahy s povinnými nemali, preto je ustanovenie § 39 ods. 4

Exekučného poriadku „neaplikovateľné, keďže ide o nesplniteľnú zákonnú povinnosť

oznamovať súdu skutočnosti, ktoré neexistujú... Vyžadovanie nemožného plnenia a následné

zastavenie exekúcie je hrubým porušením práva na spravodlivý exekučný súdny proces...

Napadnutými uzneseniami okresného súdu došlo jednoznačne k strate nádeje sťažovateľky

na zhmotnenie jej už judikovaných pohľadávok.“.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že napadnutými uzneseniami okresného súdu boli porušené jej základné

práva podľa a a práva podľa dohovoru a

dodatkového protokolu, aby napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil a aby sťažovateľke

priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Vzhľadom na to, že sťažovateľke je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa

jeho oprávnenia preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu

k obsahu označených práv, v danom prípade ju nebolo potrebné duplicitne citovať.

7. Pre účely overenia opodstatnenosti vznesených námietok sa ústavný súd

oboznámil s odôvodnením napadnutých uznesení okresného súdu, ktorými návrhy na zmenu

účastníka konaní na strane oprávneného odmietol ako podané neoprávnenou osobou, resp.

zmenu účastníka konaní na strane oprávneného nepripustil, a zároveň rozhodol o zastavení

exekúcií, pretože oprávnená si nesplnila povinnosť doplniť návrhy na vykonanie exekúcií

vyplývajúcu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (ktoré tvorili prílohu sťažnosti), pričom

zistil, že ich nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také,

ktoré by popierali zmysel práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 46 ods. 1

, resp. dohovoru, a že z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu

na spochybnenie právnych záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutých

uzneseniach. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci,

pričom relevantné ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré mu umožňovali rozhodnúť

zvoleným spôsobom, interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom. Závery

okresného súdu sú dostatočne odôvodnené, vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické,

a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

8. Skutočnosť, že sa konanie pred všeobecným súdom neskončilo podľa predstáv

sťažovateľky, sama osebe nie je právnym základom na namietnutie porušenia práva

na súdnu ochranu zaručeného sťažnosťou podanou ústavnému súdu,

pretože do obsahu tohto práva nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo

sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (, , , ).

9. Ústavný súd navyše konštatuje, že v okolnostiach daného prípadu, by ani

prípadnou zmenou účastníka konaní na strane oprávneného nedošlo k zmene povahy

„sporu“ a jeho právnemu posúdeniu v merite veci.

10. V tejto súvislosti odkazuje na uznesenie č. k. -38 zo 14. septembra

2016, ktorým ústavný súd rozhodoval o obsahovo podobnej sťažnosti sťažovateľky, pričom

dospel k názoru, že: „Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4

Exekučného poriadku o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným

má každý oprávnený, ak je podkladom na vykonanie exekúcie rozhodnutie, ktorým sa

priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. V prípade, že

vymáhaná pohľadávka bola postúpená pôvodným veriteľom, je nový veriteľ (oprávnený v

exekučnom konaní) povinný opísať vlastné vzťahy s povinným, na základe ktorých vznikol

samotný hmotnoprávny vzťah medzi povinným a pôvodným veriteľom.“ V napadnutých

konaniach išlo o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vzťahu obchodnej

spoločnosti , ako pôvodného zmenkového veriteľa, k povinným ako

zmenovým dlžníkom, a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Preto podľa

názoru ústavného súdu: „Pokiaľ sťažovateľka, resp. jej právny predchodca ako oprávnený

v exekučnom konaní návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku nedoplnil/a o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu

s povinným s odôvodnením, že žiadne vlastné vzťahy s povinným nemá, okresný súd

nemohol preskúmať rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, a po jeho

preskúmaní prípadne exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku, čo by v konečnom dôsledku umožnilo sťažovateľke domáhať sa opätovne svojej

pohľadávky proti povinnému návrhom na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. g)

.“

11. Keďže v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi napadnutými uzneseniami

okresného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, pričom z napadnutých uznesení okresného súdu nemožno vyvodiť nič, čo by

signalizovalo, že by nimi mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva

sťažovateľky vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016