Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 778/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited,

83 83 Ducie Street, Manchester, Veľká Británia, zastúpenej usadeným euroadvokátom

Mgr. Michalom Jendrulekom, Cintorínska 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu

Revúca sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016,

sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 19. apríla 2016, sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn.

z 18. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn.

z 12. apríla 2016, sp. zn. z 11. apríla 2016, sp. zn.

z 12. apríla 2016, sp. zn. z 22. apríla 2016, sp. zn.

z 25. apríla 2016, sp. zn. z 11. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. zo 14. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 11. apríla 2016, sp. zn.

z 22. apríla 2016, sp. zn. z 12. apríla 2016, sp. zn.

z 12. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 18. apríla 2016, sp. zn. z 12. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. z 12. apríla 2016, sp. zn.

z 11. apríla 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. z 12. apríla 2016, sp. zn.

z 11. apríla 2016, sp. zn. z 15. apríla 2016, sp. zn.

z 20. apríla 2016, sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn.

z 19. apríla 2016, sp. zn. z 11. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 27. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 12. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. zo 14. apríla 2016, sp. zn.

z 12. apríla 2016, sp. zn. z 11. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 12. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

z 25. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

z 18. apríla 2016, sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn.

z 27. apríla 2016, sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. zo 14. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. z 3. mája 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. z 15. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. z 15. apríla 2016, sp. zn.

z 18. apríla 2016, sp. zn. z 27. apríla 2016, sp. zn.

z 19. apríla 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

z 20. apríla 2016, sp. zn. z 27. apríla 2016, sp. zn.

z 25. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

z 18. apríla 2016, sp. zn. z 3. mája 2016, sp. zn.

z 19. apríla 2016, sp. zn. zo 14. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. z 15. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. z 15. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn.

z 27. apríla 2016, sp. zn. z 20. apríla 2016, sp. zn.

z 18. apríla 2016, sp. zn. z 27. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 25. apríla 2016, sp. zn. z 15. apríla 2016, sp. zn.

z 20. apríla 2016, sp. zn. z 27. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn.

z 19. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 27. apríla 2016, sp. zn.

z 27. apríla 2016, sp. zn. z 15. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 21. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 22. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 2. mája 2016, sp. zn.

z 13. apríla 2016, sp. zn. z 13. apríla 2016, sp. zn.

z 27. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. zo 14. apríla 2016, sp. zn.

z 25. apríla 2016, sp. zn. z 15. apríla 2016, sp. zn.

z 20. apríla 2016, sp. zn. z 18. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. zo 14. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. z 15. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

z 27. mája 2016, sp. zn. z 22. apríla 2016, sp. zn.

z 19. apríla 2016, sp. zn. z 12. apríla 2016, sp. zn.

z 19. apríla 2016, sp. zn. z 27. apríla 2016, sp. zn.

z 18. apríla 2016, sp. zn. zo 14. apríla 2016, sp. zn.

z 27. apríla 2016, sp. zn. z 19. apríla 2016, sp. zn.

z 19. apríla 2016, sp. zn. z 20. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. zo 14. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 27. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. zo 14. apríla 2016, sp. zn.

z 19. apríla 2016, sp. zn. z 11. apríla 2016, sp. zn.

z 8. apríla 2016, sp. zn. z 20. apríla 2016, sp. zn.

z 19. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 27. apríla 2016, sp. zn. z 27. apríla 2016, sp. zn.

zo 14. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016, sp. zn.

z 18. apríla 2016, sp. zn. z 27. apríla 2016, sp. zn.

z 21. apríla 2016, sp. zn. z 27. apríla 2016, sp. zn.

z 15. apríla 2016, sp. zn. z 25. apríla 2016 a sp. zn.

zo 4. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Private Capital Investments Limited, 83 83

Ducie Street, Manchester, Veľká Británia (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v záhlaví označenými uzneseniami Okresného

súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“ a „napadnuté uznesenia“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že v priebehu exekučných

konaní začatých na základe návrhov obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „pôvodná oprávnená“),

ktorými sa od konkrétnych fyzických osôb (ďalej len „povinní“) domáhala zaplatenia

konkrétne špecifikovaných finančných čiastok s príslušenstvom z titulu „nároku

zo zmenky“, bola medzi pôvodnou oprávnenou a sťažovateľkou 23. decembra 2015 uzavretá

rámcová zmluva o postúpení pohľadávok judikovaných jednotlivými rozsudkami okresného

súdu na sťažovateľku. O tejto skutočnosti súdny exekútor informoval okresný súd

prostredníctvom podania označeného ako „Oznámenie o zmene oprávneného“

obsahujúceho vyjadrenie sťažovateľky k aplikácii § 243f ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), podľa ktorého v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto

zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh

na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona; podľa

§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený

opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti

podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým

radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto

skutočnosti osvedčujú.

3. Po tom, ako okresný súd pripustil zmenu účastníka exekučných konaní na strane

oprávnenej tak, že namiesto pôvodnej oprávnenej vstúpila do týchto konaní sťažovateľka,

napadnutými uzneseniami exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil

z dôvodu, že ani pôvodná oprávnená, ani sťažovateľka si povinnosť doplniť návrh

na vykonanie exekúcie vyplývajúcu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nesplnili, keď

neopísali rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu obchodnej spoločnosti

, ako pôvodného zmenkového veriteľa, k povinným ako zmenovým

dlžníkom, a nepripojili dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, ako to vyžadoval § 39

ods. 4 Exekučného poriadku.

4. Sťažovateľka v sťažnosti opakovane uvádza, že ani ona a ani pôvodná oprávnená

žiadne vlastné vzťahy s povinnými nemali, preto je ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku „neaplikovateľné, keďže ide o nesplniteľnú zákonnú povinnosť oznamovať súdu

skutočnosti, ktoré neexistujú... Vyžadovanie nemožného plnenia a následné zastavenie

exekúcie je hrubým porušením práva na spravodlivý exekučný súdny proces a pre

sťažovateľku súčasne je aj odopretím prístupu k súdu, keďže zastavenie exekúcie nastalo až

po tom, čo bola pripustená vstúpiť do konania.“. Podľa názoru sťažovateľky napadnutými

uzneseniami okresného súdu došlo k strate jej „nádeje na zhmotnenie jej už judikovaných

pohľadávok“.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že napadnutými uzneseniami okresného súdu boli porušené jej základné

práva podľa a a práva podľa dohovoru a

dodatkového protokolu, aby napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil a aby sťažovateľke

priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Vzhľadom na to, že sťažovateľke je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa

jeho oprávnenia preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu

k obsahu označených práv, v danom prípade ju nebolo potrebné duplicitne citovať.

7. Pre účely overenia opodstatnenosti vznesených námietok sa ústavný súd

oboznámil s odôvodnením napadnutých uznesení okresného súdu o zastavení exekúcií,

ktoré tvorili prílohu sťažnosti, pričom zistil, že ich nemožno považovať za svojvoľné alebo

zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popierali zmysel práva na spravodlivý súdny

proces zaručeného , resp. dohovoru, a že z ústavnoprávneho

hľadiska niet žiadneho dôvodu na spochybnenie právnych záverov okresného súdu

vyjadrených v napadnutých uzneseniach. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal

v medziach svojej právomoci, pričom relevantné ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré

mu umožňovali rozhodnúť zvoleným spôsobom, interpretoval a aplikoval ústavne súladným

spôsobom. Jeho závery tak vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom

legitímne a právne akceptovateľné.

8. Skutočnosť, že sa konanie pred všeobecným súdom neskončilo podľa predstáv

sťažovateľky, sama osebe nie je právnym základom na namietnutie porušenia práva

na súdnu ochranu zaručeného sťažnosťou podanou ústavnému súdu,

pretože do obsahu tohto práva nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo

sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (, , , ).

9. V nadväznosti na uvedené sa tretí senát ústavného plne stotožňuje s názorom

prvého senátu ústavného súdu, ktorý v rámci rozhodovania o obsahovo totožnej sťažnosti

sťažovateľky v uznesení č. k. -38 zo 14. septembra 2016 dospel k názoru, že:

«Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku

o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným má každý oprávnený,

ak je podkladom na vykonanie exekúcie rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky

proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. V prípade, že vymáhaná pohľadávka bola

postúpená pôvodným veriteľom, je nový veriteľ (oprávnený v exekučnom konaní) povinný

opísať vlastné vzťahy s povinným, na základe ktorých vznikol samotný hmotnoprávny

vzťah medzi povinným a pôvodným veriteľom. Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľky,

že okresný súd mal exekúciu zastaviť podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku, aby sa mohla sťažovateľka následne domáhať svojej pohľadávky

návrhom na obnovu konania podľa ,

ústavný súd zdôrazňuje, že zastaviť exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku je možné iba vtedy, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie

exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo,

že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a nebolo prihliadnuté

na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky

alebo rozpor s dobrými mravmi. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína zásadu

„vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich

práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky,

v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Pokiaľ

sťažovateľka, resp. jej právny predchodca ako oprávnený v exekučnom konaní návrh

na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nedoplnil/a o opísanie

rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným s odôvodnením,

že žiadne vlastné vzťahy s povinným nemá, okresný súd nemohol preskúmať rozhodnutie,

ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, a po jeho preskúmaní prípadne exekučné

konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, čo by v konečnom

dôsledku umožnilo sťažovateľke domáhať sa opätovne svojej pohľadávky proti povinnému

návrhom na obnovu konania podľa .»

10. Keďže v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi napadnutými uzneseniami

okresného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, pričom z napadnutých uznesení okresného súdu nemožno vyvodiť nič, čo by

signalizovalo, že by nimi mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva

sťažovateľky vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016