Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 834/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu

Slovenskej republiky Petra Brňáka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie

v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák n i e j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 12. augusta

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Najvyšší

súd v tomto konaní vrátil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) námietku

zaujatosti podanú sťažovateľom s odôvodnením, že bola podaná po lehote 15 dní, odkedy sa

dozvedel o dôvode vylúčenia sudcu. Vec napadla I. senátu ústavného súdu, je vedená pod

sp. zn. a bola pridelená sudcovi ústavného súdu Petrovi Brňákovi ako

sudcovi spravodajcovi.

2. Sudca I. senátu ústavného súdu Peter Brňák listom z 31. augusta 2016 v súlade

s ustanovením

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) oznámil

predsedníčke ústavného súdu, že predmet ústavnej sťažnosti bezprostredne súvisí s kauzou

zavlečenia syna prezidenta Kováča do Rakúska, o ktorej sa viackrát – v tom čase ako politik

– verejne vyjadroval a navyše so sťažovateľom zdieľal tú istú politickú príslušnosť (HZDS)

– Peter Brňák ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a sťažovateľ ako člen

vlády. Sudca Peter Brňák oznámil uvedené skutočnosti, pretože sú podľa neho dôvodom pre

jeho vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci.

II.

3. Podľa je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.

Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

1. 3. 2016 – 28. 2. 2017 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 3 zákona

o ústavnom súde rozhoduje

a) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,

b) tretí senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov druhého

senátu,

c) prvý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

III.

4. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka

samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či

predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.

Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101 a nasl.), resp.

nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie

sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide

svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua) a vôbec

o popretie zmyslu súdnictva a práva.

5. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva na

spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve

previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack v.

Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť

č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku

objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva

zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak

vo všeobecnosti (Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005,

bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť

č. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP

absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už

spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,

v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej

veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto

„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad

sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti

nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska

preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,

či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá

perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must

not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či

existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,

a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú

musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania

(Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný

súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti

ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

6. Sťažovateľ sa žalobou podanou 13. mája 2002 na Okresnom súde Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) domáhal proti obchodnej spoločnosti Petit press, a. s. (ďalej len

„žalovaný“), svojho práva na ochranu osobnosti podľa , do

ktorého bolo podľa neho neoprávnene zasiahnuté konaním žalovaného, ktorý «ako

vydavateľ denníka... uverejnil dňa 16. 03. 2002 na strane 6 tohto denníka článok autora

R. K. s názvom „Ústretový krok KDH“ v ktorom bol sťažovateľ, ako bývalý minister vnútra

SR, v rozpore so skutočnosťou označený za účastníka závažného trestného činu, akým je

únos osoby, syna prezidenta Slovenskej republiky, pričom autor článku naviac tvrdil, že

sťažovateľ, ktorý sa verejne priznal k účasti na tomto trestnom čine, nebol spravodlivo

potrestaný, a to iba v dôsledku tzv. „Mečiarových amnestií“». Sťažovateľ sa preto domáhal

podľa , aby žalovaný odstránil následky týchto zásahov

uverejnením údaja o ich nepravdivosti, poskytol sťažovateľovi primerané zadosťučinenie

formou ospravedlnenia, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5 mil. Sk

(porov. ).

7. Sudca krajského súdu JUDr. Martin Murgaš sa v odôvodnení rozsudku sp. zn.

z 25. apríla 2014 vyjadril k veci podľa sťažovateľa takým spôsobom, že to

vzbudzuje dojem, že ho považuje za spoluvinného vo veci únosu. To je podľa neho dôvod

na vylúčenie sudcu JUDr. Martina Murgaša z konania o ochrane osobnosti.

8. Podstatou veci je teda posúdenie, či má byť z konania o ústavnej sťažnosti, ktorá

smeruje proti („technickému“) odmietnutiu rozhodovania o vylúčení sudcu krajského súdu

pre jeho sťažovateľom namietanú zaujatosť najvyšším súdom, vylúčený ústavný sudca,

ktorý mal so sťažovateľom politické väzby a pravdepodobne aj podobný názor na vec

únosu. Ide v podstate o posudzovanie zaujatosti sudcu ústavného súdu predchádzajúce

ústavnému prieskumu postupu najvyššieho súdu pri preskúmavaní sťažovateľom namietanej

zaujatosti sudcu krajského súdu.

9. Aj keď sudca ústavného súdu Peter Brňák navrhuje posúdiť, či by nemal byť

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie, nemožno z jeho formulácie odvodiť, že explicitne

vyjadruje svoju subjektívnu zaujatosť rozhodovať o veci sťažovateľa.

10. Únos Michala Kováča ml. a s tým súvisiace právne otázky, s ktorými sa ústavný

súd vo svojej judikatúre už zaoberal (pozri ), sú dodnes veľmi citlivé a majú

nepochybne ústavný rozmer. To by mohlo naznačovať problémy pri teste objektívnosti.

II. senát je však presvedčený, že sudcu Petra Brňáka nie je nutné z konania o veci

vylučovať. Dôvodom je tá skutočnosť, že ústavný súd má rozhodovať len a výlučne

o skutočnosti, či odmietnutie veci formou listu je ústavne akceptovateľným zásahom do

práva na prístup k súdu. Úvaha, že sudca Peter Brňák by rozhodoval v senáte, ktorý označí

„technické“ odmietnutie rozhodovania o zaujatosti sudcu krajského súdu z dôvodu

oneskorenosti najvyšším súdom za protiústavné, čím by sa otvorila cesta pre najvyšší súd,

aby možno vylúčil sudcu JUDr. Martina Murgaša, ktorého by možno nahradil iný sudca,

ktorý by mohol právne uvažovať odlišne, je už naozaj špekulatívna. Tu sa určite možno

spoľahnúť na profesionalitu sudcu spravodajcu (porov. ). Ústavný súd je

presvedčený, že väzba medzi sudcom Petrom Brňákom, účastníkom konania a predmetom

veci je stále príliš vzdialená a vágna na konštatovanie predpojatosti z objektívneho hľadiska

(Švarc a Kavnik v. Slovenia, sťažnosť č. 75617/01, rozsudok z 8. 2. 2007, bod 43;

).

11. Na uvedenom závere tak nič nemôže zmeniť ani spoločná politická afiliácia

aktérov, aj keď ústavný súd niekedy rozhodoval v tomto smere snáď až upäto

().

12. Ústavný súd je preto presvedčený, sudca ústavného súdu Peter Brňák nestranne

rozhodne vo veci sp. zn. , a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2016