Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 710/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

23. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného obchodnou spoločnosťou HODOR advokatska kancelaria, s. r. o.,

Vrátna 40, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Radoslav Hodor, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. októbra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení

žalovaného v konaní o zaplatenie 2 721,90 eur s príslušenstvom vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. namieta prieťahy v konaní.

Ako ďalej uvádza, „Odporca (OS KE II) na základe žaloby žalobcu /navrhovateľa/

vydal dňa 22.05.2013 v konaní sp. zn.

38 Cb 153/20I3 (pôvodná sp. zn. ) platobný rozkaz (PR), ktorým uložil

zaplatiť sťažovateľovi ako odporcovi žalovanú sumu s príslušenstvom. Proti tomuto PR

podal sťažovateľ prostredníctvom svojho PZ dňa 05.06.2013 odpor. K tomuto odporu

sťažovateľa sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 12.07.2013 doručenému odporcovi ako

konajúcemu súdu dňa 15.07.2013. Od tejto doby bol odporca ako konajúci súd vo veci

úplne nečinný až doteraz, t. j. po dobu viac ako 3 rokov a dvoch mesiacov. Počas uvedenej

doby neobdržal sťažovateľ a ani jeho PZ žiadne podanie, výzvu, predvolanie

na pojednávame z ktorých by bolo zrejmé, že odporca vo veci riadne koná.

Odporca až dňa 20.09.2016 vydal a následne doručil PZ sťažovateľa uznesenie,

ktorým uložil sťažovateľovi aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne vyjadril

k žalobe spolu s poučením. Súčasne zaslal sťažovateľovi aj predvolanie na pojednávanie

nariadené na 22.11.2016. Z odôvodnenia označeného uznesenia okrem iného vyplýva, že ak

sa sťažovateľ v lehote určenej odporcom k žalobe nevyjadrí, môže odporca vo veci

rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. . Odporca s poukazom

na uvedené podľa názoru sťažovateľa žiadnym spôsobom neprihliada na skutočnosť, že

sťažovateľ sa už v odpore meritórne k veci vyjadril tak, že vzniesol námietku premlčania

uplatneného nároku žalobcu a žalobu navrhol po vykonaní dokazovania v celom rozsahu

zamietnuť.

Pokiaľ sa jedná o vec samú, z obsahu listín je zjavné, že sa jedná po právnej stránke

o jednoduchú vec, kde je naviac podľa názoru sťažovateľa nárok žalobcu premlčaný.

Sťažovateľ preto aj vzniesol námietku premlčania. Sťažovateľ však nemá žiadnu vedomosť

o tom, že by existovali v danej veci objektívne prekážky, ktoré by bránili odporcovi vo veci

konať bez prieťahov od 15.07.2013 do 20.09.2016, t. j. po dobu troch rokov a viac dvoch

mesiacov...

Rovnako aj postup odporcu v súvislosti s vydaním vyššie označeného uznesenia,

ktoré nezohľadňuje už podaný odpor sťažovateľa, tento nepovažuje za právne legitímny...

Skutočnosť, že odporca vo veci nariadil pojednávanie, nemôže podľa názoru

sťažovateľa zmierniť a ani úplne zahladiť porušenie povinností odporcu konať bez

zbytočných prieťahov a ani porušenie práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných

prieťahov. Naviac nariadenie pojednávania nedáva samo o sebe aj vzhľadom na doterajší

postup záruku, že odporca bude už v budúcnosti konať bez zbytočných prieťahov...

Predmetná právna vec nie je natoľko komplikovaná a náročná, aby mohla

ospravedlniť prieťahy v konaní Okresného súdu Košice II. Taktiež správanie sťažovateľa

v predmetnej právnej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní.

Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie a ani prípadná

výmena sudcov nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie konštatoval porušenie sťažovateľom označených práv (bod 1),

okresnému súdu prikázal v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur,

ako i úhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku

niekoľkoročnej nečinnosti okresného súdu v predmetnej právnej veci, ktorý do podania

ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľa vec právoplatne neskončil.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj

postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani

porušenie základného práva podľa “ (), resp. ak

„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(, ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , , , ).

11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle ( dohovoru), nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného týmto článkom (napr. ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , ).

12. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle citovaného článku .

13. Podľa názoru ústavného súdu doterajší priebeh konania pred označeným súdom

bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného

súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia

porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva podľa dohovoru. Až pokračujúca

nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

dohovoru), čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

14. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu

do práv sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

dohovoru).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

16. V kontexte podanej ústavnej sťažnosti ústavný súd v závere poznamenáva, že

vlastným šetrením vo veci zistil, že sťažovateľ nevyužil možnosť podať sťažnosť

na prieťahy v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a rovnako ústavnému súdu

nepreukázal, že by túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53

ods. 2 ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety

druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je

povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho

odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti

zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám

dôsledky.“.

17. S poukazom na už uvedené (bod 16) a vychádzajúc z obsahu podanej ústavnej

sťažnosti, ústavný súd v závere konštatuje, že samotný sťažovateľ nielenže nevyužil

možnosť podania sťažnosti na prieťahy v konaní priamo okresnému súdu, ale rovnako sa

o konanie (v rámci ktorého vystupoval ako žalovaný, pozn.) nijako „nestaral“, svojou

vlastnou pasivitou neprispel k odstráneniu ním tvrdenej nečinnosti okresného súdu a sám

bol vo veci nečinný až do momentu, kým mu zo strany okresného súdu nebolo doručené

uznesenie sp. zn. z 20. septembra 2016, ktorým mu okresný súd uložil

v lehote 15 dní písomne vyjadriť sa k podanej žalobe žalobcu s poukazom na ustanovenie

.

18. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci taktiež zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného

súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016