Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 12/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2016

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra

Brňáka, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej a Ladislava Orosza (sudca

spravodajca) predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Huttom, PhD., Bezekova 13, Bratislava,

na začatie konania podľa o súlade

ods. 7 písm. a) v spojení s o ochrane pamiatkového fondu

v znení neskorších predpisov a § 13 ods. 8 písm. a) v spojení s § 13 ods. 9 zákona

č. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty

a o zmene o priestupkoch v znení

neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4, čl. 44

ods. 2, a a takto

rozhodol:

1. Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a na

ďalšie konanie.

2. Návrhu na pozastavenie účinnosti § 33 ods. 7 písm. a) v spojení s § 33a zákona

č. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a

písm. a) v spojení s o múzeách a o galériách

a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. novembra

2016 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„skupina poslancov“) na začatie konania podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 33 ods. 7 písm. a) v spojení s § 33a zákona

č. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o ochrane pamiatkového fondu“) a § 13 ods. 8 písm. a) v spojení s § 13 ods. 9

o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty

a o zmene o priestupkoch v znení

neskorších predpisov [ďalej len „zákon o múzeách a o galériách“ (spolu ďalej len

„napadnuté zákonné ustanovenia“)] s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13

ods. 4, , a .

V I. časti svojho návrhu skupina poslancov popisuje právny stav platný a účinný pred

prijatím napadnutých zákonných ustanovení, pričom v tejto súvislosti uvádza:

«Napadnutá právna úprava sa týka oprávnenia na výkon reštaurátorskej činnosti na

národných kultúrnych pamiatkach a zbierkových predmetoch z oblasti výtvarného umenia

(diela maliarskeho, sochárskeho a úžitkového umenia).

Do nadobudnutia účinnosti napadnutej právnej úpravy oprávnenie na výkon

reštaurátorskej činnosti na národných kultúrnych pamiatkach a zbierkových predmetoch

z oblasti výtvarného umenia bol zverený výlučne reštaurátorom. Povolanie reštaurátor je

od 1. septembra 1994 regulovaným povolaním, ktorého výkon upravuje zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o Komore reštaurátorov a výkone

reštaurátorskej činnosti jej členov (ďalej len „zákon o Komore reštaurátorov“). Podľa

tohto zákona povolanie reštaurátor môžu vykonávať len fyzické osoby v právnom postavení

podnikateľa združené v Komore reštaurátorov, ktorá má postavenie profesijnej komory s

povinným členstvom. Právna úprava v tejto oblasti rešpektovala, že Slovenská republika má

trhovo orientované hospodárstvo vybudované na pravidlách hospodárskej súťaže (čl. 55

SR), pretože bola vybudovaná na princípoch hospodárskej súťaže medzi

reštaurátormi.

Za viac ako 20 rokov svojej účinnosti sa vytvoril trh reštaurátorských služieb

a reálne konkurenčné prostredie umožňujúce objednávateľom slobodne si vyberať

dodávateľa reštaurátorských prác. Zároveň sa vytvorili predpoklady na zabezpečenie čo

najvyššej kvalifikovanej starostlivosti o kultúrne dedičstvo, pretože povolanie reštaurátor

môže vykonávať len ten, kto absolvoval vysokoškolské umelecké reštaurátorské vzdelanie

druhého stupňa, vykonal po skončení vysokoškolského štúdia odbornú reštaurátorskú prax

v trvaní najmenej 3 roky a úspešne absolvoval proces overovania odbornej spôsobilosti na

výkon reštaurovania absolvovaním špecializovanej reštaurátorskej skúšky pred skúšobným

senátom Komory reštaurátorov.

Na túto právnu úpravu nadväzuje jednak o ochrane

pamiatkového fondu (ďalej len „zákon o ochrane pamiatkového fondu“), ktorý upravuje

podmienky ochrany národných kultúrnych pamiatok a jednak

o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch (ďalej len „zákon o múzeách

a galériách“), ktorý upravuje podmienky ochrany zbierkových predmetov múzeí a galérii.

Do prijatia napadnutej právnej úpravy boli ustanovenia vyššie uvedených troch

zákonov vo veci oprávnenia na výkon reštaurovania v nasledovnom znení.

Ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu pred prijatím

napadnutej právnej úpravy znelo: „Reštaurovanie kultúrnej pamiatky môže vykonávať

34)

výlučne fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu“

34)

Poznámka v

Z. z. o Komore reštaurátorov a výkone reštaurátorskej činnosti jej členov (ďalej len „zákon

o Komore reštaurátorov“).

Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o Komore reštaurátorov pred prijatím napadnutej

právnej úpravy znelo: „Reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok môžu vykonávať len

reštaurátori zapísaní v zozname členov komory, čo je príslušný orgán pamiatkovej

starostlivosti povinný uviesť v rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku.“

Ustanovenie § 13 ods. 9 zákona o múzeách a galériách pred prijatím napadnutej

právnej úpravy znelo: „Na reštaurovanie zbierkových predmetov z oblasti výtvarného

umenia, ktoré je vykonávané na území Slovenskej republiky, sa vzťahuje osobitný

22)22)

predpis.“ Poznámka v zákone odkazovala na zákon o Komore reštaurátorov.

Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o Komore reštaurátorov pred prijatím napadnutej

právnej úpravy znelo: „Reštaurovanie výtvarných diel maliarskeho, sochárskeho alebo

úžitkového umenia, ktoré sú zbierkovým predmetom, môžu vykonávať len reštaurátori, ktorí

sú členmi komory“.»

V ďalšej časti svojho návrhu (časť II) skupina poslancov popisuje aktuálny právny

stav platný a účinný po prijatí napadnutých zákonných ustanovení, pričom okrem iného

uvádza:

«Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „zákonodarca“) 9. decembra 2015

prijala , ktorým sa mení a dopĺňa o navrátení

nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela č. “).

... (novela č. , pozn.) Novelizovala ustanovenia zákona o Komore

reštaurátorov, zákona o ochrane pamiatkového fondu a zákona o múzeách a galériách

uvedené v predchádzajúcom článku tohto návrhu tak, že od 1. januára 2016 reštaurovanie

národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia popri

reštaurátoroch môžu vykonávať aj ďalšie subjekty. Jedným zo subjektov, ktorým napadnutá

právna úprava zverila oprávnenie vykonávať reštaurovanie bol Pamiatkový úrad Slovenskej

republiky, ktorý je štátnym orgánom.

Novela č. v tomto smere dovtedajšiu právnu úpravu zmenila

nasledovným spôsobom.

Článkom III. novely č. sa zmenilo a doplnilo ustanovenie

zákona o ochrane pamiatkového fondu.

Ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o ochrane pamiatkového fondu v znení novely

č. v súčasnosti znie:

„(7) Reštaurovanie môže vykonávať

a) pamiatkový úrad prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú v pracovnoprávnom

vďaku s pamiatkovým úradom a spĺňajú kvalifikačné predpoklady podľa § 33a,

b) člen Komory reštaurátorov alebo

c) vysoká škola v rámci študijného programu reštaurátorská tvorba uskutočňovaného

v študijnom odbore reštaurátorstvo.“.

Článkom III. novely č. sa súčasne vložilo nové ustanovenie

zákona o ochrane pamiatkového fondu, ktoré v súčasnosti znie:

„Kvalifikačné predpoklady na reštaurovanie

Kvalifikačné predpoklady na reštaurovanie spĺňa fyzická osoba, ktorá získala

a) vysokoškolské vzdelanie aspoň druhého stupňa v študijnom odbore reštaurovanie,

b) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore reštaurovanie a má

najmenej tri roky odbornej praxe alebo

c) úplné stredné odborné vzdelanie príslušného zamerania študijného odboru

konzervátorstvo a reštaurátorstvo a má najmenej päť rokov odbornej praxe.“

Článkom IV. novely č. sa zmenilo a doplnilo ustanovenie

a § 13 ods. 9 zákona o múzeách a o galériách.

Ustanovenia § 13 ods. 8 a 9 zákona o múzeách a galériách v znení novely

č. v súčasnosti znejú:

„(8)Reštaurovanie zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia môže

vykonávať

a) právnická osoba, ktorou je múzeum, galéria alebo Pamiatkový úrad Slovenskej

republiky prostredníctvom fyzických osôb, ktoré

1. sú v pracovnoprávnom vzťahu s niektorou z uvedených právnických osôb a

2. spĺňajú kvalifikačné predpoklady podľa odseku 9,

b) člen Komory reštaurátorov alebo

c) vysoká škola v rámci študijného programu reštaurátorská tvorba uskutočňovaného

v študijnom odbore reštaurátorstvo.

(9) Kvalifikačné predpoklady na reštaurovanie zbierkových predmetov z oblasti

výtvarného umenia spĺňa fyzická osoba, ktorá získala

a) vysokoškolské vzdelanie aspoň druhého stupňa v študijnom odbore reštaurovanie,

b) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore reštaurovanie a má

najmenej tri roky odbornej praxe alebo

c) úplné stredné odborné vzdelanie príslušného zamerania študijného odboru

konzervátorstvo a reštaurátorstvo a má najmenej päť rokov odbornej praxe.“

... V osobitnej časti dôvodovej správy predkladateľ uviedol, že Pamiatkový úrad

Slovenskej republiky má vykonávať reštaurovanie odplatne ako podnikateľskú činnosť.»

Skupina poslancov po citácii pripomienok Komory reštaurátorov

a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky súvisiacich s napadnutými zákonnými

ustanoveniami, ktoré boli vznesené v rámci medzirezortného pripomienkového konania

o vládnom návrhu predmetného zákona, poukazuje tiež na to, že „Národná rada Slovenskej

republiky prvýkrát tento zákon schválila 11. novembra 2015. Prezident Slovenskej republiky

3. decembra 2015 rozhodol tento zákon vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky na

opätovné prerokovanie práve pre napadnutú právnu úpravu oprávňujúcu Pamiatkový úrad

Slovenskej republiky vykonávať reštaurovanie... Národná rada Slovenskej republiky

odmietla pripomienky prezidenta Slovenskej republiky a dňa 9. decembra 2015 opätovne

schválila tento zákon. Napadnutá právna úprava nadobudla účinnosť 1. januára 2016.“.

Namietaný nesúlad napadnutých zákonných ustanovení s čl. 55 ods. 2 a čl. 35 ods. 1

v spojení s odôvodňuje skupina poslancov v IV. časti svojho návrhu

okrem iného takto:

„Nadobudnutím účinnosti napadnutej právnej úpravy dňa 1. januára 2016 došlo

k intenzívnemu zásahu do právneho postavenia reštaurátorov v oblasti reštaurovania

národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov výtvarného umenia a k vážnemu

narušeniu hospodárskej súťaže na týchto dvoch trhoch poskytovania reštaurátorských

služieb. K tomu došlo tým, že napadnutá právna úprava zrušila ich dovtedajšie výlučne

oprávnenie vykonávať reštaurovanie v tejto oblasti a zverila oprávnenie vykonávať rovnakú

podnikateľskú činnosť v reštaurovaní aj Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky, ktorý je

štátnym orgánom.

... Ústavná norma obsiahnutá v článku 55 ods. 2 v spojení s

a zakladá povinnosť všetkých štátnych orgánov vrátane zákonodarcu

správať sa tak, aby v relevantných spoločenských vzťahoch chránili a podporovali

hospodársku súťaž (). Hospodársku súťaž je pritom štát povinný chrániť tam

a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej

súťaže vo verejnom záujme (). Od zákonodarcu sa preto vyžaduje, aby pri

tvorbe práva nevytváral objektívne nezdôvodniteľné rozdiely v právnom postavení

jednotlivých súťažiteľov do takej miery, že dochádza k podstatnému obmedzovaniu, alebo

dokonca k vylučovaniu hospodárskej súťaže, ktorá v konečnom dôsledku môže prinútiť

existujúcich podnikateľov k ukončeniu podnikania a brániť vstupu na trh novým

podnikateľom.

... model zmiešanej ekonomiky vychádza z toho, že ekonomická činnosť v štáte má

prioritne vychádzať z trhovej ekonomiky a len v nevyhnutných prípadoch zlyhania trhu ju

môže ovplyvňovať štát, a to vo verejnom záujme. Preto rozhodujúce miesto v nej má mať trh

a súkromné podnikanie, t. j. súkromný sektor, čo potvrdzuje aj , ktorý

preto upravuje právo podnikať, pričom v spojení s článkami 12 ods. 1 a 2 sa toto

základné právo priznáva fyzickým osobám a právnickým osobám, avšak nie štátu. Úlohou

štátu, ako to vyplýva z odseku 2 je preto prioritne chrániť a podporovať

hospodársku súťaž a trhové prostredie. Zároveň podľa je jeho

povinnosťou utvoriť také podmienky, ktoré reálne umožnia súkromné podnikanie.

... Na druhej strane, je všeobecne známou skutočnosťou, že trh nie je vždy schopný

svojimi mechanizmami optimálne regulovať a zabezpečiť produkciu a dostupnosť

optimálneho množstva potrebných statkov a v požadovanej kvalite. Tento jav ekonómia

označuje ako tzv. zlyhanie trhu (market failure).

... príčiny zlyhania trhu reprezentujú verejné záujmy a odstránenie týchto príčin

legitímne ciele, ktoré môžu odôvodňovať zásah zákonodarcu nielen do práva podnikať, ale

aj obmedziť, prípadne vylúčiť hospodársku súťaž na relevantnom trhu v medziach ústavných

limitov upravených v až 4, a .

K takémuto ústavne aprobovanému zásahu zákonodarcu prijatím napadnutej právnej

úpravy zavádzajúcej podnikanie štátu však nedošlo, pretože k žiadnemu z vyššie uvedených

zlyhaní na trhu v oblasti reštaurovania národných kultúrnych pamiatok a ani na trhu

v oblasti reštaurovania zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia nedošlo.

... Zákonodarca teda nemal daný žiadny reálny verejný záujem na zavedenie

podnikania štátu. Potvrdzuje to aj dôvodová správa, v ktorej predkladateľ návrhu zákona

neuvádza žiadny relevantný dôvod pre obmedzenie hospodárskej súťaže. Pritom Ústavný

súd Slovenskej republiky viackrát skonštatoval, že verejný záujem nemožno predpokladať,

ale treba ho preukázať. Zavedenie podnikania štátu v oblasti ekonomiky, v ktorej pôsobil

súkromný sektor bez akéhokoľvek relevantného dôvodu považujeme preto za obmedzenie

hospodárskej súťaže v rozpore s článkom 55 . Napokon, ak by nejaký verejný záujem

skutočne existoval, tak by zákonodarca prijal takú právnu úpravu, ktorá by výkon

reštaurovania vylúčila zo súkromného podnikania a zverila by ho výlučne do rúk štátu,

k čomu však napadnutou právnou úpravou nedošlo.

... Aj keby sme napriek vyššie uvedenému neodôvodnenému zavedeniu podnikania

štátu v oblasti, v ktorej doposiaľ pôsobil súkromný sektor (t. j. z dôvodu neexistencie

verejného záujmu) pripustili, že by štát v tejto oblasti mohol podnikať a vytvárať

konkurenciu súkromnému sektoru, tak napadnutá právna úprava nešetrným a intenzívnym

spôsobom zasahuje do práva reštaurátorov podnikať, pričom je spôsobilá zapríčiniť zánik

súkromného podnikania a hospodárskej súťaže v tejto oblasti.

V oblastiach, v ktorých štát podniká popri súkromnom sektore, pričom podotýkame,

že na rozdiel od oblasti reštaurovania ide o oblasti, v ktorých dochádza k zlyhávaniu trhu,

tak podnikateľskú činnosť nevykonáva prostredníctvom štátnych orgánov.

... Napadnutá právna úprava však zaviedla podnikanie štátu prostredníctvom

štátneho orgánu a zaviedla hospodársku súťaž medzi súkromnými podnikateľmi, t. j.

reštaurátormi a štátnym orgánom, t. j. Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky.

... Z vyššie citovaných ustanovení zákona o ochrane pamiatkového fondu vyplýva, že

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky je špecializovaný orgán štátnej správy na úseku

ochrany pamiatkového fondu. V rámci výkonu tejto štátnej správy mu bola zákonom zverená

rozhodovacia, kontrolná, sankčná a riadiaca právomoc, ktorá má bezprostredný a zásadný

vplyv na podnikateľskú činnosť reštaurátorov a ich úspech v podnikaní v oblasti

reštaurovania národných kultúrnych pamiatok.

... Kumuláciou vyššie opísaného výkonu verejnej správy a podnikateľskej činnosti

Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorú zákonodarca napadnutou právnou

úpravou zvolil pri tvorbe práva, vytvoril objektívne a rozumne neodôvodnené rozdiely

v právnom postavení jednotlivých súťažiteľov na trhu reštaurovania národných kultúrnych

pamiatok v prospech Pamiatkového úradu Slovenskej republiky a na úkor celej

reštaurátorskej profesie. Za tohto právneho stavu, kedy Pamiatkový úrad Slovenskej

republiky disponuje rozhodovacou, kontrolnou a sankčnou právomocou voči reštaurátorom,

ktorá v záujme dosiahnutia svojho úspechu v podnikaní môže voči ním byť vykonávaná aj

neobjektívne, ba až šikanózne, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené zvýhodnenia v nákladoch

na podnikateľskú činnosť, ako aj na to, že ide o štátny orgán, ktorého prípadný neúspech

v podnikaní bude na rozdiel od reštaurátorov financovaný zo štátneho rozpočtu, tak

nemožno reálne očakávať, že bude existovať reálna hospodárska súťaž medzi ním

a reštaurátormi. Naopak, vytvára reálne predpoklady vzniku štátneho monopolu a zániku

doterajšej hospodárskej súťaže medzi reštaurátormi, ktorá v konečnom dôsledku prinúti

súčasných reštaurátorov k ukončeniu podnikania a zabráni vstupu na trh novým

reštaurátorom. Právo reštaurátorov na podnikanie sa tak stane iba iluzórnym a nie reálnym

právom.

... Ako bolo vyššie uvedené, komplexnú úpravu ochranu zbierkových predmetov

z oblasti výtvarného umenia predstavuje zákon o múzeách a galériách. Pamiatkový úrad

Slovenskej republiky síce nevykonáva verejnú moc v oblasti ochrany zbierkových predmetov

z oblasti výtvarného umenia, avšak zveriť oprávnenie reštaurovať aj tieto predmety môže

rovnako obmedziť reštaurátorov v ich práve podnikať. Niektorí reštaurátori vykonávajú

podnikateľskú činnosť nielen v oblasti reštaurovania národných kultúrnych pamiatok, ale

súčasne vykonávajú podnikateľskú činnosť aj v oblasti reštaurovania zbierkových

predmetov z oblasti výtvarného umenia. V prípade neúspechu Pamiatkového úradu

Slovenskej republiky pri získaní reštaurátorskej zákazky na reštaurovanie zbierkových

predmetov z oblasti výtvarného umenia reálne hrozí riziko, že reštaurátor, ktorý bol pri jej

získaní úspešný, bude za to pri zákazkách na národných kultúrnych pamiatkach vystavený

šikanóznemu výkonu štátnej správy na úseku ochrany národných kultúrnych pamiatok

zo strany Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorý mu môže sťažiť, alebo znemožniť

ich zrealizovanie. Z dôvodu tejto previazanosti s trhom reštaurovania národných kultúrnych

pamiatok, je vyššie uvedené zdôvodnenie o neústavností napadnutej právnej úpravy

s článkom a s rovnako relevantné aj pre podnikateľskú

činnosť Pamiatkového úradu Slovenskej republiky na trhu reštaurovania zbierkových

predmetov z oblasti výtvarného umenia.“

Vo vzťahu k namietanému nesúladu napadnutých zákonných ustanovení s čl. 1 ods. 1

a argumentuje skupina poslancov v časti V návrhu najmä takto:

„Napadnutou právnou úpravou zákonodarca vyššie uvedené princípy právneho

štátu porušil, keď neočakávane a bez existencie akéhokoľvek legitímneho cieľa, t. j.

svojvoľne, zmenil stabilné právne pravidlá, na ktoré sa existujúci reštaurátori ako adresáti

týchto právnych noriem pri rozhodovaní pri voľbe povolania a podnikania právom

spoliehali. Tým, že zákonodarca zveril oprávnenie podnikať dokonca štátnemu orgánu,

ktorý vykonáva verejnú moc priamo ovplyvňujúcu ich podnikateľskú činnosť, tak zároveň

zvolil také nešetrné legislatívne opatrenie, ktoré znevýhodnilo túto profesijnú skupinu ako

žiadnu inú.“

Namietaný nesúlad napadnutých zákonných ustanovení s

odôvodňuje skupina poslancov v časti VI návrhu okrem iného takto:

„... Citované ustanovenie ( , pozn.) formuluje ústavný

príkaz chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo, ktorý je adresovaný každému. To znamená,

že je adresovaný aj všetkým orgánom verejnej moci, vrátane zákonodarcu. Zákonodarcovi

z neho vyplýva ústavná povinnosť prijímať také zákony, ktoré napĺňajú jeho obsah a zmysel.

Zákonodarca pri schvaľovaní napadnutej právnej úpravy sa dôsledne neriadil týmto

ústavným príkazom. Tým, že napadnutou právnou úpravou zaviedol rozdielnu právnu

reguláciu tej istej podnikateľskej činnosti v reštaurovaní, pričom jednoduchšie podmienky

výkonu tejto činnosti ustanovil pre Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, tak zároveň

spôsobil, že nebude zabezpečená rovnaká ochrana pri všetkých predmetoch kultúrneho

dedičstva. Podľa úspechu v získaní zákazky niektoré národné kultúrne pamiatky a zbierkové

predmety z oblasti výtvarného umenia budú reštaurovať reštaurátori, ktorí absolvovali

vysokoškolské umelecké reštaurátorské vzdelanie druhého stupňa, po jeho skončení

vykonali odbornú reštaurátorskú prax v trvaní najmenej tri roky a následne úspešne

absolvovali proces overovania odbornej spôsobilosti na výkon reštaurovania absolvovaním

špecializovanej reštaurátorskej skúšky pred skúšobným senátom Komory reštaurátorov. Na

druhej strane, iné národné kultúrne pamiatky a zbierkové predmety z oblasti výtvarného

umenia budú zasa reštaurovať zamestnanci Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorí

takéto podmienky vôbec nemusia spĺňať.

Napadnutá právna úprava, konkrétne § 33a zákona o ochrane pamiatkového fondu

a § 13 ods. 9 zákona o múzeách a galériách totiž zaviedla, že oprávneným zamestnancom

Pamiatkového úradu Slovenskej republiky na reštaurovanie môže byť osoba bez odbornej

praxe v reštaurovaní, ktorá dosiahla vysokoškolské vzdelanie aspoň druhého stupňa

v študijnom odbore reštaurovanie, alebo osoba, ktorá dosiahla vysokoškolské vzdelanie

prvého stupňa v študijnom odbore reštaurovanie a má aspoň tri roky odbornej praxe, alebo

osoba, ktorá dosiahla iba stredoškolské odborné vzdelanie v odbore konzervátorstvo

a reštaurátorstvo a má aspoň päť rokov odbornej praxe. Napadnutá právna úprava pritom

vôbec neuložila povinnosť, aby takýto zamestnanci Pamiatkového úradu Slovenskej

republiky absolvovali proces overovania odbornej spôsobilosti na výkon reštaurovania

absolvovaním špecializovanej reštaurátorskej skúšky tak, ako je to pri reštaurátoroch.

Taktiež vôbec neupravila ani podmienky odbornej praxe, t. j. nevymedzila ako a u koho sa

má vykonávať.

Zákonodarca teda vytvoril priestor, aby Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

reštauroval napríklad iba zamestnancami bez akejkoľvek odbornej praxe v reštaurovaní, ak

dosiahli vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore reštaurovanie, alebo

iba zamestnancami, ktorí dosiahli stredoškolské odborné vzdelanie v odbore

konzervátorstvo a reštaurátorstvo a majú aspoň päť rokov nejakej a nejasnej odbornej

praxe.

Pri tomto druhom príklade je potrebné uviesť, že to môže mať až fatálne následky pri

zbierkových predmetoch z oblasti výtvarného umenia, ktoré sú maliarskymi alebo

sochárskymi dielami. Dlhodobo na území Slovenskej republiky totiž nepôsobí žiadna

stredná škola, ktorá vyučuje reštaurovanie maliarskych a sochárskych diel. Ide pritom

o také predmety kultúrneho dedičstva, pri ktorých každý nekvalifikovaný, čo i len na prvý

pohľad bezvýznamný čiastkový reštaurátorský úkon, môže spôsobiť ich trvalé

znehodnotenie. Preto sa môže stať, že tieto predmety kultúrneho dedičstva pri nejasne

vymedzenej odbornej praxi a bez neexistencie stredoškolského vzdelávania bude tieto diela

reštaurovať zamestnanec Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorý bude v tomto

smere úplný laik. Takúto právnu úpravu preto považujeme za absolútne rozpornú s vyššie

citovaným ústavným príkazom, ktorá závažným spôsobom ohrozuje slovenské kultúrne

dedičstvo.“

Napokon namietaný nesúlad napadnutých zákonných ustanovení s čl. 46 ods. 1

odôvodňuje skupina poslancov v časti VII návrhu najmä takto:

„Zákonodarca schválením napadnutej právnej úpravy sa dôsledne neriadil ani vyššie

citovaným ustanovením zaručujúcim právo na spravodlivý proces pred správnymi

orgánmi.

... Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v rámci rozhodovacej právomoci z pozície

nadriadeného správneho orgánu rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských

pamiatkových úradov, ako aj preskúmava ich právoplatné rozhodnutia mimo odvolacieho

konania (§ 10 ods. 2 písm. g) zákona o ochrane pamiatkového fondu). To sa vzťahuje aj na

správne konanie, v ktorom krajské pamiatkové úrady v prvom stupni rozhodujú, či návrh na

reštaurovanie sa schváli a podľa neho sa následne zrealizuje reštaurovanie národnej

kultúrnej pamiatky, alebo sa návrh zamietne. ... Pamiatkový úrad Slovenskej republiky je

zamestnávateľom všetkých zamestnancov krajských pamiatkových úradov, ktorí rozhodujú

v tomto správnom konaní v prvom stupni. Zároveň všetkých riaditeľov krajských

pamiatkových úradov vymenúva a odvoláva priamo generálny riaditeľ Pamiatkového úradu

SR podľa svojej úvahy.

V kontexte týchto kompetencií Pamiatkového úradu Slovenskej republiky tým, že mu

zákonodarca zveril aj oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť v reštaurovaní rovnako

ako reštaurátorom, tak porušil zásadu nemo iudex in causa sua, čím porušil aj základné

právo vlastníkov národných kultúrnych pamiatok a reštaurátorov na spravodlivý proces

pred správnym orgánom.

... Zákonodarca napadnutou právnou úpravou teda spôsobil zaujatosť všetkých

úradníkov krajských pamiatkových úradov a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky

v tomto druhu správneho konania, ako aj vo všetkých ďalších správnych konaniach podľa

zákona o ochrane pamiatkového fondu. Ide o tzv. systémovú zaujatosť.“

Na základe argumentácie uvedenej v návrhu skupina poslancov navrhuje, aby po

prijatí ich návrhu na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenie v spojení s

o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 13 ods. 8

písm. a) v spojení s o múzeách a o galériách a

o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s ,

ods. 2, v spojení s , , a

Slovenskej republiky.“

Skupina poslancov tiež navrhuje, aby ústavný súd pozastavil účinnosť napadnutých

ustanovení zákona o ochrane pamiatkového fondu a napadnutých ustanovení zákona

o múzeách a o galériách.

II.

K prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie

Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa ak osoby uvedené v

až písm. g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade

s právnym predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie

konania.

Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd podľa predbežne prerokoval návrh

skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37

ods. 3 , ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd môže

vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol

o prijatí návrhu na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

K návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých zákonných ustanovení

Skupina poslancov sa tiež domáha, aby ústavný súd podľa

a pozastavil až do rozhodnutia vo veci samej účinnosť

napadnutých ustanovení zákona o ochrane pamiatkového fondu a napadnutých ustanovení

zákona o múzeách a o galériách.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,

môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých

ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa , môže uznesením

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo

ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ústavný súd môže rozhodnúť

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať

konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré

preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

Skupina poslancov, odvolávajúc sa na svoju argumentáciu obsiahnutú v samotnom

návrhu na vyslovenie nesúladu právnych predpisov, odôvodňuje návrh na pozastavenie

účinnosti napadnutých zákonných ustanovení tým, že „ich ďalším uplatňovaním sa

závažným spôsobom ohrozuje právo reštaurátorov na podnikanie, reálne hrozí zánik

hospodárskej súťaže na trhu reštaurovania národných kultúrnych pamiatok a na trhu

zbierkových predmetov z oblastí výtvarného umenia a ohrozuje sa slovenské kultúrne

dedičstvo“.

V súvislosti s návrhom skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti napadnutých

ustanovení ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane

zdôrazňuje, že k uplatneniu svojej právomoci podľa pristupuje len

v dostatočne odôvodnených prípadoch a pritom celkom výnimočne, tzn. v prípadoch, keď

spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody

alebo iného nenapraviteľného následku sú v návrhu dostatočne konkretizované, pričom

z okolností prípadu zjavne vyplýva, že takéto tvrdenie navrhovateľov možno považovať za

preukázané, a teda opodstatnené ().

V posudzovanom prípade, najmä vzhľadom na špecifický predmet napadnutej

právnej úpravy, ako aj dĺžku doby, ktorá uplynula od nadobudnutia účinnosti napadnutých

zákonných ustanovení, podľa názoru ústavného súdu neexistuje priame a bezprostredné

ohrozenie základných práv a slobôd, ani hrozba značnej hospodárskej škody, ako ani hrozba

iného vážneho nenapraviteľného následku takej intenzity, ktoré by odôvodňovali uplatnenie

„výnimočnej“ právomoci ústavného súdu vyplývajúcej z . Ústavný súd

preto návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti označených zákonných

ustanovení nevyhovel (bod 2 výrokovej časti tohto rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016