Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 601/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpeného

advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou, AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,

Kmeťova 26, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet

advokátky JUDr. Klaudie Azariovej, AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,

Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 5. októbra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že predmetné konanie sa začalo ešte v roku 2009 podaním

žaloby o náhradu škody, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Sťažovateľ

v podanej sťažnosti obzvlášť poukazoval na skutočnosť, že napriek vyhláseniu rozsudku

na pojednávaní v januári 2015 mu nebol rozsudok do podania sťažnosti doručený.

K náprave uvedeného stavu neviedla podľa sťažovateľa ani sťažnosť podaná predsedovi

okresného súdu.

3. Sťažovateľ vo svojej argumentácii v sťažnosti ďalej uviedol, že časové predĺženie

sporu je prípustné, iba pokiaľ ide o vec právne a skutkovo veľmi náročnú, no aj napriek

tomu toto časové obdobie rozhodovania vo veci samej nesmie byť neprimerane dlhé, čo

v tomto prípade splnené nie je, obzvlášť pokiaľ ide o náhradu škody, bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia. Uvedený predmet konania považuje sťažovateľ za súčasť

štandardnej agendy všeobecných súdov s ustálenou judikatúrou k týmto otázkam. Podľa

názoru sťažovateľa okresný súd „postupoval neracionálne a zmätočne, v uvedenom konaní

buď nekonal vôbec, alebo konal s neprimeraným časovým odstupom, a to už od samotného

začiatku...

Vyššie spomenuté skutočnosti vytvárajú právnu neistotu, a to už od momentu podania

návrhu, počas celého konania až dodnes, a to predovšetkým z dôvodu, že vyhlásený

rozsudok stále nebol písomne vyhotovený a expedovaný na doručenie účastníkom konania.

Nie je akceptovateľné aby súd neuskutočnil všetky štádia rozhodovania a po vyhlásení

rozsudku prestal vo veci konať.

Taktiež aj postup predsedu Okresného súdu Košice-okolie nepovažujeme za správny,

dokonca tým, že v lehote, ktorá je určená na vybavovanie sťažností, priamo porušil právo

sťažovateľa na prejednanie jeho veci v primeranom čase.“.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhoval vydať vo veci nález,

ktorým by ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov podľa a základné právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené, prikázal okresnému súdu

v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 363,79 €.

II.

5. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 Spr doručenom 28. októbra

2016 poukázal na dôvody odročenia pojednávaní nariadených na 8. október 2010

a 25. november 2010, ako aj na neplnenie povinností uložených účastníkom v priebehu

konania okresným údom. Ďalej uviedol, že 14. januára 2011 „bolo žalobcovi uložené, aby

v lehote 7 dní doručil originál znaleckého posudku, podľa ktorého si žalobca uplatňuje

nároky návrhom na zmenu a v rovnakej lehote bolo stranám sporu uložené doručiť návrhy

na dokazovanie. Strany sporu uložené povinnosti nesplnili, následne bol vo veci vytýčený

termín pojednávania na 22.9.2011. Po doručení žiadosti žalovaného o odročenie

pojednávania z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti jeho právneho zástupcu, bolo

predmetné pojednávanie odročené na 23.9.2011. Po doručení žiadosti o odročenie

pojednávania právnym zástupcom žalobcu z dôvodu prevzatia právneho zastupovania, bolo

pojednávanie odročené na neurčito za účelom vykonania dôkazov navrhnutých žalobcom

dňa 9.9.2011, pričom výzva súdu bola vyhotovená dňa 27.2.2012. Po doručení odpovede

na výzvu bola predmetná odpoveď listom zo dňa 12.7.2012 zaslaná stranám sporu

na vyjadrenie a na navrhnutie ďalších dôkazov v lehote 10 dní. Strany sporu opätovne

súdom uložené povinnosti nesplnili, následne bol vo veci vytýčený termín pojednávania

na 11.10.2012. Na uvedenom pojednávaní boli stranám sporu uložené povinnosti

na predloženie listín, resp. označenie dôkazov, ktoré strany sporu nesplnili a preto boli

urgované listami zo dňa 16.4.2013. Napriek žiadostiam právneho zástupcu žalovaného

o predĺženie lehoty na splnenie uloženej povinnosti, žalovaný a ani žalobca si opätovne

napriek urgenciám súdu uložené povinnosti nesplnili, čím opätovne prispeli k predĺženiu

súdneho konania a ku vzniknutým prieťahom vo veci. Následne bol vo veci vytýčený termín

pojednávania na 10.10.2014, 20.11.2014, 18.12.2014, pričom dňa 9.1.2015 bol vo veci

vyhlásený rozsudok.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný rozsudok bol písomne vyhotovený a stranám

sporu zaslaný až dňa 28.9.2016, pričom zákonná sudkyňa o predĺženie lehoty

na vyhotovenie rozsudku predsedníčku súdu nepožiadala a v danom období jej

vo vyhotovení rozsudku nebránili žiadne subjektívne a ani objektívne okolnosti, napr.

práceneschopnosť, mám za to, že prieťahy v konaní v období od vyhlásenia rozsudku do

jeho písomného vyhotovenia sú subjektívnymi prieťahmi spôsobenými zákonnou sudkyňou.

K tvrdeniu sťažovateľa o tom, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho sťažnosti

na postup súdu pre porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

doručenej súdu dňa 23.11.2015 uvádzam, že predmetná sťažnosť mi doposiaľ nebola

na vybavenie predložená, pričom po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn.

uvádzam, že nie je ani obsahom predmetného spisového materiálu. O podaní sťažnosti na

prieťahy v konaní sťažovateľom dňa 23.11.2015 som sa dozvedela až z obsahu jeho ústavnej

sťažnosti, ktorá mi bola doručená dňa 10.10.2016. ...

Vzhľadom na vyššie uvedené sťaženie postupu súdu v konaní v dôsledku

opakovaného nesplnenia povinností uloženým stranám sporu v súdom určených lehotách,

mám za to, že sťažovateľom žiadané finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké

a navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade vyslovenia, že právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote porušené bolo, priznal

mu nižšie ako žiadané finančné zadosťučinenie.“.

6. Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu, ktoré bolo

doručené jeho právnemu zástupcovi, poukázal na to, že písomné vyhotovenie rozsudku si

prevzal osobne pri nahliadnutí do súdneho spisu, pričom rozsudok nebol právnemu

zástupcovi sťažovateľa ani doručený. Fotokópiou sťažnosti s dátumovou pečiatkou

okresného súdu ďalej preukazoval podanie sťažnosti predsedovi súdu 23. novembra 2015.

Vyjadril tiež nesúhlas s názorom okresného súdu na neprimeranú výšku žiadaného

finančného zadosťučinenia poukazujúc na „ťažké zranenia, zdravotné problémy a sťaženie

spoločenského uplatnenia“, ktoré „nie je ľahké zvládať ani z psychického ani z finančného

hľadiska, kedy sťažovateľ vynaložil nemalé finančné prostriedky na obnovu, resp. aspoň

čiastočnú nápravu svojho zdravia“.

7. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v danej veci upustil od ústneho pojednávania, keďže okresný súd vo svojom

stanovisku, ako aj sťažovateľ vo svojej replike k stanovisku okresného súdu výslovne

súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, pričom po oboznámení sa s obsahom

sťažnosti, vyjadrením okresného súdu k sťažnosti, nadväzujúceho stanoviska sťažovateľa

k vyjadreniu okresného súdu, ako aj s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu

vedeného pod sp. zn. dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

8. Z obsahu spisu okresného súdu, ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný 28. októbra

2016, ústavný súd zistil tento podstatný priebeh konania:

- 15. máj 2009 – okresnému súdu bola doručená žaloba,

- 16. jún 2009 a 26. jún 2009 – zákonná sudkyňa žiadala o pripojenie súvisiaceho

spisu okresného súdu sp. zn. ; žiadaný spis podľa úradných záznamov

z 19. júna 2009 a 9. júla 2009 nebolo možné pripojiť,

- 13. júl 2009 – zákonná sudkyňa dala pokyn na realizáciu prípravných úkonov

vo veci, na základe čoho okresný súd vydal uznesenie č. k. -43 zo 16. júla

2009, ktorým bolo sťažovateľovi uložené vyjadriť sa, či súhlasí s rozhodnutím veci bez

nariadenia pojednávania s poučením o procesných právach a povinnostiach, a uznesenie č.

k. -44 zo 16. júla 2009, ktorým bolo žalovanému uložené vyjadriť sa k žalobe,

či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania s poučením o procesných

právach a povinnostiach,

- 24. júl 2009 – sťažovateľ doručil vyjadrenie, že nesúhlasí s rozhodnutím o veci bez

nariadenia pojednávania,

- 6. august 2009 – okresnému súdu bola doručená žiadosť žalovaného o predĺženie

lehoty na podanie vyjadrenia,

- 26. august 2009 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného vo veci,

- 7. september 2009 – okresný súd vydal pokyn na doručenie vyjadrenia žalovaného

sťažovateľovi,

- 9. november 2009 – sťažovateľ doručil repliku k vyjadreniu žalovaného,

- 18. január 2010 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. marec 2010,

- 16. marec 2010 – uskutočnilo sa pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené

na neurčito, pričom stranám sporu bolo uložené, aby v lehote 15 dní označili dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení,

- 22. marec 2010 – okresný súd zaslal výzvu poisťovni

(ďalej len poisťovňa“),

- 1. apríl 2010 – sťažovateľ písomne oznámil navrhovaných svedkov,

- 12. apríl 2010 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie poisťovne,

- 11. máj 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 25. máj 2010,

- 20. máj 2010 – žalovaný predložil svoje návrhy na vykonanie dôkazov,

- 25. máj 2010 – uskutočnilo sa pojednávanie vo veci, ktoré bolo následne odročené

na neurčito, a sťažovateľovi bolo uložené, aby v lehote 10 dní doručil všetky listinné

dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia, najmä zrozumiteľné a čitateľné listiny, ktorými by

preukázal účelne vynaložené náklady na liečenie,

- 28. máj 2010 – sťažovateľ predložil písomné podklady, pričom okresný súd ich

obratom zaslal protistrane,

- 16. jún 2010 – okresný súd vyzval znalca na oznámenie, či u sťažovateľa bolo

bezprostredne zistené požitie alkoholických nápojov,

- 21. júl 2010 – zákonná sudkyňa požiadala o pripojenie súvisiaceho trestného spisu,

- 18. august 2010 – okresný súd vyzval

(ďalej len „nemocnica“) na poskytnutie súčinnosti,

- 9. september 2010 – okresnému súdu bola doručená odpoveď nemocnice; následne

zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania na 8. október 2010,

- 7. október 2010 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie neúčasti právneho

zástupcu sťažovateľa na pojednávaní nariadenom na 8. október 2010 s pripojenými

listinnými dôkazmi,

- 8. október 2010 – pojednávanie bolo bez prerokovania veci odročené

na 25. november 2010,

- 12. október 2010 – okresný súd vyzval poisťovňu a nemocnicu na poskytnutie

súčinnosti a zároveň vyzval sťažovateľa, aby do termínu ďalšieho pojednávania doručil

dôkazy o všetkých plneniach zo strany poisťovne v súvislosti s úrazom,

- 25. október 2010 – okresnému súdu bola doručená odpoveď nemocnice,

- 5. november 2010 – okresnému súdu bola doručená poisťovne,

- 23. november 2010 – okresnému súdu bola doručená žiadosť žalovaného

na odročenie pojednávania nariadeného na 25. november 2010,

- 25. november 2010 – pojednávanie bolo bez prerokovania veci odročené

na 14. január 2011,

- 12. január 2011 – žalovaný doručil vyjadrenie s návrhmi na dokazovanie,

- 14. január 2011 – uskutočnilo sa pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené

na neurčito pre účely doplnenia dokazovania a rozhodnutia o návrhu na zmenu žaloby

doručenej okresnému súdu na pojednávaní, sťažovateľovi bolo uložené, aby v lehote 7 dní

doručil originál znaleckého posudku, podľa ktorého si žalobca uplatňuje nároky v zmysle

návrhu na zmenu žaloby, a v rovnakej lehote bolo uložené stranám sporu doručiť návrhy na

vykonanie dokazovania,

- 2. jún 2011 – právny zástupca sťažovateľa oznámil vypovedanie splnomocnenia

na zastupovanie v konaní,

- 17. august 2011 – zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania na 22. september

2011,

- 25. august 2011 – žalovaný požiadal o odročenie pojednávania,

- 8. september 2011 – zákonná sudkyňa zmenila termín pojednávania

na 23. september 2011,

- 9. september 2011 – žalovaný navrhol vykonanie ďalších dôkazov,

- 22. september 2011 – nová právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala o odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie s inou právnou vecou, zákonná sudkyňa oznámila odročenie

veci druhej strane sporu,

- 23. september 2011 – pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely

zadováženia a vykonania dôkazov navrhnutých žalovaným v podaní z 8. septembra 2011,

- 4. október 2011 – zákonná sudkyňa vydala pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi

na spracovanie dožiadania,

- 27. február 2012 – vyšší súdny úradník okresného súdu vyhotovil žiadosť

adresovanú znalcovi na vysvetlenie spornej skutočnosti,

- 12. marec 2012 – dožiadaný znalec doručil odpoveď na výzvu z 27. februára 2012,

- 4. júl 2012 – spis bol predložený súdnou kanceláriou na konanie zákonnej sudkyni,

- 11. júl 2012 – zákonná sudkyňa dala pokyn na zaslanie odpovede znalca stranám

sporu na vyjadrenie v lehote 10 dní a navrhnutie dôkazov, ktoré žiadajú vo veci vykonať,

- 27. júl 2012 – okresnému súdu bola doručená žiadosť žalovaného o predĺženie

lehoty na vyjadrenie k odpovedi znalca,

- 13. august 2012 – zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 11. október 2012,

- 11. október 2012 – pojednávanie vo veci bolo odročené na neurčito s tým, že

sťažovateľovi bolo uložené v lehote 7 dní doručiť poistnú zmluvu s poisťovňou, podľa

ktorej mu boli vyplácané plnenia z dôvodu poškodenia zdravia, a žalovanému bolo uložené

označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať vrátane otázok pre súdneho znalca,

- 9. apríl 2013 – zákonná sudkyňa vydala pokyn na urgovanie strán sporu na splnenie

uložených povinností,

- 26. apríl 2013 – okresnému súdu bolo doručené oznámenie právnej zástupkyne

sťažovateľa o vypovedaní splnomocnenia,

- 30. apríl 2013 – okresnému súdu bola doručená žiadosť žalovaného o predĺženie

lehoty na označenie dôkazov,

- 14. máj 2013 – okresnému súdu bola doručená žiadosť žalovaného o opätovné

predĺženie okresným súdom určenej lehoty,

- 11. august 2014 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. október 2014,

- 10. október 2014 – pojednávanie vo veci bolo odročené na 20. november 2014 bez

vykonania dokazovania,

- 13. október 2014 – okresný súd vyzval poisťovňu na doručenie poistnej zmluvy

so všeobecnými zmluvnými podmienkami,

- 31. október 2014 – okresnému súdu bola doručená odpoveď poisťovne,

- 20. november 2014 – uskutočnilo sa pojednávanie vo veci, na ktorom okresný súd

vydal uznesenie o pripustení zmeny žaloby podľa podania žalobcu zo 7. januára 2011,

pojednávanie bolo odročené na 18. december 2014, žalovanému bolo uložené v lehote 7 dní

doručiť dôkazy, ktorými mieni preukazovať svoje pomery na dosiahnutie plnenia

v splátkach a na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 150 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“), teda dôvody hodné osobitného zreteľa,

- 15. december 2014 – okresnému súdu boli žalovaným doručené požadované listiny,

- 18. december 2014 – uskutočnilo sa pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na

9. január 2015 pre účely vyhlásenia rozsudku,

- 9. január 2015 – okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci,

- 28. september 2016 – rozsudok bol vyhotovený písomne a bolo nariadené jeho

doručenie stranám sporu,

- 10. október 2016 – okresný súd zisťoval adresu právneho zástupcu žalovaného

a nariadil opätovne doručenie rozsudku na novú adresu,

- 18. október 2016 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalobcu proti

rozsudku.

IV.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

12. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(m. m. , ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

14. Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať.

V minulosti a v súčasnosti (ďalej len

„CSP“) obsahujú viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku

súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov vyplývala podľa právnej

úpravy účinnej do 30. júna 2016 z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj

z , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1

, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Povinnosť súdu

konať bez prieťahov nadväzne na to vyplýva aj z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania alebo prvú vetu, podľa

ktorej sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ).

19. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd

uvádza, že žaloba o plnenie peňažnej sumy ako náhrady škody vrátane nároku na bolestné

a sťaženie spoločenského uplatnenia patrí medzi štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov, pričom možno konštatovať, že pri aplikácii relevantnej právnej úpravy

sa všeobecné súdy opierajú o ustálenú súdnu prax. Predmetná právna vec podľa ústavného

súdu ani nevykazuje známky neprimeranej skutkovej zložitosti, ktorá by vyžadovala

obzvlášť komplikované dokazovanie za pomoci niekoľkých znalcov. Na margo uvedeného

ústavný súd podotýka, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti

za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nečinnosťou bez

relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu (mutatis mutandis

, ).

20. Z hľadiska druhého kritéria relevantného pre skúmanie existencie zbytočných

prieťahov ústavný súd dospel k záveru, že na predlžení celkovej dĺžky konania možno

pričítať podiel aj sťažovateľovi. Predovšetkým bolo zistené, že z dôvodov na jeho strane

bolo odročené pojednávanie nariadené na 8. október 2010 a 23. september 2011. Z obsahu

spisu okresného súdu ďalej vyplýva, že sťažovateľ nereagoval na výzvu okresného súdu

z 12. októbra 2010 na predloženie dôkazov o všetkých plneniach zo strany poisťovne

a nesplnil ani povinnosť uloženú mu na pojednávaní 11. októbra 2012 na doručenie kópie

poistnej zmluvy. Tieto negatívne okolnosti týkajúce sa správania sťažovateľa ako účastníka

konania zohľadnil ústavný súd najmä pri rozhodovaní o výške primeraného finančného

zadosťučinenia.

21. Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie

zbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu,

ústavný súd zistil, že v priebehu konania sa vyskytlo niekoľko období nečinnosti okresného

súdu, a to od 14. januára 2011 do 17. augusta 2011 (približne 7 mesiacov), ďalej

od 4. októbra 2011 do 11. júla 2012 (približne 9 mesiacov) – toto obdobie bolo prerušené

len 27. februára 2012 zaslaním žiadosti o vysvetlenie spornej skutočnosti adresovanej

znalcovi a najmä od 11. októbra 2012 do 11. augusta 2014 (t. j. 22 mesiacov) – toto obdobie

bolo prerušené len jedným úkonom okresného súdu, konkrétne urgenciou zákonnej sudkyne

účastníkom na doručenie vyžiadaných dôkazov. Po vyhlásení rozsudku na pojednávaní

konanom 9. januára 2015 okresný súd zaslal písomné vyhotovenie rozsudku až

28. septembra 2016, t. j. po podaní sťažnosti ústavnému súdu, čo preukazuje viac ako

20 mesiacov trvajúci zbytočný prieťah v konaní. Uvedené obdobia nečinnosti okresného

súdu v trvaní súhrnne viac ako 58 mesiacov predstavujú z približne 7 a pol roka trvajúceho

súdneho konania, ktoré s prihliadnutím na odvolanie proti rozsudku okresného súdu nie je

dosiaľ právoplatne skončené, takmer 2 tretiny z celkovej dĺžky súdneho konania v danej

veci.

22. Vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti okresného súdu ústavný súd konštatuje,

že v postupe okresného súdu v právnej veci sťažovateľa boli zistené nedostatky dosahujúce

vo svojom súhrne ústavnú relevanciu. Preukázanou nečinnosťou, ktorá nemala ojedinelý ale

opakovaný charakter a vyvrcholila závažným porušením povinnosti okresného súdu odoslať

písomné vyhotovenie rozsudku účastníkom konania v lehote 30 dní od jeho vyhlásenia

ustanovenej v , nespochybniteľne došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj jeho práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výrokovej časti tohto nálezu).

V.

23. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

24. Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

25. Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľa v zmysle a

prikázal okresnému súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby

ďalej konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu). Ústavným

súdom vyslovený príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov je okresný súd povinný

rešpektovať aj v prípade, pokiaľ tento bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný

v budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutí

odvolacieho súdu účastníkom konania.

VI.

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

28. Svoju požiadavku na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

sťažovateľ odôvodnil dlhotrvajúcou nepriaznivou a nekomfortnou situáciou vzniknutou

v dôsledku dĺžky napadnutého konania.

29. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa

pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

30. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania (prevyšujúcu 7 a pol roka), ako aj na

zistenie rozsiahlych období nečinnosti okresného súdu prichádza podľa názoru ústavného

súdu aj v danom prípade do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, avšak nie

v sťažovateľom žiadanej výške. Finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € za súčasného

vyslovenia príkazu okresnému súdu konať vo veci považuje ústavný súd aj s prihliadnutím

na dôvody vzniknutých zbytočných prieťahov pričítateľných sťažovateľovi za primerané

pre nápravu porušenia označených práv. Na jeho zaplatenie preto ústavný súd zaviazal

okresný súd v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku tohto

nálezu).

31. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výrokovej časti tohto nálezu).

VII.

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

33. Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume

363,79 €, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu).

34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu v zmysle § 16

ods. 3 vyhlášky je 8,58 €.

35. Ústavný súd vzhľadom na možnosť (a nie povinnosť) danú mu § 36 ods. 2

uložiť niektorému účastníkovi úhradu trov konania považoval

za dôvodné sťažovateľovi priznať úhradu trov právneho zastúpenia za obidva vyúčtované

úkony právnych služieb vykonané v roku 2016 (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu), a preto porušovateľa označených práv zaviazal na zaplatenie

úhrady trov právneho zastúpenia v ním pôvodne vyúčtovanej sume 363,79 €, ktorá

pozostáva z odmeny za vykonané právne úkony v sume 2 x 143 €, paušálnej náhrady

nákladov v sume 2 x 8,58 € a dane z pridanej hodnoty v sume 60,63 € (bod 4 výrokovej

časti tohto nálezu).

36. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016