Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 831/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Sabóom, Obchodná

187/6, Sečovce, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta

2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Sabóom,

Obchodná 187/6, Sečovce, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 7. októbra 2010 podal na okresnom súde

žalobu o ochranu osobnosti. Uvedené konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn.

. Okresný súd žalobu sťažovateľa rozsudkom č. k. -317 z 26.

júna 2014 zamietol. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 1 Co

996/2014-408 z 29. mája 2015 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu z 26. júna 2014 a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru sťažovateľa tým, že okresný

súd v predmetnej veci koná už takmer 6 rokov, čo je doba absolútne neprimeraná

a neakceptovateľná, porušuje práva sťažovateľa podľa a

dohovoru. Prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. boli

konštatované výslovne aj podpredsedom okresného súdu ,

v liste z 26. februára 2013 v trvaní 4 mesiacov. Sťažovateľ však zastáva názor, že aj

nasledujúci postup okresného súdu bol málo efektívny a nesmeroval k právoplatnému

rozhodnutiu veci a odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Prejednávaná vec sp. zn. 14 C

137/2010 ešte stále nie je právoplatne skončená. Podľa sťažovateľa bol postup okresného

súdu nesprávny a okresný súd zapríčinil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, keďže napadnutý rozsudok z 26. júna 2014 spočíval na

neúplnom, a preto nesprávnom právnom posúdení, v dôsledku ktorého súd prvého stupňa

nedostatočne zistil skutkový stav veci a bol z krajského súdu okresnému súdu ako súdu

prvého stupňa vrátený na ďalšie konanie. Sťažovateľ v sťažnosti taktiež uviedol, že napriek

týmto okolnostiam okresnému súdu trvalo takmer rok, aby od vrátenia spisu z krajského

súdu 20. júla 2015 nariadil termín pojednávania na 8. júl 2016, a napokon aj tento termín

bol zrušený, resp. sa meritórne nerozhodlo. Podľa názoru sťažovateľa konanie vedené pod

sp. zn. nie je právne ani skutkovo zložité. Ide o štandardnú žalobu o ochranu

osobnosti, neexistuje žiadny meritórny prvok, nebolo potrebné žiadne znalecké dokazovanie

2

a existuje rozsiahla judikatúra v druhovo podobných veciach. Správanie sťažovateľa

nespôsobilo prieťahy v konaní, skôr naopak. Sťažovateľ je procesne aktívny a viackrát

podal sťažnosť na prieťahy v konaní. Podľa názoru sťažovateľa práve postup okresného

súdu ovplyvnil celkovú dĺžku konania trvajúcu takmer 6 rokov.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom

o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , okresnému súdu

prikázal postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € a okresný súd zaviazal na úhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

3

6. Ak ústavný súd dospeje k záveru, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle i práva podľa dohovoru, nevysloví porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ,

) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. ,

, , , , ).

7. Ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou poznamenáva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa i práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (, , , , ,

, ).

8. Z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd nezistil

obdobia nečinnosti okresného súdu, ktoré by bolo možné považovať za príčinu prieťahov

v súdnom konaní, keďže okresný súd postupoval v konaní plynulo a od začatia konania

7. októbra 2010 postupne realizoval viaceré úkony na účely zistenia skutočností potrebných

na rozhodnutie vo veci – okrem nariadenia pojednávaní vo veci účastníkom konania ukladal

povinnosť predložiť súdu návrhy na doplnenie dokazovania a v konaní vykonal viacero

dožiadaní na iné súdy. Ústavný súd pripúšťa, že v súvislosti s vykonaním dožiadaní na iné

súdy došlo k predĺženiu napadnutého konania, a najmä pokiaľ ide o dožiadanie

z 14. decembra 2011 adresované Okresnému súdu Trenčín týkajúce sa výsluchu žalobcu,

osobitne poukazuje na to, že dožiadaný Okresný súd Trenčín napriek urgencii okresného

súdu toto dožiadanie nevybavil v lehote 30 dní určenej okresným súdom, pričom bolo

potrebné uskutočniť opätovný výsluch žalobcu na základe opätovného dožiadania

okresného súdu, pretože Okresný súd Trenčín výsluch spísaný rukou v rámci vykonania

pôvodného dožiadania neuložil do elektronickej podoby a nemohol ho okresnému súdu ako

dožadujúcemu súdu zaslať. Toto dožiadanie bolo napokon vybavené Okresným súdom

Piešťany z dôvodu preeskortovania žalobcu do až

19. júla 2012. Zodpovednosť za nie včasné vybavenie uvedeného dožiadania však nie je

4

možné pripísať okresnému súdu, ktorý vybavenie dožiadania dožiadaným súdom aj urgoval,

ale práve Okresnému súdu Trenčín, ktorý pri vybavovaní dožiadania konal nesústredene.

Okresnému súdu možno vytknúť len neefektívny postup v súvislosti s vyhlásením rozsudku

č. k. -317 z 26. júna 2014, ktorý bol uznesením krajského súdu č. k. 1 Co

996/2014-408 z 29. mája 2015 zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie

konanie z dôvodu, že rozsudok okresného súdu spočíval na neúplnom, a preto nesprávnom

právnom posúdení veci. Podľa názoru ústavného súdu opísaný neefektívny postup

okresného súdu síce prispel k predĺženiu konania, avšak s prihliadnutím na plynulý postup

krajského súdu rozhodujúceho o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z 26.

júna 2014 (aj to aj napriek skutočnosti, že sťažovateľ nepredložil odvolanie v potrebnom

počte rovnopisov, a teda v rámci odvolacieho konania bolo potrebné ho vyzývať na ich

predloženie) túto skutočnosť nemožno považovať za dostatočný dôvod na vyslovenie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že postup

okresného súdu, ktorého neefektívnosť spočívala v rozsudku, ktorý bol krajským súdom

zrušený, signalizuje len ojedinelý prieťah, ktorý však svojou intenzitou relevantne

nezasiahol do sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote. Následne pri svojom

rozhodovaní ústavný súd zobral na zreteľ aj skutočnosť, že okresný súd 26. augusta 2016

vo veci opätovne meritórne rozhodol.

9. Vzhľadom na to, že argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie, ústavný

súd na základe uvedeného podľa sťažnosť vyhodnotiac

ju ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

10. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo

5

k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016

6