Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 799/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , , toho času

v Ústave na výkon väzby Leopoldov, zastúpeného spol. VESTENICKÁ & BD advokátska

kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka

JUDr. Júlia Vestenická, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu

ochranu podľa a na obhajobu podľa

postupom Okresného súdu Dunajská Streda a jeho uznesením zo 14. augusta 2016 v konaní

vedenom pod sp. zn. 43/2016 a postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uznesením

z 18. augusta 2016 v konaní vednom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra

2016 doručená sťažnosť , , toho času v Ústave

na výkon väzby Leopoldov (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spol. VESTENICKÁ &

BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

a konateľka JUDr. Júlia Vestenická, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

na súdnu ochranu podľa a na obhajobu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len

„okresný súd“) a jeho uznesením zo 14. augusta 2016 v konaní vedenom pod sp. zn.

43/2016 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a jeho

uznesením z 18. augusta 2016 v konaní vednom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné

stíhanie pre zločiny obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 a 2 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a vydierania podľa , pričom sťažovateľ bol do väzby vzatý

uznesením okresného súdu sp. zn. 43/2016 zo 14. augusta 2016 z dôvodov podľa

ustanovení , a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým okresný súd súčasne podľa

ustanovenia nenahradil väzbu sťažovateľa

dohľadom probačného a mediačného úradníka. O sťažnosti podanej sťažovateľom proti

uvedenému rozhodnutiu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 18. augusta 2016, ktorým ako súd druhostupňový zrušil označené uznesenie okresného

súdu a rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby podľa ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) a c)

, pričom podľa ustanovenia

nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Sťažovateľ argumentuje, že okresný súd rozhodujúci o jeho vzatí do väzby

pred vykonaním výsluchu a prvostupňovým rozhodovaním nedoručil jemu a ani jeho

obhajcovi návrh na vzatie do väzby. Sťažovateľ je toho názoru, že mu takýmto postupom

okresný súd zmaril možnosť účinne sa brániť, pretože nepoznal obsah návrhu na vzatie

do väzby, a teda nemal možnosť predniesť konkrétne argumenty proti jeho vzatiu do väzby.

Sťažovateľ v nadväznosti na to dôvodí, že krajský súd na uvedené pochybenie

prvostupňového súdu nereflektoval a argumentáciu druhostupňového rozhodnutia, v ktorej

krajský súd namietané pochybenie okresného súdu považoval za konvalidované „samotnou

účasťou prokurátora pri výsluchu obvineného, ktorý predchádzal rozhodnutiu sudcu

pre prípravné konanie o väzbe a záverečným návrhom prokurátora predneseným na tomto

procesnom úkone“, považuje sťažovateľ za neakceptovateľnú.

V uvedených skutočnostiach vidí sťažovateľ porušenie svojich základných práv

na súdnu ochranu podľa a na obhajobu podľa .

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa a na obhajobu podľa postupom

okresného súdu a jeho uznesením zo 14. augusta 2016 v konaní vedenom pod sp. zn.

43/2016 a postupom krajského súdu a jeho uznesením z 18. augusta 2016 v konaní

vednom pod sp. zn. , predmetné uznesenia okresného súdu a krajského súdu

zrušil a priznal tiež sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť

okrem iného aj vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 a na obhajobu podľa označenými uzneseniami okresného súdu

a krajského súdu, keď bol v rámci vedeného trestného stíhania vzatý do väzby.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru postupom okresného súdu a jeho uznesením

zo 14. augusta 2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 43/2016

Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z je vo vzťahu

k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný

súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám fyzických

osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej namietaného porušenia označených článkov

postupom okresného súdu a jeho uznesením zo 14. augusta 2016 v konaní vedenom

pod sp. zn. 43/2016 zistil ústavný súd existenciu procesnej prekážky uvedenej

v ustanovení , a síce nedostatok právomoci.

Vo vzťahu k predmetnému prvostupňovému postupu a uzneseniu okresného súdu

disponoval sťažovateľ opravným prostriedkom (sťažnosťou), ktorý aj využil. Poskytnutie

ochrany v danom prípade potenciálneho porušenia dotknutých článkov spadalo

do právomoci nadriadeného súdu, teda krajského súdu, čo vylučuje právomoc ústavného

súdu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie v zmysle .

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru postupom krajského súdu a jeho uznesením

z 18. augusta 2016 v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je

garantované a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného na súdnu

ochranu pri pozbavení osobnej slobody z titulu väzby, ktoré zahŕňa požiadavku urýchleného

rozhodovania o jej zákonnosti, ako aj právo obvineného nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom

určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia

korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 3 dohovoru (napr. ,

, , ).

Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky na kvalitu

a rýchlosť tohto preskúmania (pozri napr. ).

Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vymedzila

záver, že záruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa

rozhoduje o „oprávnenosti“ obvinenia („bien-fondé“) a nevzťahujú sa na mnohé konania

súvisiace s trestným stíhaním, ktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti

obvinenia, t. j. rozhodovanie o vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného režimu čl. 6

dohovoru nepodlieha (okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúsko z 26. 6.

1968 a Matznetter c. Rakúsko z 10. 11. 1969). Procesné garancie pri súdnej kontrole väzby

poskytuje čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.

Obdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konania

všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení

samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami

o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1

dohovoru a ani (nadväzne ani ). V rámci konania

o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu (prípadne )

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach

a 5 , ako aj dohovoru (napr. , ).

Procesnoprávne garancie vyplývajúce z (ako aj z

) sa týkajú tej časti trestného konania, ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom

trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby, a nie sú priamo aplikovateľné na konanie

týkajúce sa väzby.

Ústavný súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na skutočnosť kvalifikovaného právneho

zastúpenia sťažovateľa z hľadiska vymedzenia sťažnostnej námietky príslušným článkom

vychádzal, riadiac sa princípom viazanosti návrhom na začatie konania v zmysle

ustanovenia , z petitu sťažnosti, v ktorom sťažovateľ

subsumoval svoje námietky pod a .

Pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu

vydaným v konaní o väzbe a obsahom a , inými

slovami, tiež z dôvodu neaplikovateľnosti a

na väzobné konanie boli sťažovateľom formulované námietky porušenia uvedených článkov

dotknutým rozhodnutím krajského súdu posúdené ako zjavne neopodstatnené.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia, teda sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016