Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 813/2016
PDF · 101.8 KB
No categories available
III. ÚS 813/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
29. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária
MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, pre namietané porušenie čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 22/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. septembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
pre namietané porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 22/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v napadnutom konaní domáhal
žalobou podanou na okresnom súde 7. februára 2008 nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spôsobenej mu
rozhodnutím Slovenskej informačnej služby.
V napadnutom konaní došlo 27. júna 2013 k vyhláseniu rozsudku vo veci samej
(č. k. 7 C 22/2008-141) a vec bola po odvolaní sa žalovaného postúpená Krajskému súdu
v Bratislave.
Sťažovateľ namieta, že k porušeniu označených práv došlo najmä tým, že okresný
súd vo veci nekonal rýchlo a účinne, keďže od podania žaloby v napadnutom konaní ubehlo
už 8 rokov a vec nie je ku dňu podania tejto sťažnosti právoplatne ukončená.
Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie
jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 22/2008, priznal mu náhradu
trov právneho zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €.
Výšku primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje dĺžkou
napadnutého konania a tvrdením, že z jeho strany nedošlo v napadnutom konaní k žiadnym
obštrukciám.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V sťažnosti sťažovateľ kvalifikovane zastúpený advokátom namieta prieťahy
v napadnutom konaní pred okresným súdom iba všeobecne.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Vzhľadom na to
ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa
sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil
za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Preto je predmetom konania
pred ústavným súdom iba postup okresného súdu v označenom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom...
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
K predmetu sťažnosti ústavný súd uvádza, že podľa jeho stabilizovanej judikatúry
(napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03)
sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie
základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď došla
sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva,
ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (rovnako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu
verejnej moci (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).
Napriek skutočnosti, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu napadnuté konanie
nebolo právoplatne ukončené, keďže po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej sa vec
podľa vyjadrenia sťažovateľa nachádza v štádiu konania o odvolaní (vec je na odvolacom
súde), je nepochybné, že k namietanému porušovaniu sťažovateľom označených práv
postupom okresného súdu nemohlo dochádzať. Okresný súd sám vo veci rozhodol
rozsudkom sp. zn. 7 C 22/2008 z 27. júna 2013.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných
pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza
zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako
účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,
že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 138/04, III. ÚS 317/05).
Okresný súd v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu,
t. j. 29. septembra 2016, nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať
priebeh konania, pretože vec už na tomto súde bola rozhodnutá. Tento stav vedie ústavný
súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) k záveru, že sťažnosť namietajúca
postup okresného súdu v napadnutom konaní je zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde je potrebné ju odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti (prikázanie
okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. novembra 2016