Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 813/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

29. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária

MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, pre namietané porušenie čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. septembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie (ďalej len „“)

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v napadnutom konaní domáhal

žalobou podanou na okresnom súde 7. februára 2008 nároku na náhradu škody

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spôsobenej mu

rozhodnutím Slovenskej informačnej služby.

V napadnutom konaní došlo 27. júna 2013 k vyhláseniu rozsudku vo veci samej

(č. k. -141) a vec bola po odvolaní sa žalovaného postúpená Krajskému súdu

v Bratislave.

Sťažovateľ namieta, že k porušeniu označených práv došlo najmä tým, že okresný

súd vo veci nekonal rýchlo a účinne, keďže od podania žaloby v napadnutom konaní ubehlo

už 8 rokov a vec nie je ku dňu podania tejto sťažnosti právoplatne ukončená.

Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie

jeho základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , priznal mu náhradu

trov právneho zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €.

Výšku primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje dĺžkou

napadnutého konania a tvrdením, že z jeho strany nedošlo v napadnutom konaní k žiadnym

obštrukciám.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti sťažovateľ kvalifikovane zastúpený advokátom namieta prieťahy

v napadnutom konaní pred okresným súdom iba všeobecne.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Vzhľadom na to

ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv ( ). Preto je predmetom konania

pred ústavným súdom iba postup okresného súdu v označenom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

K predmetu sťažnosti ústavný súd uvádza, že podľa jeho stabilizovanej judikatúry

(napr. , , , , , )

sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď došla

sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (rovnako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu

verejnej moci (napr. , , ).

Napriek skutočnosti, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu napadnuté konanie

nebolo právoplatne ukončené, keďže po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej sa vec

podľa vyjadrenia sťažovateľa nachádza v štádiu konania o odvolaní (vec je na odvolacom

súde), je nepochybné, že k namietanému porušovaniu sťažovateľom označených práv

postupom okresného súdu nemohlo dochádzať. Okresný súd sám vo veci rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 27. júna 2013.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako

účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,

že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Okresný súd v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu,

t. j. 29. septembra 2016, nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať

priebeh konania, pretože vec už na tomto súde bola rozhodnutá. Tento stav vedie ústavný

súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) k záveru, že sťažnosť namietajúca

postup okresného súdu v napadnutom konaní je zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2

je potrebné ju odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti (prikázanie

okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016